Pred sto rokmi boli položené základy Loveckého ochranného spolku. Ak pôjdete po bratislavskej Štefánikovej ulici smerom k hlavnej vlakovej stanici, nemôžete minúť budovu, v ktorej sídli ústredie Slovenského poľovníckeho zväzu. Na stene budovy si nemôžete nevšimnúť pamätnú tabuľu, ktorá bola v roku 1995 odhalená českému zakladateľovi organizovaného slovenského poľovníctva. Osobnosti, ktorá sa narodila prvého júnového dňa roku 1864 vo východočeskom Hronove na Náchodsku – generálovi zdravotníctva Československej armády, MUDr. Janovi Červíčkovi.
Podkrkonošské mestečko vždy žilo filozofiou národného obrodenia, a tak hádam ani neprekvapí, že syn miestneho pekárskeho majstra bol po matke údajne spriaznený so spisovateľom Aloisom Jiráskem. Po gymnaziálnych štúdiách odišiel do Prahy študovať lekársku fakultu Univerzity Karlovy a hneď po promócii sa stal uznávaným a vyhľadávaným očným lekárom.
Ako vojenský lekár rýchlo striedal miesta svojho pôsobenia. Pracoval v posádkových nemocniciach v Prahe, ale tiež v Záhrebe a Bosne-Hercegovine. Začiatkom dvadsiateho storočia sa stal učiteľom očného lekárstva na vojenskej lekárskej škole vo Viedni a súbežne veliteľom vojenskej posádkovej nemocnice. Keď vypukla prvá svetová vojna, viedli jeho kroky na front, kde pôsobil ako inšpektor cisárskej vojenskej zdravotnej služby. Ale už dva dni po vyhlásení samostatného Československa, 30. októbra 1918, sa prihlásil do činnej služby vo vznikajúcej republikovej armáde. Vzhľadom na jeho bohaté praktické skúsenosti a široké teoretické znalosti bol menovaný veliteľom poľnej zdravotnej služby Československej armády na Slovensku so sídlom v Bratislave, povýšený bol do hodnosti generála.
Jeho hlavnou úlohou bolo čo najrýchlejšie konsolidovať slovenskú armádnu zdravotnícku službu, ktorá dosť zaostávala za stavom tej českej. Aj tak si však novopečený generál našiel čas na svoju veľkú vášeň, ktorou bolo poľovníctvo. A nešlo iba o lov a relax v karpatských lesoch. Pri svojich cestách Slovenskom videl úpadok poľovníckej morálky, výrazný nárast pytliactva, ktoré bolo dôsledkom biedy vidieckeho obyvateľstva a dedičstvom monarchie, ktorá po vojne skončila v ruinách. Zdecimované stavy zveri v slovenských lesoch doslova volali po urýchlenej náprave.
Generál Jan Červíček ako prvý v Európe presadil ochranu zveri do legislatívy, ministerské opatrenie v roku 1923 zavádzalo päťročnú ochranu kamzíkov vo Vysokých Tatrách.
Doktor Jan Červíček bol mimoriadne činorodý človek. Neváhal a prvého májového dňa v roku 1920, pred sto rokmi, zorganizoval v Bratislave stretnutie niekoľkých prestížnych slovenských poľovníkov, ktorí zverejnili spoločnú výzvu volajúcu po oživení kultúrneho a hospodárskeho významu poľovníctva na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Vyzvali k založeniu jednotnej národnej poľovníckej organizácie – Loveckého ochranného spolku pre Slovensko, ktorý by bez rozdielu stavu a národnosti svojich členov pomáhal v rámci zákonov novej Československej republiky, usporiadať poľovnícke pomery vo východnej časti krajiny a zachránil tak jej zver pred vyhubením.
Výzva mala rýchlu a pozitívnu odozvu. Na jej základe sa 27. augusta toho istého roku zišlo v Bratislave 24 poľovníkov z rôznych kútov Slovenska, ktorí sa jednohlasne uzniesli na založení spolku. Ustanovujúce valné zhromaždenie sa konalo v metropole na Dunaji 10. decembra 1920 za účasti 33 zakladajúcich a 10 nových riadnych členov. Iniciátora a zakladateľa Loveckého ochranného spolku generála MUDr. Jana Červíčka potom aklamáciou zvolili za prvého predsedu.
