Úžasne strieľajúca puška, precízne strelivo a puškohľad s dobrým cieľnikom sú najdôležitejšie predpoklady pre presný výstrel na ďaleké vzdialenosti. Ale čo treba ešte zobrať do úvahy?
Každý druh zveri má svoju optimálnu zónu zásahu, ktorá závisí od veľkosti tela. Pri srnčej zveri je táto zóna o priemere cca desať centimetrov, u diviakov a kamzíkov je to do 15 centimetrov, pri väčších ovčích a kozích druhoch je to aj 20 centimetrov a pri jeleňoch môže mať táto zóna až do 30 centimetrov. Je jedno, ako blízko alebo ďaleko je zver, táto zóna musí byť zasiahnutá.
Nezabúdajme na strelecký rozptyl
Precízne strieľajúca puška s vyberanou muníciou spôsobí rozptyl prinajlepšom dva centimetre na 100 metrov. Pri výpočtoch je to na 300 metroch už 6 cm. K tomu patrí taktiež strelecký rozptyl, ktorý je vyčíslený na cca 12 centimetrov na 300 metrov – to zodpovedá približne štyrom centimetrom streleckého rozptylu na 100 metrov. To je pri loveckých podmienkach (nedostatočné podopretie, vyšší pulz, lovecká horúčka) pre mnohých prijateľná hodnota. Šesť centimetrový rozptyl zbrane, plus dvanásť centimetrov rozptyl strelca – to je už potom spolu osemnásť centimetrov! Minimálne takto veľká musí byť zásahová zóna zveri, ktorú chceme na 300 metrov s určitosťou usmrtiť.
Musíme si teda v závislosti na veľkosti smrtiacej zásahovej zóny každého druhu zveri, rozptylu pušky a strelca vypočítať maximálnu streleckú vzdialenosť: to je potom pri srne okolo 200 metrov, 250 metrov pri kamzíkoch, pri divej ovci a pri podobne veľkej divine dobrých 300 metrov a pri jeleňovi to môže byť, s čistým pohľadom počtára, aj 400 metrov. Nemožno pritom podceniť ani to, že niekto môže byť roztrasený loveckou horúčkou. Len veľmi skúsení lovci dokážu pri loveckých podmienkach – predpokladáme, že majú tri komponenty ako zbraň, patróny a optiku dobre nastavené – zredukovať rozptyl tak, že s istotou trafia srnu do 240 metrov, kamzíka do 300 metrov a divú ovcu do 350 metrov. Pretože aj keď je táto zásahová zóna v puškohľade zodpovedajúco zväčšená a dobre viditeľná, ostáva pre strelu vždy rovnako veľká – len zacielenie je uľahčené.
Avšak radosť zo „zoomovania“ kamzíka je tlmená fyzikálnou skutočnosťou, pretože takzvaná výstupná pupila je pri rastúcom zväčšení menšia, a teda pohľad cez ňu je následne obtiažnejší. Aj zorné pole sa znižuje väčším zväčšením a pri týchto okolnostiach trvá omnoho dlhšie kamzíka v puškohľade opäť nájsť. Lovci v horách si často nechávajú cieľovú optiku na maximálnom desať násobnom zväčšení, pretože kamzíky, kozorožce a podobne zotrvávajú len zriedka dlhšie na jednom mieste.
Najprv si odmerajme vzdialenosť
Pred výstrelom by ste si mali pomocou laserového meradla vzdialenosti presne na meter odmerať, ako ďaleko je daný kus vzdialený. Okrem poznania letovej dráhy vami zvolenej strely – pri strieľaní na 100, 200 a 300 metrov ste si na rýchle nastavenie puškohľadu nalepili vhodnú fóliu – takto môžete v prípade potreby puškohľad rýchlo prestaviť.
Po meraní a nastavovaní „do stredu cieľa“ treba zachovať pokoj a sebaistotu v streľbe. Čím je cieľ viac vzdialený, o to užitočnejšie a dôležitejšie sú pomôcky ako strelecké palice, bipody alebo ostatné stabilné opory pre pušky. Avšak nielen zbraň musí ležať pevne, aj lovec za ňou potrebuje nanajvýš uvoľnenú pozíciu.
