Hneď prvé stretnutie s medveďom zakódovalo do mojej duše lásku k tomuto zvieraťu. A hoci som vtedy skončil na strome, medvede som si okamžite obľúbil.
Tá pekná mladá medvedica to vtedy urobila nechtiac. Jej mláďa sa chcelo so mnou hrať, utekalo za mnou a ona zasa za mláďaťom. Mohla mať tak päť, šesť… Na strom som vyletel za pár sekúnd (mal som vtedy 32 rokov). Pozorne ma sledovala a čosi mrmlala. Bola to rozumná medvedica. A tak som si medvede obľúbil.
Opäť na úteku
Aj druhýkrát v Nízkych Tatrách, v doline za Závažnou Porubou som sledoval medveďa ako po rannej paši ide spať pod smrek. Mal som veľkú chuť ho pri spánku odfotografovať. No medveď mi zámer prekazil, zdvihol hlavu a v okamihu sa rozbehol proti mne. Zdvihol predné laby, stihol som urobiť prvý aj posledný záber a utekal som, čo mi nohy vládali. Bola to najkrajšia fotka mojej púte za medveďmi, obehla viaceré časopisy a objavila sa aj v mojich knihách. Medveď mal sotva štyri roky, ja dobrých šesťdesiat. Pokoril ma, chcel ma len zastrašiť a povedať mi – ani tebe, človeče, by sa nepáčilo, keby ťa niekto vyrušil v spánku…
Priatelia lesníci
Keď som išiel do hôr za zverou, doma som vždy povedal: „Idem na medvede“. Od roku 1982 pravidelne, každý rok, chodím na Poľanu do poľovníckej chaty v Sedle. Výborný kamarát, lesník Ing. Indro mi vždy vyšiel v ústrety, podal mi v Hriňovej na lesnej správe len kľúče od chaty a povedal: „Medvede už chodia!“ A potom aj jeho nástupca, správca Ing. Rejko ma vystrájal do Sedla, ale aj do chaty v Pálenici vo Veporských Vrchoch. S „medvediarom“ Jankom Poláčkom sme nejeden týždeň strávili pri pozorovaní medveďov spolu s Jánom Nôžkom, poľovným hospodárom celej Poľany. O tom sa mi stále sníva, veď to boli, aj sú, najkrajšie stretnutia s medveďmi a lesníkmi, ktorí milujú les.
Medvede a ľudia
Veporské vrchy, tam je medveďov ako maku. Na lesnej správe v Lopeji u správcu Ing. Ramaja som sa len nahlásil a už som mohol brázdiť doliny a stráne pri chate na Kolbe, či na Čierťaži, Holom vrchu s lesníkom Petrom Potočárom, ale aj v hájovni na Troch vodách s lesníkom Fredom. Poľovník dobrého srdca Peťo Belko ma ubytoval v domčeku vo Veporských vrchoch za obcou Látky v lokalite Grapa. Tam som prebýval celé týždne v susedstve s medveďmi v lokalitách Bykovo, Príslov, Dúbravský vrch a v Brezinách na priehradou Málinec som zažil najkrajšiu medvediu ruju.
Nesmiem zabudnúť na dobrého poľovníka Vinca Višňana zo Závažnej Poruby. Každý rok, keď som prišiel na severné stráne Nízkych Tatier, mi Vinco vždy pripravil také miesto, kde som medvede musel vidieť a pozorovať, aj keby hromy bili. A raz ozaj bili. Sedel som na rebríku, vysoko nad medvedím rujoviskom pod dáždnikom, no aj tak som premokol ako vecheť. Hromy bili, blesky žiarili, a dolu som nemohol ísť, lebo starý samec by ma bol vari roztrhal od jedu, taký bol agresívny pri svojej milej.
Týždeň na posede
Druhú najlepšiu svadbu medveďov som zažil na Poľane v časti Kyslinky, v lokalite Príslopy pod Želobudskou skalou, kde mala medvedica brloh. Koncom mája vyšla zrána po daždi pod posed, kde som už vyše týždňa spával. Medvieďatá sa okúňavo motali okolo nej, no neustále nazerali do lesa. Odtiaľ sa zrazu vyvalil samec. Samica skočila k medvieďatám a hnala ich dolu svahom k lesu. Samec jej bol v pätách, otočila sa ku nemu a on kruto zareval, ako keď jeleň v ruji ručí. Pokiaľ sa tí dvaja medzi smrekmi pripravovali na svadbu, dve medvieďatá som zazrel ďaleko na konci lúky pod lesom. Najskôr vystrašene pozerali, no potom sa už hrali, zápasili ako obvykle.
Uši podľa nálady
Hrozba mohutného samca nebola navonok nápadná. Neceril zuby ako rys, medveď nemá dobre vyvinuté mimické svaly. Ale všimol som si, že pri väčšej nervozite a prejavoch agresivity voči samici sa mu malé ušnice nasmerujú viac do strán. Je to optický signál aj pre samicu či iného pozorovateľa. Ak sú uši rovno hore, skôr dovnútra, tak má medveď dobrú náladu. Pri vyššej produkcii testosterónu, hormónu, ktorý okrem iného zvyšuje potenciu, sa medvedí samec neustále pokúša dostať samicu ku kopulácii. Provokuje ju, tvrdo jej dvorí, nahovára ju prešľapovaním. Samica sa ho však viac chce strániť, má strach, vidieť to na jej unavenom postoji.
