Hrozba pre hrádze
Rastliny a živočíchy, ktoré si nájdu cestu do nových, neznámych biotopov, môžu vytlačiť pôvodnú flóru alebo faunu a poškodiť životné prostredie. V našom seriáli postupne predstavujeme takéto živočíšne druhy. Teraz je to nutria riečna.
Na Slovensku máme invázne druhy, ktoré zaraďujeme aj medzi bylinožravce. Jedným z nich je nutria riečna (Myocastor coypus). Jej prirodzeným domovom je Južná Amerika. Žije na vodných tokoch v oblastiach od Tichého oceánu po Atlantický, ktoré sa nachádzajú južne od obratníka Kozorožca.
V oblastiach jej výskytu sú rôznorodé klimatické podmienky, od tropických oblastí Brazílie až po chladné oblasti južnej časti juhoamerického kontinentu. Tieto podmienky si vynútili vznik viacerých geografických rás nutrií, vyznačujúcich sa rozdielnou kvalitou osrstenia i odlišnosťou základného farebného odtieňa srsti. Juhoamerický Indiáni pôvodne lovili nutrie pre chutné mäso.
Okrem toho sa ľudia zaujímali o kožušinu, ktorá je rovnako pekná ako bobria, nakoľko má hustú, hladkú, bledú alebo hnedú podsadu pod dlhými, lesklými a pomerne tvrdými chlpmi. Záujem o túto kožušinu nastal už v druhej polovici 19.storočia. Z Južnej Ameriky ju v roku 1899 priviezli najskôr do Severnej Ameriky, kde zakladali farmové chovy a nutriu vypúšťali tiež do voľnej prírody. Neskôr sa dostala na európsky kontinent – do Anglicka, Francúzka, Nemecka a Talianska.
Rozmach a zánik fariem
V súčasnosti sa nutrie vyskytujú na všetkých kontinentoch okrem Austrálie a samozrejme Antarktídy. Do bývalého Československa sa dostala v roku 1924 na farmu v Jablonném nad Orlicí. V priebehu desiatich rokov sa nutrie chovali takmer na 100 farmách.
Na Slovensku chovali nutrie v menších množstvách jednotlivci. V roku 1967 bola vybudovaná farma na chov nutrií v Nitre, časti Chrenová. Najväčšia farma na Slovensku vznikla v 90. rokoch v Holíči. V tom období bola ročná produkcia nutriových kožiek až takmer pol milióna kusov. Naše nutrie sme vyvážali do viacerých štátov na svete.
Pre nátlak organizácií a obmedzenia zákonmi dnes kožušina z nutrie nie je bežná a to nielen u nás. Všeobecne vo svete poklesol záujem o kožušiny. Klesol aj dopyt po mäse z nutrie, ktoré má nízky obsah cholesterolu a tuku a vysoký obsah bielkovín. Zanikli veľkochovy rovnako tiež drobnochovy. Niektorí chovatelia zvieratá vypustili do voľnej prírody. Časť jedincov z fariem ušla.
Na Slovensku boli nutrie zámerne vypustené v roku 1955 na brehoch Hrona pri Želiezovciach. Nutria sa úspešne adaptovala na život v prostredí močiarov, vodných nádrží, rybníkov a riek. Vyskytuje sa najmä v oblasti Žitného ostrova. Naše klimatické podmienky jej veľmi nevyhovujú, pretože neznáša tuhé zimy. Napriek tomu, že jej ľahko môže omrznúť chvost, ktorý má iba riedko osrstený, žije tu a úspešne sa rozmnožuje. Pri súčasných klimatických zmenách sa ich areál na Slovensku bude skôr rozširovať, ako zmenšovať.
Prispôsobená na vodu
Nutria má pomerne veľkú hlavu s tupým nosom a plochým čelom. V okolí nozdier a papule má bielosivú srsť, hmatové fúzy, ktoré jej vo vode pomáhajú lepšie vyhľadávať potravu. Na hlave sú krátke ušnice. Oči sú hnedé a majú dvojité viečka, z ktorých druhé sú priesvitné, čo jej umožňuje vidieť pod vodou. Telo pôsobí značne zavalitým dojmom, najmä keď sa pohybuje po súši. Je pokryté hustou kožušinovou srsťou. Predné končatiny, ktorými si pridržiava potravu sú kratšie. Zadné končatiny má silnejšie s dlhšími prstami. V medzerách medzi prstami má plávacie blany. Silný chvost ktorý je 30 až 45 cm dlhý je v priereze okrúhly, slúži pri plávaní na udržiavanie smeru. Dospelá nutria dosahuje dĺžku 40 – 70 cm a hmotnosť 6 až 10 kg. Samce sú ťažšie. Prispôsobeniu pobytu vo vode slúžia kožné chlopne na zvukovodoch a nose, ktoré pri ponorení zabraňujú vniknutiu vody do týchto orgánov. Nutrii umožňuje vyhrýzať vodné rastliny pod vodou kožná riasa na pysku, ktorá uzatvára zadnú časť vody do ústnej dutiny. Pľúca vedia zadržať dostatočnú zásobu kyslíka na niekoľko minútové ponorenie vo vode.
