Testovali sme ďalekohľady nižšej strednej kategórie Eschenbach Magno. Dobrý ďalekohľad je základná optická pomôcka poľovníka a priznám sa, že som si vždy potrpel na dobré ďalekohľady. Žiaľ, ich cena je často nad moje možnosti. Objavil som však zaujímavú alternatívu veľkých značiek.
Najskôr som sa ale poriadne popálil, keď som skúšal neadresnú produkciu zrejme ázijského pôvodu. Plastové šošovky sa čoskoro poškriabali a obraz sa po pár rýchlych jesenných zmenách teploty zahmlil. Potom ma kolega upozornil na ďalekohľady Eschenbach ako na zaujímavú a cenovo dostupnú alternatívu k veľkým značkám ako Zeiss, Swarovski, Leupold, Nikon a dnes už aj Meopta. Dostal som možnosť vyskúšať rad ďalekohľadov Eschenbach Magno. Na testovanie mi dovozca zapožičal štyri ďalekohľady. Dva z nich sú prakticky plnohodnotné dvojoké ďalekohľady 8×42 a 10×42, k nim je čosi, čo nazývam „dvojoké kukátko“ 8×25 a navrch ľahučký vreckový monokulár 8×25.
S okuliarmi na nose
Začnem „veľkými“ ďalekohľadmi s priemerom objektívov 42 mm. Oba ďalekohľady sú čierne s tubusmi zdrsnenými na bočných úchopových plochách primerane hrubou krížovou rybinou. Povrch tubusov je plastový, ale s najväčšou pravdepodobnosťou skrýva kovovú konštrukciu. Šošovky sú sklenené s antireflexnými povlakmi, ostrenie je pomocou stredového gombíka. Vnútro optickej sústavy je plnené neutrálnym dusíkom, ktorý zabraňuje prieniku vzdušnej vlhkosti do sústavy a jej kondenzácii (zahmleniu obrazu) pri zmenách teploty. Na pravom okuláre je možnosť korekcie nesymetrickej dioptrickej chyby pozorovateľa. Chod ostriaceho gombíka bol primerane tuhý, rovnako tak odpor mostíka. Oba prvky dávajú nádej, že pri pohybe s ďalekohľadom na krku si ani nerozostríte obraz, ani „neobúchate“ ďalekohľad, len ho zdvihnete k očiam a môžete sa pozerať. Ďalekohľady majú výsuvné očnice, čo je najmä pre nás „okuliarnikov“ skvelá vec – možno si nastaviť odstup okulára od oka s nasadenými okuliarmi. Domnievam sa, že vnútorná konštrukcia tubusov oboch zameriavačov je zhodná, rozdiel bude asi iba v hrúbke vsadených zväčšovacích šošoviek. Priznám sa, že medzi mojimi ďalekohľadmi nie je žiadny s osemnásobným zväčšením, mám len so šesťnásobným a desaťnásobným zväčšením. „Desiatku“ mám od firmy Leupold, 10×50 Military, a to už je podstatne iná kategória ako Eschenbach. O to viac ma zaujímalo, ako dopadne porovnanie cenovo dostupnejších Eschenbachov.
