Dnes sa munícia 9,3x72R skonštruovaná najmä k puškám so sklopnou hlavňou, považuje za mimoriadne staromódnu, a to aj napriek tomu, že kedysi bola jedna z najrozšírenejších munícií v oblasti Karpatskej kotliny a aj celého, na lesy bohatého Uhorska.
Podľa istých zdrojov bolo toto strelivo skonštruované v 80. rokoch 19. storočia, avšak iné zdroje jeho pôvod udávajú až v roku 1892. V každom prípade, je priamym predchodcom vo veľkej miere používaného 9,3x82R, ktorý bol nazývaný aj .360 Nimród a 9,3x8R D(eutsch) Express. Jeho nábojnicu skrátili a tak vznikol nový kaliber.
Na lov srncov
Nad 3,5 gramu kvalitného čierneho strelného prachu Nassbrand sa dostalo strelivo z tvrdej ocele s hmotnosťou 14,5 gramu, ktoré hlaveň opúšťalo rýchlosťou približne 490 m/s. Po prelome storočia sa už používal nitro strelný prach so slabým dymom, neskôr strelivo dostalo medený a ešte neskôr tombakový plášť, z ktorého vykúkal len sploštený olovený nos.
Pri v súčasnosti dostupnom variante Sellier & Bellot Soft Point s rovnakou hmotnosťou streliva je Vo: 595 m/s (V100: 478 m/s), kým Eo: 2213 joule (E100: 1428 J). Nech sa na to pozeráme z akéhokoľvek uhla, táto pekná, štíhla munícia je dnes vhodná už len na lov srncov, vo vzdialenosti do 130 až 150 metrov. Na silnejšiu, tvrdšiu zver už nie.
Niekdajší staromódni lesníci, profesionálni poľovníci, ktorých rôzni páni vybavili kombinovaným guľovnicami s hlavňou takéhoto priemeru, prípadne drillingami, takmer všetku drobnú a veľkú zver, ale aj škodcov lovili touto univerzálnou zbraňou vhodnou na úplne všetko. Mnohí z nich okrem služobných vlastné pušky ani nemali. A ak boli dostatočne šikovní, veru, aj odolný karpatský diviak s oceľovými svalmi zatrepal kopytami po presnom zásahu týmto kalibrom.
Veľkou prednosťou tohto náboja bolo, že jeho maximálny tlak plynu bol nízky, preto k nemu vedeli konštruovať mimoriadne ľahké zbrane s kombinovanou sklopnou hlavňou. Vyrábali sa v rôznych rakúskych/nemeckých/českých/belgických manufaktúrach. Boli to skutočné pušky snov. Collath & Teschner, Sempert Krieghoff, Novotny, Meffert, Christoph Funk, Echold, Thieme & Schlegmilch a mnohí iní vyrábali úžasné drillingy, kombičká, jednorazovky, gavalierske guľovnice so sklopnou hlavňou k tejto v tom čase „univerzálnej“ munícii, dnes degradovanej (avšak v žiadnom prípade nie opovrhovanej) už len na lov srncov.
Množstvo variantov
Nie je prekvapujúce, že keď sa objavili nové náboje s označením 9,3x72R, ktoré sa od originálu sotva odlišovali, spôsobilo to určité komplikácie. Už v roku 1895 sa objavil .360/9,3x72R. Pochádzal z Anglicka, vyvinuli ho z modelu Purdey .360 *Express Black Powder. V roku 1904 nasledoval 9,3x72R Nimród, napokon (?) v roku 1912 9,3x72R Sauer. Čo sa mňa týka, ja poznám toľkoto rozličných variantov 9,3x72R. Avšak môže sa stať, že ich je o čosi viac. Vzhľadom a výkonom sú takmer rovnaké (okrem modelu Sauer – ten má predĺžené hrdlo nábojnice).
Napriek tomu však nie sú zameniteľné, ani jeden druh nie je možné vložiť do inej nábojnice. A ak aj áno, nepodarí sa zatvoriť zbraň, lebo obruba je širšia ako ostatné. Tieto odlišné varianty boli normalizované oveľa neskôr, a dnes sa už podľa nich vyrábajú munície 9,3x72R v celej Európe. Dnes si ich vieme najjednoduchšie zadovážiť od vyššie spomínanej spoločnosti Sellier & Bellot a od RWS. Ale dajú sa objednať aj z menších dielní.
Na prelome rokov 1920/1930 sa táto munícia pomaly, ale isto odsunula do úzadia. Jej úlohu prevzala oveľa silnejšia 9,3x74R (s ktorou si ju často mýlia). Objem zásobníka starých pušiek 9,3x72R nie je potrebné „vyšúchať“ na tento rozmer, lebo skutočný priemer jeho streliva sa zhoduje s údajom kalibra – 9,30 mm – avšak v prípade jeho, v tomto článku spomínaného, patinovaného partnera je to v skutočnosti len 9,25 mm.