Veľmi podceňovaným problémom pri ďalekých výstreloch je vietor a s tým spojený veterný odklon strely, v závislosti na type a hmotnosti. Trochu ťažšia strela kalibra magnum má väčší veterný odklon strely ako pre let optimalizovaná strela rýchlych stredných kalibrov ako .270 Win. alebo 7 Rem. Mag. Ak sa zaoberáme odklonom vetra, musíme mať jasno v tom, že vietor môže pôsobiť na celkovú letovú dráhu rozdielnou silou. Napriek tomu ponúkajú vypočítané odchýlky bočného vetra dôkaz o tom, ako veľmi môže byť strela od cieľa odchýlená.
Stabilná pozícia je dôležitá
Kto loví v kopcoch, je nútený väčšinou strieľať na väčšie vzdialenosti, o to je dôležitejšie nájsť si stabilnú streleckú pozíciu. V kopcoch fúka väčšinou normálny vietor o sile stupňa tri, jemný vánok päť metrov za sekundu, pri ktorých sa listy vo vetre len jemne pohojdávajú. Pri týchto podmienkach sa odchýli napríklad 9,7 g ID Classic z kalibra .308 pri streleckej vzdialenosti 300 metrov o 35 centimetrov, 9,1 g HIT z 7 Rem. Mag. len o 20 centimetrov. Bohužiaľ nemožno (zatiaľ) odklon vetra pri love merať. Smer odklonu, či vľavo alebo vpravo, nahor alebo nadol, nemôže byť predpovedaný. Pri citeľnom vetre je preto každý výstrel hrou so šťastím. Popritom sa musí podariť veľa vecí, aby som kus zveri na tri sto metrov smrteľne zasiahol.
Jack O´Connor (1902-1978) bol známym americkým spisovateľom, ktorý pracoval ako „strelecký editor“ po dobu vyše tridsať rokov pre americký magazín Outdoor Life. Vo viac ako 1 200 článkoch sa zaoberal lovom a praktickou streľbou. Bol veľkým prívržencom .270 Win. a 7×57. Pre Jacka O´ Connora bolo tri sto yardov, teda okolo 275 metrov, v tých časoch už veľa a zhrnul tieto pravidlá pre streľbu na väčšie vzdialenosti (voľne preložené z amerického):
- Ak mám len malú pochybnosť o tom, že strelu neumiestnim presne, potom guľka ostáva v hlavni.
- Ak je možnosť, priblížiť sa k cieľu, spravte to v každom prípade.
- Strieľam len vtedy, keď mám stabilnú pozíciu a zver stojí na šírku.
- Ak je krajina neprehľadná a trafenú zver by som po zásahu nemohol ďalej pozorovať, nechám ju ísť.
- Pri silnom vetre upustím od výstrelu.
Žiadne kompromisy
Trafiť cieľ na veľkú vzdialenosť nemá nič do činenia so šťastím ani náhodou – takýto ťažký výstrel je naozaj vypočítateľný a popritom hrajú dôležitú úlohu viaceré komponenty.
Je potrebné najskôr popracovať sám na sebe: bezpodmienečne sa zúčastniť na seminároch streľby na diaľku od Blaser a ZEISS, podľa možnosti aj s vybavením. Tieto semináre majú výhodu v tom, že sa nenachádzate na strelnici, ale priamo v krajine. Takto ste orientovaní priamo do praxe. Ďalším kritériom je munícia: možno si vybrať optimálnu strelu, ktorá preukazuje na väčšie vzdialenosti tiahlu letovú dráhu a pri zásahu vykazuje silnú účinnú silu. Na tieto požiadavky sa špecializuje RWS SPEED TIP PRO. Vysoká hodnota bázovej krivky zabezpečuje aj pri veľkých vzdialenostiach vysokú rýchlosť a zásahovú energiu. Rýchle predné jadro strely sa viditeľne rozkladá po zásahu cieľa a prenáša zvyškovú kinetickú energiu do vysokého okamžitého účinku. Výsledkom sú minimálne vyosenia na veľké vzdialenosti. To je veľkým tromfom v neschodných terénoch, akým sú napríklad hory.