Začiatok je nádejný
Základný test predstavuje sledovanie testovacieho obrazca tvoreného rovnobežnými líniami s rôznou hustotou a hrúbkou. Pritom sledujem rovnobežnosť čiar a ich rozlíšiteľnosť. K tomu možno pridať hodnotenie vernosti farebného podania
a výkon za šera – teda sledovanie, kedy sa mi začnú v zornom poli jednotlivé línie testovacieho obrazca zlievať. Začal som pozorovaním testovacieho obrazca za vynikajúcej viditeľnosti na 50 metrov, prvý dojem z 8×42 aj z 10×42 vôbec nebol zlý. Až po vedomej snahe som zistil, že na okrajoch zorného poľa oboch ďalekohľadov sa začínajú priamkové línie trochu ohýbať, že teda obraz má ľahučkú tzv. súdkovú chybu. Línie ale boli ostré a ich čitateľnosť v strede zorného poľa bola porovnateľná s ďalekohľadom Leupold. Obraz bol v strede zorného poľa farebne verný, optické sklo je predsa len niečo iné ako plast z podradnej neznačkovej produkcie. Len modrá akoby na samom kraji zorného poľa utekala nepatrne do žlta a s nastupujúcim súmrakom som mal pocit, že táto achromatická chyba, nepatrne silnie. Toto je pomerne typické pre hranoly s vnútornými zrkadlami povlakovanými klasicky striebrom. Test pokračoval sledovaním, ako dlho vydrží testovací obrazec čitateľný s nastupujúcim súmrakom. Dlhú dobu sa oba Eschenbachy držali bok po boku s Leupoldom. Ako prvý odpadol (bez ohľadu na väčšie zväčšenie) Eschenbach 10×42, pol hodiny po ňom 8×42 a o ďalších 15 minút už bol nečitateľný aj obraz v Leupolde. Ak vezmete do úvahy cenový rozdiel, tak to pre Eschenbach nie je vôbec zlé vysvedčenie.
Sprcha a mraznička
Potom som nadviazal na základný test. Najskôr som vzal ďalekohľady do sprchy, zavesil ich na poličku v sprchovacom kúte a dôkladne sa osprchoval. Odstrekujúca voda simuluje pomerne hustý dážď a obidva ďalekohľady sa správali dobre. Na ich sprevádzkovanie stačilo oklepnúť o dlaň kvapky vody. Následne som dal ďalekohľady do chladničky (vnútorná teplota cca 4° Celzia) a ponechal ich tam približne jednu hodinu – obraz zostal čistý, optická sústava je teda tesná a nepreniká do nej vlhkosť. Nakoniec som ďalekohľady premiestnil z chladničky do mrazničky (-16° Celzia) a nechal ich hodinu mraziť. Po vybratí som zistil, že u oboch ďalekohľadov bolo funkčné ostrenie a nastavenie vzdialenosti očí („lámanie“ ďalekohľadu), ale pri ďalekohľade 8×42 jedna z výsuvných očníc bola primrznutá a nedala sa pohnúť. Tu zrejme prenikla počas sprchovania voda do nejakej medzery a pri následnom schladení a zmrazení očnicu zablokovala. Po pol hodine na vzduchu v izbovej teplote sa pohyblivosť očnice obnovila. Ďalekohľad som nechal dva dni na poličke pri okne, a opakoval test so
schladením a zmrazením. Teraz už boli všetky prvky funkčné, voda sa odparila a blokácia nebola trvalá.
Od veľkých k malým
Následne som sa venoval „kukátkam“ 8×25, ďalekohľadu aj monokuláru. Opäť sa zdá, že základom je identický
tubus optickej sústavy použitý u oboch optických prístrojov. Pozorovací monokulár má však výsuvnú očnicu, zatiaľ čo ďalekohľad ju nemá a očnice sú pevné, potiahnuté stredne tvrdou gumou. Vonkajší povrch monokuláru umožňuje dobrý úchop jednou rukou. Ďalekohľad má ostrenie centrálnym gombíkom a na pravom okuláre je opäť možnosť korekcie dioptrickej chyby. Monokulár má na objektíve len ostrenie. Ostriaci gombík ďalekohľadu mal na môj vkus ľahký krok a v spojení s krátkym chodom sa mi pri skusmom nosení stávalo, že som pohybom ďalekohľadu vo vrecku alebo o odev nechtiac preostril. Celkovo je ale konštrukcia „malého“ binokulára na svoje rozmery nečakane robustná, takže by asi dobre znášala aj dlhodobé vozenie v priehradke palubnej dosky automobilu alebo iné, nie celkom „optike prívetivé“ zaobchádzanie. Naopak ostrenie monokuláru išlo pomerne tuho, čo v spojení s maličkými rozmermi správne zaostrenie trochu komplikovalo.