Majster pretvárky
Bolo to tak na Brezinách vo Veporských Vrchoch pod Dúbravským vrchom. Bol to mladý, asi päť-šesť ročný samec, nervózny a agresívny, ale pred samicou chcel pôsobiť prívetivým a hravým dojmom. Vydržal dlho v pokornom postoji, kráčal malátne so sklopenými ušnicami, s trochu zhrbeným chrbtom tak, že mal zadok pri chôdzi vyšší ako je v kohútiku. Pri tejto naoko zdvorilej chôdzi sa ani raz nepozrel na samicu. Akoby sa snažil skrotiť svoju nevyváženú agresivitu, aby potom pôsobil trochu slabší ako jeho vysnívaná milenka.
Soka treba vystrašiť
Medvede mám rád, predsa sa mi však nepáčilo, keď som videl samca na Muránskej planine v lokalite Priehalina, ktorý sa správal v čase ruje až vražedne agresívne. Na samicu reval a prudko vyrážal. No po chvíli sa mi uľavilo a uľavilo sa aj samici. Samec začal byť agresívny aj k obyčajnému stromu, driapal kôru, lámal vetvy a šklbal zem. Krúžil okolo samice a prednou nohou robil akési jamky pazúrmi do zeme, kde predtým trávu vytrhol. Vtedy som si pomyslel, že tento hnev, táto agresivita nie je namierená voči samici. Ba práve naopak, medveď sa ukazuje pred partnerkou, predvádza jej, ako by si poradil s votrelcom, ktorý by chcel zaujať v ruji jeho miesto. A bolo to tak. Rujovisko pod luxusným posedom s posteľou na Priehaline obliehal starý čierny samec, ktorého sme vídavali aj s lesníkom Vladom Hlinkom a Milanom Botom v lokalite Mátožná na krmovisku. Bodaj by medveď nezavetril rujnú samicu až z vedľajšieho teritória vzdialeného osem kilometrov, veď samica už páchla a vydávala priamo súhlas na párenie.
Lesní stratégovia
Za súmraku sa strhla bitka, nie však fyzická, ale rituálna. Medvede najprv skúmali vek svojho oponenta. Zdalo sa, že ani jeden sa neodvážil zaujať stanovisko dominantného samca. Pri ďalších hrozbách využívali oba medvede rôzne predmety, skaly a pohodené kmene. Toto improvizovanie poukazovalo na skutočnosť, že sily sú vyrovnané a nemôže prísť k priamemu stretu. Myslím, že aj statné samce si uvedomovali, že ozajstný súboj stojí veľa síl, a pritom je len veľmi malá pravdepodobnosť, že jedinec súboj vyhrá. Dr. Veselovsky túto skutočnosť nazval stabilizovaná stratégia ritualizovaného súboja. Boj medveďov sa riadi určitými geneticky fixovanými pravidlami, ktoré dovoľujú jedného súpera zahnať aj bez bitky.
Dámska volenka
Nad ránom do rannej rosy vystrčil hlavu hnedý samec, čierny bol už pravdepodobne za horami. Príprava na svadobnú noc je v rukách samice, ona jediná vedie túto hru. No aj medveď, ktorý neprestajne kurizuje aj o tretinu menšej milenke, má svoju dôležitú úlohu. Niekde som čítal, že medveď kopuluje so samicou len tri minúty. Zamýšľal som sa teda, prečo sa medvedica na Brezinách vo Veporských Vrchoch, aj medvedica na Poľane v Sedle, či medvedica v doline Nízkych Tatier za Závažnou Porubou párila takmer hodinu? A prečo je samec ešte aj položený na chrbte samice stále agresívny?
Semenníky má samec v brušnej dutine, miešok s penisom má mimo dutiny brušnej. Spermie samca musia mať správnu teplotu, aby mohli oplodniť vajíčka samice. Ak sú spermie prehriate alebo naopak vystavené chladu, ich kvalita klesá. Domnievam sa, že medveď musí mať v tele akýsi „teplomer“, ktorý mu dáva impulzy do hormonálnej sústavy. Ak sú spermie podchladené, hryzením a skákaním zvyšuje ich teplotu. A je tu ešte jeden fígeľ. Samica je prieberčivá, spermie hneď neposúva na oplodnenie vajíčka, ale si ich ukladá do akejsi schránky. Medveď po kopulácii pokračuje v láskaní ďalej, položí samici hlavu na chrbát, dočahuje jej na krk a zubami jej chytá srsť a žuje ušnice. Ak sa teplota v genitáliách znižuje, začne sa agresívnejšie správať, po chvíli zas príde k ejakulácii. Ako píše Ing. Škaloud, párenie sa opakuje niekedy až šestnásťkrát denne a môže sa predlžovať až na päť dní po sebe. Až po viacnásobnej ejakulácii si samica na základe svojej biochemickej kompatibility so spermiami, zo schránky vyberá najschopnejšie spermie na oplodnenie.
Od medvieďat ruky preč!
Samec na Brezinách vo Veporských Vrchoch sa až po troch týždňoch od posledného párenia od samice nadobro vzdialil. Samica potom hľadá svoje mláďatá, ktoré sa za ten čas zatúlajú veľmi ďaleko. Niekedy sa stane, že jedno či aj obe nenájde. Občas aj preto, lebo „starostlivý“ človek nájde „opustené“ mláďa, a to sa dostane do domáceho chlievika alebo do niektorej zoologickej záhrady.