Je povzbudivé, že čoraz viac ľudí od nás sa dostane do Afriky a poľuje na zaujímavých predstaviteľov tamojšej bohatej fauny. Tí, ktorí sa uspokoja s ulovením antilop a gaziel s úžasnými rohmi, budú len zriedka potrebovať náboj väčšieho kalibru ako je .30-06 Springfield, prípadne .300 Winchester Magnum.
Málo výnimiek, napríklad húževnatá antilopa losia, ktorá dosahuje rozmery hovädzieho dobytka, potvrdzuje toto pravidlo. Aj keď aj v tomto prípade postačia vyššie spomínané dva obľúbené kalibre, ideálny kaliber však predstavuje 9,3×62, 9,3×64 Brenneke, 9,3x74R, .375 Holland & Holland Magnum. Čiže predstavitelia na spodnej hranici kategórie veľkých kalibrov.
Kedy kupovať silnú muníciu?
Avšak tí, ktorí dvíhajú zbraň na jedného zo zástupcov „Piatich Nebezpečných“ druhov – slon, nosorožec, byvol, lev, leopard, neurobia zle, ak si zadovážia muníciu s menším, alebo ešte lepšie s väčším prebytkom energie a k nej skonštruovanú guľovnicu.Ale výhradne len takú, ktorá sa dokáže vysporiadať so spätným rázom vznikajúcim pri výstrele. Ak strelec nebude strieľať kŕčovito, ak vo chvíli stlačenia spúšte nebude zatvárať oči, ale bude s ňou vedieť narábať presne tak isto, ako so svojou menej nepohodlnou zbraňou či zbraňami.
Ak niekto len raz-dvakrát dostane, získa, alebo väčšinou kúpi príležitosť strieľať na veľkú zver, je pre neho zbytočné zadovážiť si „zviera“ obrovského kalibru, ktoré by doma po väčšine času schovával v pancierovom trezore, lebo jeho výkon je jednoducho priveľký pre domácu veľkú zver. Na jeden-dva byvoly vodné, ktoré mu náhodou prekrížia cestu, vyhovuje aj už vopred odskúšaná guľovnica profesionálneho sprievodcu.
Ten, kto je pravidelným návštevníkom horúceho kontinentu a na zozname svojich želaní má nemálo vodných byvolov, prípadne aj slona, už veru využije aj svoju vlastnú ťažkú pušku. Samozrejme, aj ten, – teoreticky – kto len sníva o takejto príležitosti a ako prvý krok si zakúpi takúto „zastavovaciu pušku“. A kým sa jeho sen nestane skutočnosťou, dovtedy túto pušku oprašuje, objíma a hrdo a šťastne ukazuje svojim kamarátom, v lepšom prípade s ňou strieľa na strelnici.
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že ak človek nechá na pokoji slona a nosorožca, a sústredí sa len na ďalšie tri druhy, potom sa ako vhodná munícia ukazuje .375 Holland & Holland Magnum, .416 Remington Magnum a „nestarnúci“ .416 Rigby. Samozrejme, mnohí sa rozhodnú tieto kalibre prekonať, lebo na prípadnú veľkú zver rútiacu sa naším smerom je vhodnejšie mieriť so silnejším strelivom s väčším priemerom. Takto je menej nebezpečná pre naše zdravie. Zároveň je však lepší istý zásah do mozgu kalibrom .375 ako nepresná strela s .577 T-Rexom.
Hlasnejší výstrel môže u veľkého rozzúreného byvola vyvolať len akési zvonenie v ušiach, prípadne dočasnú hluchotu, ale iný účinok sotva bude mať. Takže aj tu platí pravidlo, nech si každý vyberie takú zbraň, na ktorú mu sily stačia. S ktorou vie presne mieriť aj zasiahnuť.
Rameno trhajúci kaliber
.470 Capstick (12,1x72BR), ktorý vám teraz chcem predstaviť, je síce jedným z existujúcich najúčinnejších „stopérov“, ale spätný ráz k nemu vyrobenej pušky sa taktiež nepodobá nežnému pohladeniu milenkou. Kope tak silno, že si to navždy zapamätáme – je to skutočný rameno trhajúci kaliber. Zaťažením pušky napríklad s určitým množstvom olova, alebo vmontovaním valca znižujúceho spätný ráz, použitím úsťovej brzdy, a pod. sa dá tento kopanec celkom účinne zmierniť. Musíme byť pripravení na všetko, ak sa nám do rúk náhodou dostane guľovnica prispôsobená k takémuto typu nábojov.
.470 Capstick navrhol plukovník Arthur B. Alphin, zakladateľ a zároveň majiteľ spoločnosti A-Square Company v roku 1990, čiže ani nie veľmi dávno. Jeho zrod bol veľmi jednoduchý. Pôvodne dlhú nábojnicu .375 Holland & Holland Magnum s lemovaním vybavil strelivom .475″, čiže s priemerom 12,07 mm. Následne ho dal patentovať, a ako prejav svojej hlbokej úcty ho pomenoval po Petrovi Hathaway Capstickovi (1940-1996), svetoznámom poľovníkom v tropických oblastiach, vynikajúcom spisovateľovi, ako .470 Capstick.