Voda a mráz im nevadia
V prípade „kukátok“ by asi nemalo veľký zmysel porovnávať ich s Leupoldom 10×50, ten nepomer je príliš veľký. Porovnával som ich preto s „veľkým“ Eschenbachom 8×42. Za dobrých svetelných podmienok nie je rozdiel medzi veľkým a malým ďalekohľadom príliš dramatický, čo som napísal o ostrosti obrazu a farebnom podaní platí pre veľký aj malý Eschenbach, aj pre monokulár. Malé Eschebachy sú ale podstatne citlivejšie na správny odstup oka od šošovky okuláru a správne nastavenie rozstupu tubusov. Je to logické, výstupná pupila malého Eschenbach je iba 3,125 mm a každá chyba sa okamžite prejaví čiernym krúžkom okolo obrazu. So zhoršovaním svetelných podmienok začali malé Eschenbachy zaostávať. Testovací obrazec v ďalekohľade 8×25 bol nečitateľný o dobrú pol hodinu skôr ako v prípade veľkého ďalekohľadu 8×42, obraz monokuláru na tom bol ešte o dobrých 15 minút horšie. V prípade monokuláru však ide o daň za skutočnosť, že sa pozeráte len jedným okom. Oba malé Eschenbachy som podrobil rovnakému trápeniu ako ich veľkých bratov. Voda im nevadí, obraz sa nezahmlieval ani po vychladnutí, po zmrazení mal ďalekohľad trochu problém s ostrením, ktoré paradoxne príjemne zatuhlo. Veľké ďalekohľady 8×42 a 10×42 sú na svoju cenovú úroveň nečakane dobré a pre bežnú poľovnícku prax dobre použiteľné. V porovnaní so špičkovými optickými prístrojmi síce trochu zaostávajú, ale usudzujem, že strata pol hodiny použiteľnosti je v porovnaní s úsporou niekoľko sto eur na cene prijateľná. Veľa bude záležať na vašom spôsobe lovu. Tiež asi záleží na veku lovca.
Keď som začínal, ďalekohľad bola moja posledná záchrana, dával som prednosť pohľadu cez puškohľad. Dnes už sa bez ďalekohľadu nezaobídem a viem si predstaviť, že by som nosil na krku Eschenbachy. Oba „malé Eschenbachy“ sú tvrdší oriešok. Určite to nie je plnohodnotná poľovnícka optika. Ale sú to šikovné malé prístroje, ktoré môžu mať svoje pevné miesto napríklad v priehradke palubnej dosky v aute alebo ako malá poistka pre prípad poškodenia veľkého ďalekohľadu. Klasické sklenené šošovky vám pritom dávajú slušný a v čase asi aj trvanlivý obraz. Ako „kukátka“ sú podľa mňa veľmi dobrou voľbou a nepochybne dokážu pomôcť. Pri malom ďalekohľade som len naozaj ľutoval, že nemá výsuvné očnice. A asi by som v predajni skúmal viac kusov jedného typu, či niektorý nebude mať prívetivejšie chod ostrenia. Ku všetkým ďalekohľadom dodáva výrobca ochranné puzdro z mäkkej syntetickej tkaniny. Puzdrá sú dosť mäkké, ale šošovky pred poškriabaním ochránia. K monokuláru patrí puzdro z pevnejšieho popruhu. K ďalekohľadom patria aj krytky šošoviek z mäkkej syntetickej gumy. Nosné popruhy sú zo syntetického popruhu, časť, ktorá dosadá na krk, je rozšírená a vypolstrovaná. Všeobecne nemám rád syntetické materiály, človek sa pod nimi potí, dávam prednosť koži alebo bavlne. O celku však platí, že priložené vybavenie je funkčné a v primeranej cene. Zázrak sa nekonal, ďalekohľad nižšej strednej kategórie neprekonal špičkovú optiku, ale napriek tomu som sa dočkal milého prekvapenia v podobe solídnej kvality s dostatočnými úžitkovými vlastnosťami za veľmi priateľskú cenu.
