Našich susedov rozhádala chránená šelma, ktorá sa do krajiny vrátila po 200 rokoch. České ministerstvo životného prostredia predstavilo nový program starostlivosti o vlka. Odmietli ho poľovníci aj chovatelia.
Návrat vlka posledné dva roky v Česku vyvolal množstvo konfliktov a nespokojnosti najmä zo strany chovateľov hospodárskych zvierat, ktorým táto šelma spôsobila škody. V rokoch 2012 – 2014 sa vyčíslili na sumu 150 301 CZK (asi 5600 eur) a v rokoch 2015 – 2017 na 395 647 CZK (asi 14 700 eur), potom prišiel dramatický nárast. V roku 2018 stúpli na 1 554 336,70 CZK (asi 57 900 eur) a v roku 2019 na 5 612 468 CZK (asi 209 tisíc eur).
Pred takmer 200 rokmi bol vlk v Česku vyhubený. Ešte pred siedmi rokmi sa nerozmnožoval, vyskytoval sa iba v oblasti Beskýd, pri našej hranici. V posledných rokoch sa vlci šíria tiež z tzv. stredoeurópskej nížinnej populácie, z Nemecka a západného Poľska. V súvislosti s narastajúcimi počtami tejto šelmy sa na pastvinách začali množiť jej strety s dobytkom z domácich chovov.
Väčšina štátov Európy má vlka zaradeného do prílohy IV. Smernice o biotopoch, čo sťažuje jeho praktický manažment. Vlka je však možné loviť napríklad vo Švédsku, Fínsku, Slovinsku, či Bulharsku. Poľsko, hoci má vlka zaradeného do prílohy V. rovnako, ako Slovensko, jeho lov národná legislatíva zakazuje. Na Slovensku každý rok určuje kvóty na jeho odstrel ministerstvo pôdohospodárstva po konzultácii s odborníkmi tak, aby zostala zachovaná jeho populácia. V Česku takýto manažment nefunguje. Aj preto poľovníci a chovatelia čakali od ministerského plánu podobný prístup ako u nás, no nestalo sa tak.
V ochrane vlka sa nič nemení
Český plán starostlivosti o vlka, ktorý je načasovaný na dva roky, nemení status quo v ochrane tejto šelmy. Spomína hraničné situácie a jej neštandardné chovanie, kedy môže byť po udelení výnimky odstránená. Hlavne však určuje nové postupy pri odškodňovaní farmárov, ktorým vlk spôsobil škody.
V spolupráci s Nemeckom, Poľskom a našou krajinou chce Česko do budúceho roka stanoviť tzv. priaznivý stav populácie – čiže veľkosť populácie, ktorú keď dosiahne, môže spoločne s okolitými štátmi rokovať s Európskou komisiou o úprave európskej legislatívy a o stanovení prípadných kvót pre lov vlka.
Rezort životného prostredia vysvetľuje, že program nezavádza ochranu vlka a ani ju nesprísňuje. ,,Vlk je v prakticky v celej Európe chránený európskou legislatívou a program starostlivosti toto nemení a ani meniť nemôže,“ tvrdí ministerstvo a dodáva, že program treba chápať predovšetkým ako manažmentový plán.
Upresnilo, že jednou z mála krajín v rámci EÚ, ktorá uvádza konkrétnu hodnotu „životaschopnej populácie“ vlka pre svoje územie je Francúzsko. ,,Ide však krajinu, kde sa vývoj vlčej populácie rieši niekoľko rokov a tento údaj je súčasťou až najnovšieho, v poradí už tretieho manažmentového plánu z roku 2018,“ podotkol rezort.
Hlavným cieľom programu je zaistenie fungujúceho systému dotácii na realizáciu preventívnych opatrení na ochranu stád a vyplácanie náhrad za vzniknuté škody. Ministerstvo chce kompenzácie rozšíriť a previesť ich pod jednu organizáciu, dnes majú túto kompetenciu v prípade poškodených domácich chovov krajské úrady.
Nespokojní poľovníci aj chovatelia
Českomoravská myslivecká jednota a chovateľské zväzy oponujú, že prijatý dokument má ideologický základ: „Program starostlivosti o vlka vyjadruje záujmy iba jednej skupiny tzv. ochrancov prírody a ignoruje tú časť odbornej verejnosti a akademickej obce, ktorá s týmto prístupom nesúhlasí,“ uviedol Tomáš Havrlant zo Svazu chovatelů ovcí a koz. Pripomenul, že nikde sa doteraz nepodarilo skĺbiť poľnohospodárstvo s absolútnou ochranou vlkov a preto je podľa neho neprijateľné, aby štát ďalej trval na najvyššom stupni ochrany tejto šelmy a neprevzal skúsenosti zo štátov, ktoré prijímajú regulačné opatrenia.
Ministerstvo sa podľa Českomoravskej mysliveckej jednoty (ČMMJ) snaží svojmu programu dodať legitimitu tvrdením, že materiál pripomienkovali poľovníci aj chovatelia hospodárskych zvierat. ,,V skutočnosti však žiadne zásadné pripomienky týchto hospodárov nevypočulo,“ argumentuje organizácia, ktorá spolu s chovateľskými zväzmi navrhovala stanoviť priaznivý stav, t.j. počet jedincov vlka dravého, ktorý je pre Česko vhodný. Program, ako poukazuje ČMMJ, iba neurčito predpokladá, možné stanovenie počtu v budúcnosti.
Myslivecká jednota ďalej neúspešne žiadala tzv. zonáciu alebo určenie lokalít, v ktorých bude môcť vlk žiť tak, aby nedochádzalo k nadmerným konfliktom s človekom, a tým k zbytočným hospodárskym škodám.
Tretiu zásadnú pripomienku smerovala k zavedeniu jasných pravidiel pre riešenie stretov vlkov s ľuďmi. ,,V tomto prípade sa program opäť neurčito odvoláva na budúce stanovenie postupu príslušných orgánov pri neštandardnom chovaní vlka. Fakticky je tak konzervovaný súčasný stav. Orgány ochrany prírody len hovoria o možnosti získať výnimku na odstráneniu problémových jedincov, v skutočnosti ju však nechcú udeľovať,“ doplnila ČMMJ.
„Program starostlivosti o vlka nereflektuje potreby a problémy odborných organizácií, vytvára priestor pre nekonečné výskumy a grantové možnosti pre niektoré neziskové organizácie,“ uviedol Lubomír Hajný, hovorca Lesnicko- dřevařského vzdělávacího institutu.
S prijatým dokumentom nesúhlasia – Českomoravská myslivecká jednota, Myslivecká komise Agrární komory ČR, Asociace soukromého zemědělství ČR, Zemědělský svaz ČR, Svaz chovatelů ovcí a koz, Český svaz chovatelů masného skotu, Českomoravský svaz zemědělských podnikatelů, PRO–BIO – Svaz ekologických zemědělců, Společnost mladých agrárníků ČR.
(red), Foto: shutterstock
