Na začiatku minulého storočia počas pätnástich rokov viac ako desať miliónov ľudí opustilo Európu. Uskutočnilo sa obrovské, dovtedy nevídané sťahovanie za prácou.
Len zo samotného Nemecka pol milióna vycestovalo za oceán v nádeji na lepšiu budúcnosť alebo len za dobrodružstvom. Väčšinou skončili v Amerike, v krajine „prísľubov“, ale mnohí si za koniec cesty zvolili vtedajšie nemecké kolónie v Afrike, čo zahŕňalo rozsiahle územie Východnej Afriky a aj dnešnú Namíbiu. Oblasť, kde sa usídlili, bola divoká a zdala sa byť nekonečná. Bezpodmienečne potrebovali strelné zbrane, aby sa ochránili pred občas ešte nepriateľskými domorodcami, okrem toho poľovali – čiastočne športovo, ale najmä preto, aby ochránili svoje stáda pred veľkými dravcami, a aby na stôl priniesli mäso a (aj) takto sa postarali o každodennú potravu.
Nuž, práve hore uvedené je dôvodom, prečo berlínsky puškár Otto Bock „skomponoval“, vytvoril dodnes najlepší, najobľúbenejší náboj Európy 9,3×62. To všetko sa odohralo v roku 1905, čo sa považoval za dosť nepokojný rok.
Vo Viedni rozvíril pokojnú hladinu všeobecný štrajk, boj o volebné práva, v Rusku po „krvavej nedeli“ z 9. januára vypukla prvá revolúcia.
V rovnakom čase ďaleko od nášho starého kontinentu, v oblasti Kilimandžára, približne na tom mieste, kde niekoľko desaťročí predtým gróf Samuel Teleki podnikol úspešnú expedíciu, lovil a zbieral v mene vedy chudobný, ale o to oduševnenejší maďarský poľovník. Volal sa Kálmán Kittenberger. Nie, on podľa mojich vedomostí nikdy nepoužíval ten typ náboja, ktorý bol vyvinutý v tomto roku, ale neskôr viacerí jeho krajania, napr. Dr. Kálmán Mészáros, dvorný lekár abesínskeho cisára, o to častejšie. Stalo sa, že so svojím Mauserom takéhoto kalibru zastrelil štyri levy – za jednu minútu. A počas vnútorných nepokojov bol nútený túto svoju obľúbenú zbraň otočiť proti ľuďom, aby v bezprostrednom ohrození ochránil seba a svoj nie úplne zanedbateľný majetok.
Prenikol do Afriky
Keď sa tento náboj s k nemu prislúchajúce silné, spoľahlivé, pôvodne na vojenské systémy uzáverov postavené lovecké pušky Mauser M.98 okrem Európy objavili aj v Afrike, ešte neexistoval neskôr uctievaný kaliber .375 Holland & Holland Magnum. A tak sahneď dostal na jedno z popredných miest spomedzi používaných kalibrov, prinajmenšom v nemeckých kolóniách. To je pochopiteľné, lebo vďaka svojmu vynikajúcemu výkonu sa ukázal ako prvotriedny k uloveniu rozličných antilop, ale aj veľkých dravcov. Ako vyhovujúci sa ukázal aj na hrubokožcov, ale zďaleka nie natoľko, ako .450 Nitro Express a .470 Nitro Express britského pôvodu, ktoré boli vyvinuté k dvojhlavňovkám. A keď sa v roku 1912 objavil .375 Holland & Holland Magnum, ktorý bol silnejší a účinnejší, mnohí sa mu postavili chrbtom.
Spomedzi poľovníkov z našej oblasti napríklad Dr. Endre Nagy a Pongrác Somssich začali poľovať na nebezpečné druhy zveri 9,3 Mausermi, ale neskôr obaja presedlali na .375. Čiastočne preto, lebo .375 je skutočne vhodnejší, a čiastočne aj preto, lebo v roku 1958 vo Východnej Afrike prijali zákon, že na „veľkú päťku“ (leopard, lev, vodný byvol, nosorožec a slon) spodná hranica priemeru streliva je .375″, čiže 9,5 mm, a tak 9,3×62 automaticky vymazali zo zoznamu. Zdegradovali ho na lovca antilop, aj napriek tomu, že na leoparda a leva by sme si ani želať nemohli čosi lepšie.
