Spím na poľovníckom posede, skrútený ako plch na drevenej dlážke. Noc je už dlhá, ale ešte nie chladná, často sa budím a snívam, rozmýšľam, ale aj počúvam, čo sa deje v lesných tíšinách podo mnou.
Mám rád tieto nočné tichá, kde ryšavky a hrdziaky šuchocú a pištia, plchy sa preháňajú na streche posedu. Počúvam kroky zveri, pomalé a pokojné, počujem ryk diviakov alebo jelenie ručanie. Človek vtedy vníma život zveri inak ako počas dňa. V noci je príroda živšia, pre zver otvorenejšia. Vtedy sluchom vnímam a rozlišujem rôzne udalosti, ktoré sa tu odohrávajú.
Človek má cit, vnemy a dušu. Duša nie je niečo viditeľné, ani neviditeľné, dušu má človek aj zvieratá, i keď to nikto nemôže dokázať. A tak keď v noci počúvam, cítim to na duši. Duša je prítomná v zákulisí človeka a prejavuje sa v mojom srdci, v mojich prejavoch, v mojej odvahe a štedrosti…. tak to cítim aj teraz, v noci na posede.
Sedím na posede na juhovýchodných svahoch Strážovských vrchov, v ústí Strednej doliny. Pozerám na nočnú oblohu rozžiarenú miliardami hviezd. Na hrebeni bola kedysi malá zvernica pre muflónov. Strážcom a opatrovateľom bol lesník Varivoda so svojou žienkou. Boli bezdetní. Plot na zverničke postupne chátral a začali ho podrývať diviaky, ktorým voňalo krmivo, ktoré podávali Varivodovci muflónom. Jednu noc diviaky prevalili plot a muflóny ušli na slobodu, rozliezli sa po lese, ale ďaleko neušli. Zostali tu, v tomto prostredí. Som tu aj ja, cez deň aj v noci a sledujem ich výjavy, ich svadobné a predsvadobné hry.
Ruja muflónov začína v polovici októbra, niekedy až do polovice novembra, keď už občas napadne sneh. Zdá sa, že muflóny sú v čase svadobných hier aktívnejšie na bielej perine. Staršie barany sa začínajú sťahovať k čriedam mufloníc a mladých samcov. Voľba partnera tu má neobmedzené možnosti – muflónia zver je polygamná. Je to tak.
Mladý muflón napáril muflónku
Samec je výraznejšie sfarbený ako samica, má tmavú srsť a výrazné sedlo, zdatné, silné telo. Dostáva sa týmito proporciami za vodcu celého rujoviska, ba i teritória? Prvý samec vstupuje do čriedy akosi bojazlivo, nie ako dominantný, ako to u viacerých druhov býva, ale ako skromný baránok. Neďaleko sa však zaujíma o čriedu, o samicu, ďalší muflón. Ten zatiaľ žije len akoby na okraji tejto spoločnosti.
Voľba partnera tu má neobmedzené možnosti – muflónia zver je polygamná.
Dva staré rujné muflóny sú ostražité, pôsobia však skôr ako utlmené v sexuálnom vzrušení. Ich dôvod, prečo sa odrazu spoločne objavili pri muflónici je známy, muflónica začala intenzívnejšie močiť. Vidieť, ako si viackrát za sebou kvokne a v kvapkách jej z pohlavno-močového otvoru vychádza žltkastý moč. Neskôr vidieť ako sa výmešky farbia do tmavšia. Myslím, že to spôsobujú dve pohlavné žľazy, ktoré práve ústia na bokoch análneho otvoru a ich výlučok – sekrét je hnedej farby. Muflónici sa zvyšuje aj produkcia pohlavného hormónu estrogénu a práve jeho ostatky sú odplavované s močom.
Hormonálny pachový signál samice zrejme účinkuje len na krátku vzdialenosť. Druhý samec zatiaľ stojí v riedkom lese a pri pohľade zaujíma akoby žiarlivé pohnútky. Začína prestupovať a krok za krokom sa približuje k čriede. Na okraji narazí na mladých samčekov a začne ich intenzívne napádať. Jedného odháňa z čriedy a s druhým sa dokonca pokúša kopulovať. Starý baran na mladého barančeka vyskakuje tak, ako pri kopulácii so samicou. Môže to byť náznak homosexuálneho párenia? Neviem, prečo si tento spôsob rujný baran zvolil, ale pravdepodobne je to z neurotických príznakov pôsobením neurotizujúcich prvkov v organizme. Určite to nie je priama homosexualita, ktorá sa prejavuje u ľudí v cítení či genitálnej rovine.