Účelom spolku bolo podľa stanov schválených na ustanovujúcej valnej hromade podporovať najmä výkon práva poľovníctva podľa platných právnych noriem, zamedziť snahám, ktoré zhoršujú hospodársky, sociálno-politický a etický význam lovu, podporovať vlastníkov a nájomcov poľovníckych revírov v správnom uplatňovaní zákonov a nariadení týkajúcich sa poľovníctva, podporovať v rámci zákonov potlačovanie pytliactva a krádeže zveri, využívať všetky pomôcky a zariadenia pre vzorné a správne vykonávanie poľovníctva, rovnako aj rozvíjať pomery v poľovníctve prostredníctvom výstav, odborných prednášok či vydávaním časopisov, usilovať o nadviazanie stykov s loveckými družinami a loveckými ochrannými spolkami v Čechách, sprostredkovávať prenájom poľovačiek a obstarávať poľovnícke potreby svojim členom a pre dosiahnutie týchto cieľov zakladať miestne skupiny Loveckého ochranného spolku. Komunikačným jazykom bol určený jazyk československý, nemecký a maďarský, v styku s úradmi jazyk československý. Členský príspevok bol stanovený na dvadsať korún pre riadnych členov a desať korún pre profesionálnych poľovníkov a lesníkov.
Činnosť Loveckého ochranného spolku pod generálovým vedením začala skoro prinášať ovocie. Pomery v slovenskom poľovníctve sa postupne konsolidovali, postupne sa znižoval počet nelegálne držaných loveckých a pre lov upravených vojenských zbraní a zákonné pomery začali prevažovať nad anarchiou a chaosom z predchádzajúcich rokov. Doktor Červíček bol pre svoju ľudskosť, humánnosť, mimoriadne osobné vlastnosti a vrelý vzťah k Slovensku veľmi obľúbený a vážený nielen v lekárskej a armádnej komunite, ale samozrejme i medzi slovenskými, českými a maďarskými vyznávačmi Hubertovho cechu. Jeho prestíž ešte viac stúpla, keď v marci 1923 na jeho podnet vyšlo ministerské opatrenie na päťročnú ochranu kamzíkoch vo Vysokých Tatrách, čím bol položený základ ochrany zveri na Slovensku vôbec. V Európe to bol v tej dobe krok úplne ojedinelý. Generál Červíček razil revolučný názor: „Keď nemôžeš loviť, tak chráň!“ Zásadu stále aktuálnu.
20. apríla 1923 sa Lovecký ochranný spolok pre Slovensko v čele s generálom MUDr. Janem Červíčkem stal jedným zo zakladajúcích organizácií novej vznikajúcej jednotnej stavovskej organizácie poľovníkov vtedajšieho Československa – Československej poľovníckej jednoty, k definitívnemu zlúčeniu došlo až v roku 1934. Vysokých odborných, kultúrnych, ale hlavne morálnych kvalít generála Červíčka však nová organizácia dlho využívať nemohla. Zomrel predčasne 7. apríla 1924 vo veku 60 rokov. Pochovaný bol v Bratislave so všetkými vojenskými poctami, za účasti zástupcov početnej poľovníckej rodiny. Na jeho pamiatku bol pri Loveckom ochrannom spolku pre Slovensko založený fond, z ktorého boli poskytované podpory vdovám a sirotám po lesníkoch a poľovníkoch, ktorí prišli o život pri výkone poľovníckej ochrannej a lesníckej služby.
Pred desiatimi rokmi, v septembri 2010, bol generál MUDr. Jan Červíček uvedený ako vôbec prvá osobnosť slovenského poľovníctva do Siene úcty a slávy Loveckého a lesníckeho múzea vo Svätom Antone.
Oldřich KOUDELKA
FOTO: ILUSTRAČNÍ SNÍMKY ARCHÍV AUTORA, SHUTTERSTOCK