V Severnej Amerike sa uchytilo len málo kalibrov európskeho pôvodu, ani 9,3×62 sa to celkom nepodarilo. Aj keď slávny lekár-poľovník Dr. Richard L. Sutton ho oddane chválil a okrem svojej domoviny ho používal v Afrike, Spitzbergoch aj Indočíne. Oslavné ódy o ňom písal aj profesionálny africký poľovník nórskeho pôvodu FinnAagard, ktorý umrel pred pár rokmi v Texase, ale to bolo volanie len do prázdna – Američania zostali pri svojich kalibroch rovnakého výkonu.
Na lov diviakov aj srncov
V Európe však už od počiatkov je jeho popularita neochvejná. V Maďarskom poľnohospodárskom múzeu si aj dnes môžeme pozrieť opakovačku 9,3×62 Mauser, ktorá bola pôvodne vo vlastníctve arcivojvodu Jozefa a podľa pamätného štítka umiestneného na pažbe skolil ňou nie menej ako 2730 kusov zveri! Medzi nimi 527 jeleňov, 871 diviakov a 9 medveďov. Všetko jednou puškou. Čo taktiež hodnotí, chváli priemer jej hlavne.
Aj medzi súčasnými odbornými autormi nájdeme nejedného, ktorí obľubujú práve tento typ. Napr. Juraj Bogár a Szabolcs Simon. V podstate, môžem povedať, že osud mi privial do cesty pomerne veľa majiteľov 9,3×62, ale spomedzi nich sa nenašiel ani jeden, ktorý by bol neskôr nespokojný s nábojom. Pravdepodobne, práve tento kaliber znamená v Európe hornú hranicu „univerzálnych kalibrov“, čiže rozumnú hornú hranicu kalibrov vyhovujúcich na všetku tu žijúcu zver.
Avšak ten, čo sleduje stopu silnej diviačej zveri a „zbiera“ menej srnčej zveri, ten iné veľmi ani nepotrebuje. Preňho dokonalo vyhovuje 9,3×62. Viacero závodov vyrába takúto muníciu, napr. RWS, Lapua, Winchester, Blaser, PMP a iné. Švédska Normu ju taktiež ponúka s 15,0-gramovým strelivom Vulkan, ktorá má lepšiu balistiku, ako munícia vybavená ťažším „jadrom“.
Skúška na strelnici
Tento typ náboja sa odporúča vyskúšať na strelnici skôr, ako z neho poľovník kúpi väčšie množstvo, lebo nie každá puška s ním strieľa dobre. Sú vytvorené skôr pre približne 18,5-gramovým, s nimi dosahujú najlepšie výsledky. Čo sa týka továrenských vyhotovení, ich rozsah sa pohybuje v rozmedzí od 14,6 do 19,0 gramu. Ak by som sa mal rozhodnúť, ktorý použijem k svojej puške, tak by som si vyberal spomedzi Nosler Partition, Norma Oryx a Blaser CDP. 18,5-gramový taký, s ktorým by moja zbraň najlepšie strieľala.
Počiatočná rýchlosť naposledy spomínaného náboja je: 720 m/s, V100: 658 m/s, V200: 599 m/s. Úsťová energia: 4787 J, E100: 3997 J a E200: 3311 J. Pušku sa s ním oplatí nastreliť tak, aby na sto metroch vynášala hore 4 cm. V takom prípade na 50 metroch vynesie o 2,1 cm, na 150 metroch 0,3 cm, a na 200 metroch strela klesne o 9,4 cm. Má veľmi peknú trajektóriu a v rámci nej celkom určite skolí všetku veľkú zver, na ktorú sa dá poľovať na našom kontinente.
Prevzaté z knihy Lászlóa Kovácsa: Kívánatos kaliberek