Chrup pozostáva iba z 20 zubov z ktorých sú dva páry silných hlodákov. Dokáže nimi hlodať i pod vodou podobne ako bobor. Ich predná stena je hnedočervená až mahagónová. Tieto zuby stále dorastajú, preto si ich nutria obrusuje. Ich predná strana je pokrytá tvrdou sklovinou a vnútorná strana mäkším dentínom. Ten sa obrusuje rýchlejšie ako sklovina, čím sa na zube vytvorí ostrá dlátovitá hrana. Pomocou nej dokáže hlodavec rozhrýzť veľmi tvrdé materiály. Sfarbenie skloviny spôsobujú zlúčeniny železa, ktoré zlepšujú jej mechanickú a chemickú odolnosť.
Problémová na riekach a hrádzach
Nutria žije na brehoch potokov, riek, jazier s hustou vegetáciou. Tu si buduje brlohy, ktorých chodby majú často viac ako 15 metrov, kde žije v rodinách, alebo v kolóniách. Vážne problémy s rastúcou populáciou nutrií majú talianski farmári. Nutrie budovaním svojich brlohov poškodzujú brehy riek a hrádzí až natoľko, že spôsobujú záplavy polí a tým aj rastúce plodiny.
Pohlavne dospieva už v 4-5 mesiacoch života. Polygamnú skupinu ovláda alfa samica. Iba v období ruje je to alfa samec. Samica môže privádzať potomstvo až 3 krát do roka. V jednom vrhu býva 6 mláďat, ktoré sa rodia dokonale vyvinuté. Po dosiahnutí pohlavnej zrelosti sú mladé samce zo skupiny odháňané.
Živí sa predovšetkým rastlinnou potravou v okolí vodných plôch, Kŕmi sa najmä vo večerných hodinách, prípadne v priebehu noci a skoro ráno. Cez deň väčšinou odpočíva v brlohoch a hniezdach. Vodné rastliny vynáša na plytčiny, alebo na breh. Potravu si pridržiava prednými labkami a stojí pritom na zadných. Väčšie množstvo jedincov dokáže spásť pobrežnú vegetáciu a rozhrabať brehy, čím prispieva k erózii, najmä na sypaných hrádzach. Okrem rastlinnej potravy príležitostne požierajú živočíšnu potravu ako slimáky, či uhynuté ryby.
Kým v krajinách pôvodu medzi jej prirodzených nepriateľov patria aligátori, veľké hady a orly, u nás nutria nemá prirodzených nepriateľov. Na miestach jej výskytu, kam ju chodia ľudia kŕmiť, stráca úplne plachosť, podobne ako labute.
K priamemu kontaktu z nutriami vo voľnej prírode by sme sa mali vyhýbať. Sú hostiteľmi nematódnych parazitov, ktoré ak sa prenesú na človeka napadajú jeho kožu. Môžu prenášať rôzne bakteriálne choroby ako leptospirózu, tularémiu alebo salmonelózu. Taktiež môžu mať svalovca, alebo motolicu pečeňovú.
Poľovná zver
Podľa zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je nutria inváznym nepôvodným druhom. Jeho introdukcia alebo samovoľné šírenie ohrozuje biologickú rozmanitosť. Nutria riečna bola zaradená medzi poľovnú zver až zákonom č.274/2009 Z. z. zo dňa 16.júna 2009. Počty ulovených nutrií sa uvádzajú v poľovníckej štatistike, ktorú vydáva NLC Zvolen od roku 2010. V poľovníckej sezóne 2010/2011 sa ulovilo 181 nutrií. Odvtedy vzrástol počet ulovených nutrií takmer 19 násobne. V poľovníckej sezóne sa ulovilo 3408 jedincov. V Nemecku za porovnateľné obdobie vrástol lov nutrií z 13 631 na 61953 nutrií v poľovníckej sezóne 2018/2019.
Hoci je nutria v Českej republike trvalou súčasťou mokraďových ekosystémov, nie je zaradená medzi lovnú zver. Je však vymenovaná medzi druhmi, ktoré môže podľa zákona o poľovníctve loviť poľovnícky hospodár a poľovnícka stráž. V poľovníckej štatistike sa po prvý krát objavila už v roku 2003. V súčasnosti jej lov sa pohybuje okolo 9000 jedincov.
Keďže lov nutrie riečnej je na Slovensku povolený celoročne, na lokalitách ich výskytu spestruje poľovnícku príležitosť v dobe, keď je väčšina druhov poľovnej zveri chránená. Jej lov navyše prináša množstvo poľovníckych zážitkov.
Jozef Herz, Foto: Shutterstock