Samica zatiaľ provokuje barana, sama sa predvádza, približuje sa k druhému baranovi, zdá sa, že preto, aby sa pustili do bitky. Bočný baran sa odrazu rozbehne na opačnú stranu a búši čelom do tenkého buka a opakovane búši až sa kmienok ohýba. Možno takto ukazuje, alebo len nacvičuje svoju silu, ako domnelého oponenta porazil. Mladí barani sa zatiaľ sami púšťajú do pretláčania, šteklia sa krátkymi rožkami a drcajú sa ako domáce kozy. Teraz sa konečne púšťajú dva barany do bitky, stmieva sa, ale ešte je dobre vidieť biele sedlá a biele papule, ako sa rozbiehajú a narážajú do seba.
Prvý samec vstupuje do čriedy ako si bojazlivo.
Muflóny narážajú na seba čelom horizontálnym pohybom hlavy. Vždy je to prudký náraz, ktorý ďaleko počuť ako dunenie. Na tento účel majú obranný mechanizmus a tým je zosilnená čelná kosť a potom, ako sa píše, majú aj zosilnenú a pružnú krčnú chrbticu. Pretože ak sa jeden baran zapotáca, okamžite mu druhý uštedrí ranu zboku, práve na krčné stavce.
Muflóny narážajú na seba čelom horizontálnym pohybom hlavy. Do „kauzy“ odrazu pribehol tretí muflón, akýsi tajný milenec.
Pohlavná aktivita, teda ruja, u samice vrcholí. Ako píšu zoológovia, vtedy vplyvom estrogénu dorastá na vaječníkoch a následne praská Grafov folikul a nastáva rozhodujúce obdobie ruje – ovulácia, čiže uvoľnenie vajíčka. Toto obdobie trvá asi 24 až 30 hodín.
Baran odrazil bočného barana a pokračuje a skúša flémovať. Pyskom robí dajakú grimasu, pričom dvíha horný pysk, kde sa na kosti, zvanej čerieslo (os vamer) medzi nosom a papuľou nachádzajú senzorické neuróny a vedci ich nazvali Vomeronazálny orgán. Muflón dvíha pysky, aby odklonil pachové stopy vysielané samicou k tomuto jeho vomeronazálnemu orgánu.
Narazí na mladých samčekov a začne ich intenzívne napádať.
Ale odrazu chytil stopy sexuálnej pripravenosti samice aj druhý muflón, i on začal flémovať, čo nahnevalo hlavného barana. Rozbehol sa za ním a naparili do seba hlavami, nohami len to tak zadunelo. Bili sa, narážali hlavami do seba hodnú chvíľu. Tma zahaľovala už aj lúku, v hore sa bili dvaja barany a do „kauzy“ odrazu pribehol tretí muflón, akýsi tajný milenec. Práve jemu sa samica ponúkla, vyskočil na ňu a urobil to, čo chcela aj samica – kopulovali.
Tento jav nie je u muflónov neznámy. Takúto taktiku opisuje vedec, zoológ M. R. Gross vo svojej knihe Stratégia polymorfného párenia. Spomína práve polymorfný rod Ovis – muflón ako mnohotvárny. Samec sa dlhšiu dobu v úkryte pretvaruje, výrazne sa odlišuje a v danú chvíľu bleskove vyrazí a pári sa so samicou. Myslím, že by sme takého samca mohli zaradiť medzi alternatívne taktiky nahováračiek, do kategórie oportunistu.
V noci bolo takmer ticho, len barani páchli prenikavým smradom, ako starí capy. Rujovisko však nebolo prázdne, črieda bola pokope, niektorí ležali. Pri chabom svite muflónica vstala a oboch baranov postavila do pozoru. Ďalekohľadom som videl, že rujná tvár muflónice bola nezvykle formovaná. Po chvíli, keď vniklo na rujovisko viac svetla, som zistil, že má v papuli povytiahnutú špičku jazyka.
Trvalo to dlhšie, obracala sa k jednému baranovi, asi k tomu, ktorý sa jej viac ľúbil. Ruja pokračovala dopoludnia, samica je rujná asi 24 až 30 hodín. Samicu ešte napárili postupne obaja barany. Vlastná kopulácia trvá veľmi krátko, často sa to nedá ani postrehnúť, hádam najkratšie z vyšších zvierat. Je to tým, ako píše dr.Veselovsky, že ešte pred aktom je ejakulát pripravený v semenných vreckách.
Ing. Skaloud píše, že muflón má mimoriadne tenký a dlhý, červíkovitý výbežok močovej trubice, ktorý vyčnieva zo špičky penisu. Jeho úlohou je rozstreknúť spermie v krátkom čase po celej oblasti krčka maternice samice.
