Tento mesiac si pripomíname deväťdesiate výročie narodenia lekára, publicistu a spisovateľa Jaromíra Kovaříka, jednej z najvýraznejších osobností českého a československého poľovníctva prelomu tohto a minulého storočia.
Na svet prišiel v hanáckom Olomouci, pokrstili ho ako Jaromíra Františka Emanuela. Prvé kontakty s prírodou získaval na statku starého otca v Bystrovačiciach. Bol jedináčik, čo však nijako nepoznamenalo jeho chlapčenský život. V roku 1934 sa stal členom Junáka-Skauta, čo ešte viac prehĺbilo jeho pozitívny vzťah k lesu a prírode. Zaujímal sa o literatúru, dejepis a vážnu hudbu. Chodil na klavír, miloval operu a navštevoval koncerty Moravskej filharmónie.
Ovplyvnila ho nemocnica
Po ukončení gymnázia vážne ochorel, život mu zachránil penicilín. Pobyt v nemocnici významne poznamenal jeho ďalší osud. Po uzdravení začal študovať medicínu v Brne, neskôr pokračoval v štúdiu v Olomouci. Už na škole pracoval ako pomocná vedecká sila. Po vojne v Terezíne nastúpil na neurologickú kliniku v Hradci Králové. Neurológia bola jeho vášňou. Zaoberal sa tzv. neurológiou pracovného prostredia – priemyslovou neurológiou, a to najmä v súvislosti s postihnutím nervov pri výkone sklárskych profesií. V roku 1958 začal aj pedagogickú dráhu. Na katedre neurológie Lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Hradci Králové a na neurologickej klinike tamojšej fakultnej nemocnice pripravil na budúce povolanie viac než šesťtisíc budúcich lekárov. Bol autorom vyše štyristo vedeckých publikácií a statí.
S dušou poľovníka
Lásku k prírode pretavil Jaromír Kovařík do poľovníctva. Základnú skúšku zložil v roku 1950 na Okresnom poľovníckom spolku v Olomouci. O osem rokov neskôr absolvoval v Hradci Králové skúšku pre poľovníckych hospodárov a v roku 1966 aj vyššiu odbornú poľovnícku skúšku na Strednej lesníckej škole v Trutnove. Prakticky celý poľovnícky život strávil v revíri poľovníckeho združenia Štít a po roku 1994 na reštituovaných pozemkoch svojho priateľa a vrstovníka grófa Norberta Kinského v okolí Chlumca nad Cidlinou, vrátane zvernice Kněžičky. Rád chodil aj do Jeseníkov a na Slovensko. Vždy s neobyčajným nadšením spomínal na jedinečnú možnosť poľovať dvanásť rokov po sebe na hlucháne v Slovenskom rudohorí, ale aj na jariabky či na diviaky vo zvernici v Topoľčiankach. Napriek mnohým pozvaniam a povoleniam z celého vtedajšieho Československa sa nikdy nestal zberateľom trofejí. Podľa jeho vlastnej štatistiky ulovil za celý poľovnícky život šesť jeleňov, päť jeleníc, dve jelienčatá, šesť danielov a rovnaký počet danielej bezparohej zveri, dva jelene sika, jedného jeleňa Dybowského, šesť muflónov, jedného kamzíka, 157 srncov, 188 jedincov bezparohej srnčej zveri, ale len deväť diviakov. Kráľovskou zverou bola preňho srnčia zver, ktorú naozaj miloval.
Trofeje za korunu
Po odchode na „poľovnícky odpočinok“ venoval Jaromír Kovařík okrem jednej všetky svoje trofeje za symbolickú korunu zámku Karlova Koruna rodu Kinských v Chlumci nad Cydlinou, kde ich návštevníci môžu vidieť dodnes. Záujem o poľovníctvo priviedol Jaromíra Kovaříka aj k bohatej publicistickej a spisovateľskej činnosti v tejto oblasti. V poľovníckych časopisoch uverejnil takmer tisíc článkov. Pôsobil v kultúrno-propagačnej komisii Českomoravskej mysliveckej jednoty a nejaký čas zastupoval Českú republiku v komisii pre poľovnícke umenie, kultúru, históriu a poľovnícke múzeá CIC. Jeho početné články a publikácie položili v európskom meradle základ modernej náuky o poľovníckej histórii, umení a tradíciách. Bol hlavným tvorcom náplne prvého predmetu pre skúšky z poľovníctva. Jeho neúnavná a oddaná práca pre poľovníctvo bola neraz ocenená rôznymi vyznamenaniami.
Erb so slovenským jeleňom
Jaromír Kovařík bol aj členom Krajinskej stavovskej rodovej únie a nositeľom rodového erbu. V tejto únii sa združujú občania, ktorí majú v rodinnej histórii šľachtických predkov. Jaromír Kovařík vypátral svojich predkov v archívoch a kronikách až do šestnásteho storočia. No nevybral si erb historický, ale nový, v ktorom mal Aeskulapa, symbol svojej profesie, a jelenie parožie, respektíve trofej jeleňa, pravidelného štrnástoráka s obojstranne postupnou korunou, ktorého kedysi ulovil v slovenských horách. Jaromír Kovařík vždy hovoril, že prvýkrát si uvedomil, že je život konečný, keď začal študovať medicínu. Všetko v prírode má svoj počiatok i koniec a človek je len súčasťou prírody. Zomrel v januári 2013 v Pardubiciach. Odišla v ňom jedna z najvýraznejších osobností českého poľovníctva, priamy a veselý človek, a tiež milovník slovenskej prírody a poľovníckej histórie.
Lekár a poľovník
Doc. MUDr. Jaromír Kovařík, CSc. sa narodil 24. septembra 1926 v Olomouci, kde v rokoch 1938-1945 chodil na slovanské reálne gymnázium. V roku 1946 začal študovať medicínu v Brne, po roku prešiel na lekársku fakultu Palackého univerzity v Olomouci. Od roku 1954 nepretržite až do roku 2010 pôsobil na neurologickej klinike Fakultnej nemocnice v Hradci Králové. Ešte ako medik zložil základnú poľovnícku skúšku, neskôr aj skúšku pre poľovníckych hospodárov a vyššiu odbornú poľovnícku skúšku. Prakticky celý svoj poľovnícky život strávil v revíri poľovníckeho združenia Štít a po roku 1994 v okolí Chlumca nad Cidlinou. Záujem o históriu, kultúru a osobnosti poľovníctva ho priviedol k bohatej publicistickej a spisovateľskej činnosti v tejto oblasti. Zomrel po dlhej a ťažkej chorobe 21. januára 2013 v Pardubiciach.
