Keď som sa prikrádal k rybníku v poli, poza tŕstie som sa radšej plazil, aby som nevyplašil plávajúce vtáctvo. Vtáky nesmú vedieť, že ich niekto pozoruje a pre potápku chochlatú to platí stonásobne.
K rybníku som sa poza horu tŕstia plazil, aby som z hladiny nevyplašil vtáctvo. To je veľmi dôležité! Vtáky nesmú vedieť, že im niekto narúša ich intímny život na hladine, navyše v čase zásnub a svadobných hier. Tak som sa nebadane potichu vtlačil do lesíka na brehu rybníka vo Veľkých Ripňanoch, aby som tam pozoroval Potápku chochlatú (Podiceps cristatus).
Rýchly a prešibaný plavec
Potápka je vynikajúci plavec, plávacie blany však medzi prstami nemá, pozdĺž prstov má kožovité lemy. Pred človekom aj iným nepriateľom má vynikajúci spôsob úteku. Jedinec pláva na hladine pokojne, neskôr sa začína trošku vzďaľovať a keď už prekročí hranicu bezpečia, nadvihne telo, ohne krk dolu, nadskočí a v okamihu sa ponorí do vody. Darmo by sme čakali, že sa niekde nablízku vynorí. Vynorí sa až na vzdialenom veľkom rybníku, lebo pod vodou prepláva aj tridsať, ba i päťdesiat metrov. Inokedy ju zasa už viac nezbadáme, lebo sa vynorí v tŕstí, alebo v chumáči tráv pod brehom.
Na súši je ťarbavá
Ak je potápka donútená vyjsť na breh, na suchej zemi je jej chôdza komická. Nohy má posunuté ďaleko dozadu a vpredu nesie, kývajúc sa, ťažkopádne celé telo. Potápke robí veľké problémy aj vyletieť zo zeme do vzduchu. Potom po prílete na zem nedokáže dobre zabrzdiť nohami, prekotí sa na prsia. Aj pri pozorovaní jej letových schopností pociťujem rozpaky. Veľmi ťažkopádne sa dvíha z hladiny pri rozbehu, a taktiež hrozne pristáva, no vždy je tento pristávací manéver chvályhodnejší ako na zemi. Keď sa však už odtrhne od vody, zvuky pre dobre sluchovo naladeného poslucháča znejú ako dvojhlasné duo. Každý partner spieva len určitú časť hlasového prejavu. Spočiatku jednohlasne, jednotlivec, začne samec a nakrátko sa pripojí aj samica. Zvláštne je, ako presvedčivo samec prednesie svoje želania. Po krátkom čase, vari po troch sekundách, mu odpovedá samica. Vtedy otvorí zobák. Pri vzájomnom rozhovore majú zobáky nasmerované buď vodorovne alebo šikmo do vody. Myslím si, že je to preto, ako vieme, voda lepšie vedie zvuk, aj ho lepšie odráža.
Spoločne pri stavbe hniezda
Samica potápky chochlatej si stavia hniezdo na vodnej hladine. Videl som, ako samec ťahal dlhé hnilé steblo ostrice po hladine a samica plávala za ním. Odrazu samec štyri metre od brehu zakotvil rastlinný materiál na hladine a odplával po ďalší náklad. Samica uložený materiál chytila párkrát do zobáka a keď doniesol samec druhé steblo, chytila aj to do zobáka a ukladala ho na hladinu. Neskôr aj samica vyťahovala z vody hniezdny materiál. Už v počiatkoch stavby hniezda bolo vidieť, že potápky pri stavbe hniezda predvádzali aj milostný rituál a vzájomne sa kontaktovali, podávali si navzájom stavebný materiál priamo zo zobákov. V týchto okamihoch pri stavbe hniezda sa vždy našla krátka prestávka, keď samica vyskočila na polámané rákosie a došlo k páreniu. Za šesť dní bolo plávajúce hniezdo na hladine hotové. Samica zniesla štyri čisto biele vajcia, zasadla na ne a samec obliehal hniezdo a odháňal všetky vtáky, čo sa približovali. Hniezdo aj so samicou na vode plávalo, ak stúpla voda, stúplo aj hniezdo. Ak bola samica vyplašená, zobla dva – trikrát na okraj hniezda a materiálom zakryla vajcia a ponorila sa do vody. Biele vajcia vôbec nebolo vidieť a hniezdo sa podobalo len na kôpku hnilého tŕstia. Neskôr vajcia zhnedli.
Plávajúce zebričky
Krásne pásikavé mláďatá ako malé zebry sa vykľuvali z vajec a poskákali hneď do vody. Bolo ich treba opatriť. Všetky štyri sa vyštverali na matkin chrbát a samec vyťahoval z vody rôzne živočíšne dobroty a kŕmil mláďatá. Ak bolo mláďatám teplo, poskákali do vody, ak im bolo zima, matka ich ukryla pod krídla, a tak s nimi prežívala radostné mladícke dni života.
Potápky sa zdržiavajú stále na vode, málokedy idú na súš a veľmi málo lietajú. Pozoroval som potápky od včasného rána do neskorého večera a z vody sa nepohli, jediný únik pred nebezpečím je ponorenie sa do vody. Keď pozorujem asi dvojtýždňové krásne pásikavé mláďatá, zisťujem že lovia na hladine hmyziu potravu, ale im ju na hladinu kladie matka, alebo otec, ktorý korisť predtým ochromí. Niekedy sú to aj väčšie rybky, ktoré rodič najprv v zobáku potrepe, znehybní, a tak položí na hladinu, aby si ju samo mláďa zobralo. Mláďatká sú roztomilé, neustále mäkkým hláskom pískajú, každé mláďatko má prízvuk vo vyjadrovaní, matka to rozozná a potravu potom môže rozdeľovať tak, aby sa ušlo postupne každému rovnaké množstvo. Vidieť to potom aj na mláďatách, že sú všetky štyri rovnako vyvinuté. Keď sú mláďatá staré jeden mesiac, opatruje ich len matka, samec sa odsťahuje do ďalekého kúta rybníka, alebo odletí na susedný rybník.
Potápka chochlatá je ozdobou nejedného rybníka, krásavice nie sú len dospelé, ale aj ich deti.