Menovaný sa celkom určite tešil „krstu“ a dá sa predpokladať, že počas zostávajúcich šiestich rokov svojho života si zaobstaral zastavujúcu guľovnicu fungujúcu s týmto guľovým nábojom. Prípadne mu jednu darovala samotná spoločnosť A-Square. Náboj v súčasnosti vyrába táto spoločnosť, spolu so strelivom so zaoblenou olovenou špičkou s rovnakými rozmermi, s celkovým opláštením a s hmotnosťou 32,4 gramu.
Balistické hodnoty
Ak predpokladáme hlaveň pušky s dĺžkou šesťstopäťdesiat milimetrov, Vo = 730 m/s, Eo = 8669 joulov. Veľmi pekné hodnoty. Okrem A-Squaresa dá zadovážiť aj u anglického výrobcu nábojov Kynoch s rovnakou hmotnosťou streliva a v dvoch typoch vyhotovenia. Na hrubokožce sa odporúča tzv. Woodleigh Welded Core Soleid, a na levy, leopardy, a pod. má vynikajúci výkon Woodleigh Welded Core Soft Point. Pre cieľ – na lov najnebezpečnejších druhov veľkej zveri na Zemi – dokonale vyhovuje. Ba čo viac, keďže je dostatočne presný a má dobrú balistiku, môžeme ho použiť aj na lov antilopy, ak nemáme po ruke ľahšie „bunduki“.
Domáci plniči si na tento cieľ a na cvičenie vyberajú 26,0 gramové strelivo pôvodne určené k pištoľovým nábojom. S ním poľujú na nie nebezpečnú zver. S pôvodným továrenským plnením vonkajšia hranica dostrelu podľa poľovníckej etiky je určená na približne 230 metrov. To je viac ako postačujúce, lebo puškohľad naň montovali len veľmi zriedkavo a s otvorenou muškou by sa len s ťažkosťou dal dosiahnuť presný zásah.
(Zdroj: https://theultimatepredator.com/capstick-african-safaris-are-vital-for-conservation/)
Jeho hlavným rivalom je .458 Lott, ale je od neho o štipku účinnejší na útočiacu zver, keďže priemer streliva je v jeho prípade o 7 % väčší. Z toho dôvodu pri zásahu strelivo .470 spôsobuje o čosi silnejší šok, a vytvorí o čosi väčšiu dieru, strelný kanál. K tomuto náboju opakovačky s posuvným uzáverom vyrába zatiaľ len spoločnosť A-Square, v Amerike je to Winchester Custom Shop a v Rakúsku dielňa Fuchs Fine Guns.
Zloženie zbrane
Ktorýkoľvek šikovný majster puškár vie vytvoriť takúto zbraň pre tých, ktorí práve po nej túžia. Napríklad, veľmi dobrý výsledok sa “zrodí“, ak k zásobníku a konštrukcii Dakota M. 76 Safari, ktorý je možné považovať za vylepšenie Modellu 98 Mauser, pripojíme hlaveň vyrobenú spoločnosťou Lilja, Hart alebo Shilen a na pažbu si zvolíme produkt McMillan spevnený skleneným vláknom. Alebo prvotriedne orechové drevo s peknou štruktúrou. A ostatné necháme na majstra.
Nuž uvedená konštrukcia by bola konštrukciou snov, dokonca by v okamihu zastavila približujúcu sa, milo usmievajúcu manželku, keď by sme jej s mužnou skromnosťou oznámili cenu. Nie, nie: tento dizajn a realizáciu si môže dovoliť len málokto. Dobrá správa však je, že v takmer rovnako dobrej kvalite, ale za zlomok vyššie naznačenej nákupnej ceny, si môžeme zakúpiť takú pušku prispôsobenú k munícii kalibru .470 Capstick, ktorá dokonale funguje a budeme s ňou spokojní.
Na to nám postačí, ak si vezmeme českú guľovnicu s otočným posuvným uzáverom Brno 602 alebo CZ 550. Pôvodnú hlaveň .375 alebo .458 môžeme vymeniť za značku Lothar Walter kalibru .470 Capstick. Okrem toho sa jednoznačne oplatí vbudovať do pažby aj ďalší prechodový oceľový čap, lebo nie je isté, že pôvodný bude dlhodobo postačujúci. Spätný ráz dáva zabrať nielen nášmu ramenu, ale aj pažbe pušky. Proti prasklinám chránia veľmi presné úpravy a dobre, ale nie príliš utiahnuté skrutky. Odporúčam každú kovovú súčiastku pekne vypolírovať a dať prezrieť majstrovi puškárovi.
Toto sú oveľa dôležitejšie detaily, ako rozličné vonkajšie dekorácie, napríklad: prvky z ružového dreva, škótske zúbkovanie, intarzia z ebenového dreva, striebra, zlata, rytiny a podobne.
Použitie kalibru
Použitie pušky a náboja .470 Capstick v našich končinách nič neodôvodňuje, ale – ak už disponujeme takouto africkou guľovnicou – oplatí sa jej účinok vyskúšať na diviaka a jeleňa, ale vyslovene len pre zaujímavosť. Ja osobne, priznám sa hrdinsky, som ju nikdy nevyskúšal. Minulý rok sa mi ale naskytla príležitosť skoliť dva diviaky s jej podobne sa „správajúcim“ príbuzným: s .470 Nitro Expressom. Čo vám poviem? Poriadne mnou otriasol ten zážitok.
Prevzaté z knihy Lászlóa Kovácsa: Kívánatos kaliberek