Preberá výškové nastavenia za lovca
Myšlienka rýchleho nastavenia zámernej osnovy ASV spočíva v tom, že si vždy treba držať červený bod. Pritom bude použité výškové nastavenie vášho puškohľadu. Príliš komplikované? Nie s ASV, ktoré preberá výškové nastavenia za lovca. Určitý druh „vzdialenostnej škály“ od 100 do 400 metrov (alebo v závislosti na kalibre dokonca 600 metrov) pritom nahradzuje lineárna škála s klikacími zarážkami. Pre strelu, ktorá padne na 200 metroch o 12 centimetrov, po šiestich klikoch sa dostaneme na hodnotu „2“ (pre 200 metrov), po 15 klikoch na „3“ (pre 300 metrov) a tak ďalej; popritom tu sú, samozrejme, zodpovedajúce medzistupne. Lovec si musí strážiť jedine vzdialenosť k zveri – alebo lepšie: merať si ju – a nastaviť si rýchle prednastavenie zámernej osnovy ASV. Potom už treba len pevne držať bod.
K dispozícii sú rôzne vzdialenostné škály
Pre rozdielne klesajúce krivky striel sú k dispozícií rôzne vzdialenostné škály, preto je jedno isté: .270 WSM klesá výrazne menej ako 9,3×62. Na základe tabuliek, respektíve online prostredníctvom balistického programu na stránke Carl Zeiss Sports Optics bola vybratá taká škála, ktorá by sa čo najviac priblížila použitému typu strely. Doterajší ASV ponúka päť rozdielnych fólií, ktoré môžu byť nalepené na elevátor. Nové, stále vyvíjané nastavenie zámernej osnovy ASV+ pokrýva deviatimi rozdielnymi vzdialenostnými škálami väčšiu množinu balistických kriviek, predovšetkým pre rýchle a razantné strely. Jemnejšie rozdelenie zaisťuje ešte presnejšie nastavenie na rozdielne letové krivky, ktoré robí ASV+ ešte presnejším. Je vybavený desiatimi hodnotnými kovovými krúžkami (jedna lineárna škála a deväť vzdialenostných škál), ktoré môžu byť rýchlo vymenené.
Kedy je kaliber magnum lepšou voľbou?
S Magnum kalibrami je to podľa môjho názoru takto. Keď berieme do úvahy lovecky zmysluplné strelecké vzdialenosti, ktoré závisia od veľkosti zásahovej zóny jednotlivých druhov zveriny, potom je len málo loveckých možností, kde by bol rýchly kaliber magnum skutočne nevyhnutný. S magnum kalibrami je to azda tak, ako s peniazmi, kde sa hovorí, že vás šťastnými neurobia, ale vedia upokojiť. Podľa mňa možno ešte s vhodným strelivom a osvedčenými strednými alebo univerzálnymi kalibrami pri streleckých vzdialenostiach popísaných v článku dobre majstrovať. Toto platí pre všetky druhy diviny až po jeleňa horského. Až do vzdialenosti tri sto metrov sa odlišujú letové dráhy striel kalibrov magnum len minimálne od stredných kalibrov. Viac energie nepotrebuje žiadna zver, ktorej váha nepresiahne dve sto kilogramov. Kalibre Magnum nemajú v podstate lepšiu ani presnosť, ani účinnosť. Pokiaľ ostaneme na hranici 300 metrov, kaliber magnum nevyhráva takmer v ničom – pokiaľ nie je lovený los alebo riadny jeleň lužných lesov. Pre druhy zveri cez dve sto kíl, ktoré možno loviť na vzdialenosti cez 400 metrov, môže byť kaliber magnum lepšou voľbou.
