V africkom buši som už strávila veľa času a prežila mnoho dobrodružstiev, ale jedno z najväčších na mňa ešte len čakalo. Vybrala som sa na lov antilopy s lukom v ruke.
Moja kamarátka, americká lovkyňa Larysa Switlyk, prvá žena, ktorá mala v Amerike vlastnú poľovnícku reláciu, majstrovsky ovláda strelné zbrane a okrem toho je tiež výborná lukostrelkyňa. Za ten rok, čo som žila v USA, som si všimla, že lukostreľba je tam veľmi rozšírený a obľúbený spôsob lovu. U nás v Česku sa ešte len začína presadzovať a podobne ako v niektorých iných európskych štátoch je tento spôsob lovu stále nelegálny.
Larysa to zariadi
Keď sme s Larysou poľovali na Slovensku na srnca, posťažovala som sa jej, že u nás v Čechách loviť lukom nesmiem a pripadá mi to absurdné. Lov lukom je tradičný spôsob lovu a kladie na lovca oveľa vyššie nároky, pretože zver má väčšiu šancu utiecť. Larysa sa usmievala, vraj nech nezúfam, že sa spýta sponzorov a skúsi niečo vymyslieť. A naozaj – o pár mesiacov som z jednej firmy dostala svoj prvý kladkový luk.
Ponuka čo sa neodmieta
Luk som v ruke nedržala dobré dva roky, takže som si ho musela nastaviť a znovu sa dostať do formy. Keď začnete s lukom trénovať prvýkrát alebo po dlhej pauze, bolí vás skutočne celé telo. Strieľala som na terč jeden šíp za druhým, preklínala natiahnuté svaly a premýšľala, kam ísť poľovať, keď v Česku to naša „progresívna a moderná“ legislatíva neumožňuje. Odpoveď prišla, ako to občas býva, sama. Africká firma ma oslovila s tým, že by radi natočili pár videí a dostali sa do povedomia lovcov. Ponuka na poľovačku v Afrike sa nedá odmietnuť, tým skôr, keď vás pozývajú na nádhernú farmu s rozlohou menšieho štátu a päťdesiatimi druhmi zveri. Lov lukom je pochopiteľne dovolený.
Nestratiť sa v preklade
Po dvadsiatich šiestich hodinách v lietadle sme dorazili na farmu. Luk som zatiaľ nechala zavretý v debničke a vydala sa preskúmať terén, aby som si premyslela stratégiu. Dospela som k záveru, že skúsim uloviť antilopu skákavú (Antidorcas marsupialis), s ktorou už mám skúsenosti. Afričania tomuto druhu hovoria springbok ((afrikánsky a holandsky: spring=skok; bok=antilopa). Neznamená to teda jarná antilopa, ale antilopa skákavá. Žije v savanách a polopúšťach Afrik, konkrétne v Angole, Namíbii, Botswane a Juhoafrickej republike. Je veľmi spoločenským druhom žijúcim v ohromných stádach. Patrí medzi stredne veľké antilopy. Rohy majú obe pohlavia, avšak samičie sú menšie a slabšie. Sfarbenie antilopy skákavé je kontrastné. Jej srsť je krátka, na chrbte a krku svetlohnedá. Má tiež tmavý pruh na hlave, ktorý vedie od ucha cez oko až k ňufáku. Hlava a brucho sú obvykle biele.
Veľa zážitkov, žiadny úlovok
Ako prvý spôsob lovu som zvolila lov posliedku. Chodili sme po buši, ale spočiatku sa nám vôbec nedarilo. Vietor sa stále menil a priblížiť sa k ostražitej antilope bolo takmer nemožné aj s puškou, nieto s lukom, s ktorým si trúfnem vystreliť maximálne na tridsať metrov. Navyše sme sa snažili lov zaznamenať na kameru, čo vám život tiež neuľahčí. Štáb robí hluk a človek musí byť čertovsky trpezlivý. Večer sme si ako kompenzáciu za márne plahočenie dopriali päťchodovú večeru od miestneho šéfkuchára Howarda, kráľa kuchyne, ktorý nám servíroval delikatesu za delikatesou.
Zmena plánu
Druhý deň sa vietor umúdril, ale springboky akoby odišli na dovolenku. Pekný zážitok som si ale dopriala, podarilo sa mi dostať k pakoňom tak blízko, že som sa ich mohla takmer dotknúť. Človek si potom pripadá ako prirodzená súčasť buša, keď sa zamaskovaný zvieracím močom dostane tak blízko k tvorom, ktoré pozná len zo zoo. Uloviť sa mi v ten deň nepodarilo nič, a pretože bol môj čas v Afrike obmedzený, museli sme zmeniť plán. S mojím sprievodcom sme usúdili, že je čas použiť blind – krycí stan pre lukostrelcov. Dlhé sedenie ma síce nudí, ale po túžba po úlovku bola väčšia.
Tak sme sa dočkali
No ukázalo sa, že aj počas posedávania v stane sme nakoniec mali veľa rozptýlenia. Mačiaky, bláznivo poskakujúce a pokrikujúce na seba v korunách stromov, moje známe pakone, a po nich konečne dorazili aj skákavé antilopy. Môj sprievodca ihneď vybral krásneho dospelého jedinca vhodného na odstrel. Z blindu mierite malým okienkom, takže som trochu vyzdvihla tetivu a čakala na moment, keď antilopa príde dosť blízko. Prefíkaný starý samec ale ako keby tušil lesť a vyhýbal sa mi; musela som luk povoliť a čakať. Po desiatich minútach konečne prišiel pred okienko, vypálila som, a aj keď šíp letel trošku viac dozadu, než som si priala, zasiahol komoru a springbok sa po pár desiatkach metrov zvalil na zem. Okamžite som si vyslúžila gratulácie, pustili sme sa do nakrúcania a fotenie a potom rýchlo antilopu odtiahli. Večer už nás čakali chutné steaky, Howard znovu ukazoval svoje umenie a potvrdzoval povesť kráľa medzi miestnymi kuchármi.
A ja som si istá, že to nebol posledný výstrel, ktorý kedy vyšiel z tetivy môjho luku na nekonečných savanách Afriky…
