Prednášku Zsolta Bendu o love šakala zlatého som počul na októbrovej poľovníckej konferencii v Kaposvári. Dlhé minúty rozprával o svojich cielených biologických pozorovaniach voľne žijúcej divokej zveri. Prekvapil vyhláseniami o druhoch dravcov, ktorí sa usadili v Maďarsku, a odhalil ďalšie metódy výskumu šakala zlatého v Maďarsku.
Ako inžinier poľnohospodárstva, ochrany prírody a poľovníctva máte k šakalovi zlatému významne iný vzťah.
V súčasnosti pracujem ako profesionálny poľovník v národnom parku Balaton-felvidéki Nemzeti Park, v poľovnom revíri Nagyberek. Dravce a poľnohospodárstvo sú neodmysliteľnou súčasťou mojej práce. Jej významným základným kameňom je šakal zlatý. Je to druh, s ktorým musíme počítať, pretože sa teraz stal nevyhnutnou súčasťou našej prírody. V súčasnosti sa ročne uloví 50 – 60 jedincov.
Čo o ňom potrebujeme vedieť, ako sa k nám vrátil a v čom je podobný so šakalom zlatým, ktorý bol predtým z Maďarska vytlačený?
V Karpatskej kotline žil pôvodný druh skôr, v historických časoch, ktorý možno nájsť v rôznych záznamoch, literárnych dielach a poľovníckych odkazoch. Mitochondriálna DNA analýza z dostupných vzoriek vlasov a kože zistila, že vo väčšine prípadov skutočne išlo o šakala zlatého. Samozrejme, boli aj jedinci, u ktorých sa to nepreukázalo. Tento druh bol vyhubený z takmer celého svojho európskeho stanovišťa, ako aj vlci, rysi a medvede. Puškami, pascami, otravou, pretože to bol veľmi citlivý druh. Zostávajúci jedinci ustúpili do borovicových lesov na bulharskom piesočnom hrebeni. Podľa niektorých teórií sa tento druh v posledných desaťročiach geneticky zmenil. Bol to efekt hrdla fľaše, v dôsledku malého počtu sa jeho genetická zásoba zúžila, alebo bola to aj pozitívna zmena, pretože priniesla vyššiu odolnosť druhu. Všetky šakaly, ktoré sa dnes nachádzajú v Európe, možno odvodiť z tejto bulharskej populácie, čo dokazujú genetické štúdie. Vďaka tomu je ho možné monitorovať a skúmať.
Aké okolnosti spôsobili genetickú zmenu?
Ide o úplne prirodzený proces, v skutočnosti sa každý druh mení. Šakal je psí druh, takže jeho genetické pozadie je široké a rozmanité. Zmeny v genetickej populácii viedli podľa niektorých predpokladov k tomu, že sa stala odolnejšou, schopnou tolerovať oveľa viac a viac schopná využívať potravu vo svojom prostredí. Priamym dôsledkom toho je rozmnožovanie, lebo druh, ktorý je schopný úspešne prijať zmenu, je schopný explozívnej reprodukcie, z ktorej je možné dobre vysledovať dnes už známu inváznu expanziu. Zároveň je rozhodujúce, že nemá skutočného prírodného nepriateľa, takže jeho expanzia sa zdá byť nezastaviteľná. Keď sa šakal v 90. rokoch minulého storočia opäť objavil na území Maďarska, takmer súčasne sa začalo mapovanie životného štýlu a rozšírenia druhu.
V čom sa líši geneticky zmenený šakal zlatý od svojho predchodcu? Čím sa živí, čo mu priniesla lepšia adaptabilita?
Hlavný zdroj potravy šakala zlatého je živočíšneho pôvodu. Je oportunistickým predátorom, skonzumuje to, k čomu sa dostane vo svojom bezprostrednom prostredí s čo najmenšou možnou investíciou energie. Veľmi dobre sa prispôsobuje súčasnému biotopu a jeho zmenám, vynájde sa v poľnohospodárskych kultúrach, vegetačné obdobia dokáže prežiť v kukurici, repke olejnej a rôznych plodinách. Na miestnej úrovni má schopnosť zmeniť svoju potravovú bázu a uprednostňovať iné zdroje potravy. Dôležité je vedieť o ňom to, že existujú obdobia, kedy sa napríklad ľahko dostane ku kozliatkam a teliatkam. Vyberá si slabú, chorú a zranenú zver, pretože je skutočným predátorom. Pozornosť však venuje aj lastovičkám, červom alebo hmyzu. Neohrdne mliečnymi slnečnicovými semienkami a pupeňmi repky, ktoré majú vysoký obsah bielkovín.