Muzeálny predmet
Okrem toho, munícia so 74-milimetrovou dĺžkou nábojnice má maximálny tlak plynu 340 Mpa, čiže o 140 viac, ako 9,3x72R. V roku 1940 v časopise „Poľovnícky sprievodca“ (Vadászatiútmutató) dr. Jenő Fenczik, slávny poľovník Slovenska a Podkarpatska na veľkú zver, ktorý sa mohol pochváliť trofejami najsilnejších karpatských diviakov svojho obdobia – 30 párov klov dosiahlo, alebo dokonca prekonalo 20 cm – sa týmito slovami „lúčil“ s týmto kalibrom:
„Náboj doteraz všeobecne kultivovanej a známej expresnej guľovnice 9,3/72 , dnes už môže vystupovať ako muzeálny predmet, najmä ak je plnený s 8/II. Alebo tzv. Nassbrand strelným prachom. Počiatočná rýchlosť tohto vystreleného náboja je príliš nízka, ale klesá tak nepomerne, že napr. na silnejšiu zver vo vzdialenosti 100 krokov za žiadnych okolností nepodá dostatočný výkon. Môžeme dosiahnuť maximálne to, že zver odíde zranená. Tieto náboje sú s dobrým výsledkom použiteľné maximálne na srnca, ale aj to len vo vzdialenosti 100-150 krokov, lebo pri silnejšej zveri, myslím si, že nikto nechce zviera streliť tak, aby sa ho zmocnil len po hodiny trvajúcom následnom hľadaní, alebo oň úplne prišiel. Patrí sa mi však poznamenať, že aj ja som osobne lovil viac desaťročí s touto zbraňou a nemôžem povedať, že by som nejakú zver neulovil. Ale čo všetko by som mohol skoliť, ak by som mal vtedy k dispozícii svoje dnešné pušky.
Mnoho zveri podľahlo výstrelu vystrelenému z guľovnice kalibru 9,372, to každý taký poľovník na území Slovenska, ale najmä profesionálny lesník vie potvrdiť, ktorý niekoľko desaťročí vlastnil a mal v obľube túto zbraň, ktorá na Slovensku bola považovaná za univerzálnu. Dôležité je prízvukovať, že bola, lebo nároky dnešnej doby už tento náboj nespĺňa. Mohli by sme povedať, že s nábojom Verndl alebo zo spredu plnených zbraní taktiež skolili mnoho zveri, ale kto by sa už dnes prechádzal po lese s takýmto typom pušiek?“
Hm, hm. V podstate, dnes veru mnohí, lebo celosvetovo prišiel do módy lov na drobnú, ale najmä veľkú zver so spredu plnenými puškami. Ak je človek trpezlivý, uvážlivý, nesnaží sa doslova o pokorenie rekordov, tak s akokoľvek dávno skonštruovaným, ale aj dnes používaným typom náboja môže úspešne loviť.
Samozrejme, toto platí v určitom rozmedzí. Lebo je síce pravda, že pred sto rokmi karpatského jeleňa, svalnatého diviaka mohli skoliť – a samozrejme, aj skolili – s 9,3x72R „Försterpatrone“, ale zmenili sa časy, poľovnícka etika je prísnejšia, a písaný zákon ešte prísnejší. Práve preto je možné, ale nie je povolené používať na zver väčšiu od srnca (aj naňho len vtedy, ak balistické hodnoty zvoleného náboja dosahujú legislatívne hodnoty).
Kúpiť – nekúpiť?
Na trhu použitých zbraní, surfovaním po internete, často natrafíme na staručké kombičká alebo drillingy, ktoré v prekvapivo dobrom stave prekonali 70 – 80, alebo aj 100 rokov od svojho vzniku. A mnohí vlastnia práve takýto kaliber guľovnice. Oplatí sa nám kúpiť ju, ak sa nám páči? Ak na nej nie je nejakým spôsobom a v nejakom jazyku vyrazené značenie „nitroproof“, čo by umožňovalo použitie nábojov s moderným strelným prachom, ktorých dymenie je nízke, nevenujme jej priveľa pozornosti. Taká zbraň sa nech radšej dostane k zberateľovi, ktorý ju síce často chytí do ruky, kochá sa ňou – ako mimoriadne krásnym umeleckým predmetom -, ale nikdy ju nepoužije.
Avšak už neskoršie, oveľa silnejšie dvojhlavňovky alebo jednorazovky s blokovým uzáverom, ktoré boli vytvorené k nábojom s nie čiernym pušným prachom, nie je nezmysel zvoliť si ju. Samozrejme, za predpokladu, že (aj) technicky sú v úplnom poriadku. Oblé strelivo munície 9,3x72R s plochým hrotom zabíja skutočne dobre, a zároveň nezničí veľa mäsa. Za predpokladu uvážlivého poľovníka do vzdialenosti 100 až 120 metrov je možné použiť ju na srnca rovnako úspešne, ako napríklad aj supermoderný .243 Winchester Super Short Magnum.
Prevzaté z knihy Lászlóa Kovácsa: Kívánatos kaliberek