Kde prebieha výskum, kto je doň zapojený?
Z Univerzity v Kaposváre je to prof. dr. József Lanszki – môj vedúci doktorandskej práce, výskumné programy sú pod vedením dr. Miklósa Heltaia zo Szent István Univerzity. Analýza vzoriek obsahu žalúdka zozbieraných v cieľových oblastiach sa uskutočňuje v laboratóriu pracovnej skupiny predátorskej ekológie Univerzity v Kaposváre, analýzy GIS sa plánujú v Gödöllő v Ústave ochrany voľne žijúcich organizmov. Pripojil som sa k nim počas mojich vysokoškolských štúdií. Okrem účasti na spoločných úlohách vykonávam aj samostatný výskum. V zásade ide o odber vzoriek šakalov usmrtených v našej poľovnej oblasti. Ak budem mať príležitosť, so zberom vzoriek budem pokračovať aj v iných oblastiach a paralelne budeme vykonávať aj akustické prieskumy. Tieto výsledky porovnáme so sériami výsledkov dvoch desaťročí župy Somogy (Šomodskej župy). Závery z analýz a štatistických testov potom spracujeme.
Ako získavate vzorky?
Najprv vyberiem žalúdok, kúsok srdca, pečene, obličiek, svalového tkaniva a zadný trakt konečníka. V prípade samice aj maternicu. Vyberiem kúsok ochlpenej kože a odoberiem vzorku krvi. Označím ich a zmrazím. Po odobratí určitého počtu vzoriek sa presunieme do laboratória a analyzujeme ich. Laboratórne podmienky a sterilita sú absolútne nevyhnutné, lebo šakal zlatý má veľa parazitov. Obsah žalúdka sa odstráni, vizuálne skontroluje a izoluje na základe úrovne trávenia. V mnohých prípadoch je dokonca možné na prvý pohľad zistiť, čo jedol testovaný subjekt. Ak nie, v skúmaní pokračujeme pod mikroskopom. Ak to nestačí, vykonáme test DNA. Zmeriame tiež hmotnosť a percento obsahu žalúdka a z toho odvodíme, aké percento rôznych druhov jedinec v tejto oblasti skonzumoval. Z pečene sa zisťujú kontaminanty. Z chlpov môžeme odvodiť pôvod konzumovanej bielkoviny. Môžu byť z nich zistené aminokyseliny, ktorých sa dajú určiť konkrétne skupiny koristí. Pri skúmaní maternice vieme z placentárnych jaziev zistiť podiel kotných samíc a počet narodených mláďat. Virologická analýza vzoriek krvi sa vykonáva spolu so skupinou pre výskum vírusov Výskumného centra Szentágothai Univerzity v Pécsi za účasti doktorandky Zsófie Lanszki. Podstatou testu je zistiť, aké vírusy kolujú v šakaloch a či sú napríklad potravinového dôvodu. Výsledky analyzovaných vzoriek sa pripoja k väčšiemu programu na výskum vírusov, pretože predátori sú vďaka svojim stravovacím návykom, ako aj kvôli vzťahom s inými predátormi, vynikajúcimi pre širšie zmapovanie. Prichádzajú do styku s množstvom koristi, zbierajú do seba veľa vecí. Môžu sa skúmať aj ako potenciálny zdroj nebezpečenstva. Vyšetrenie výkalov je vo výskume šakalov významným momentom. Zozbieram ich v oblasti určenej na odber vzoriek. Po dôkladnom vyčistení z nich pod mikroskopom odstránim zvyšky vlasov a kostí. Počet doteraz vyšetrených vzoriek exkrementov v Maďarsku je viac ako tisíc, žalúdkov tiež stoviek. Závery nášho výskumu vychádzajú z výsledkov rozboru týchto vzoriek. Štatistickú analýzu umiestňujeme do databázy doplnenej o novšie údaje zozbierané počas mojej práce.
Vyzerá to ako dôkladná a presná práca. Máte so šakalom aj iné plány?
Výskum je súčasťou mojich súčasných doktorandských štúdií, v ktorých tiež skúmam účinky šakalov na správanie sa vysokej zveri. Svoju dizertačnú prácu píšem na Doktorandskej škole živočíšnej vedy Univerzity v Kaposváre, ktorá bude obsahovať výsledky mojich testovaní. Chcel by som ju zverejniť aj pre tento odbor. K dispozícii je tiež chovateľom zveri ako profesionálny sprievodca, ktorý odovzdáva získané odborné skúsenosti.
Varga Csaba, magazín Nimród
