Srdcom poľovník

Český fúzač

Český fúzač je typické pracovné plemeno, ktoré je cenené pre svoje povahové vlastnosti skôr ako pre exteriér.

Patrí medzi typické hrubosrsté stavače typu grifón spolu so slovenským hrubosrstým stavačom, talianskym spinone a korthalsovým grifónom. Kto mal možnosť spoznať českých fúzačov, vie, že je to plemeno medzi stavačmi unikátne svojou povahou. Na výzor nenápadný strapatý pes, no v srdci poľovník a nenahraditeľný priateľ.

Pôvod a história chovu

Český fúzač je starobylé plemeno, ktorého korene siahajú až k stredovekým prvým hrubosrstým stavačom. V strednej Európe už v 14. storočí boli objavené zmienky o tzv. canis bohemicus, teda psoch českých. Boli obľúbené u panstiev v Čechách, ale aj v slovanských a germánskych krajinách. Zvlášť ich cenili poľskí dôstojníci, kedy boli do vtedajšieho Poľského kráľovstva masívne vyvážané.

Prvý podrobný popis vtedy českého stavača bol vydaný v knihe „Myslivost – příručná kniha“ od Josefa Viléma Černého v roku 1882. Vtedajší český stavač sa podieľal na vytváraní mnohých hrubosrstých stavačov v strednej Európe. Koncom 19. storočia sa vo veľkom vyvážal aj do nemeckých krajín, kde bol do plemennej knihy zapisovaný dokonca ako nemecký ostrosrstý stavač.

Prvý spolok pre českého fúzača bol založený v roku 1896, ktorý sa však počas I. svetovej vojny rozpadol a český fúzač takmer vyhynul. V roku 1924 bol založený súčasný klub pod názvom „Spolek pro ohaře hrubosrsté – český fousek“ so sídlom v Prahe, v ktorom pôsobil František Houska. Patrí mu najväčšia zásluha za záchranu českého fúzača (na jeho počesť sa usporadúva Memoriál Františka Housky a najúspešnejším vodcom sa odovzdáva Houskov vodcovský odznak).

V roku 1931 bol vydaný moderný štandard plemena a začali sa usporadúvať prvé klubové skúšky. V roku 1964 bol štandard českého fúzača uznaný FCI vďaka dokumentácii MVDr. Jozefa Kuhna a za podpory Ing. Václava Růžičky.

Chovné línie

Chov českého fúzača začal byť prísne riadený od roku 1945, v tomto období začal MVDr. Jozef Kuhn so zakladaním inbredných línií. Už v roku 1958 bol uzavretý príliv cudzej krvi do chovu. V roku 1972 existovala evidencia celkovo siedmych inbredných línií, založené boli na význačných jedincoch zo 40. rokov po oživení krvou šiestich jedincov iného plemena.

Za východiskového jedinca všetkých línií sa považuje pes Bojar z Bahňáku, ktorý vynikal ako exteriérom, tak poľovnými vlohami a úspešne ich prenášal na svojich potomkov. Jeho dvaja synovia Ch Arko Albrechtice (beloš) a Ch Bojar z Jedlového vrchu (hnedák) boli použití pre založenie vlastných línií.

Ďalšie línie boli založené na základe jedincov, ktorí vynikali vlohami alebo exteriérom, buď na základe importovaných jedincov, prešľachtením spätne na významných zakladateľov prvých línií, prilievaním krvi nemeckých drôtosrstých stavačov apod. Len jedna línia – VI Mlýnice, pochádza z pôvodného českého fúzača, kde sa nepoužila žiadna cudzia krv. Dnes chovateľské kluby evidujú desať chovných línií.

Výzor

Český fúzač nie je plemeno, ktoré by vynikalo eleganciou a krásou medzi napudrovanými výstavnými plemenami. Českého fúzača tvarovala krajina, v ktorej sa po dlhé storočia používal ako poľovný pes v drsných podmienkach českej krajiny, teda exteriér v prvom rade vyhovuje požiadavkám na prácu. Bez zdravého a funkčného exteriéru však pes, ktorý má pracovať celý deň na poli, vo vode a v lese, málokde obstojí.

Fúzač je ušľachtilý pes strednej veľkosti s ideálnou výškou u psov 60 – 66 cm, u súk 58 – 62 cm a má takmer štvorcový formát tela. Typická dlhá hlava je suchá, s výraznými nadočnicovými oblúkmi a hlbokými očnými jamkami. Oči sú tmavé a vyžaruje z nich bystrosť, inteligencia a dobrota. Stop je stredne výrazný. Nos je široký s dobre otvorenými nozdrami, aby mohol pes dobre dýchať a vnímať všetky pachy aj pri rýchlom pohybe.

V silných čeľustiach by mal český fúzač schopný nosiť aj veľké kusy zvery bez toho, aby zver poranil. Chrup je úplný zhryz nožnicový. Uši sú nasadené vysoko a majú široký úpon. Krk je stredne dlhý a dobre osvalený. Hrudník je hlboký, dosahujúci aspoň k lakťom. Dáva dostatočný priestor vnútorným orgánom, aby mohli správne fungovať aj pri vysokom výkone psa.

Kohútik je výrazný, chrbát rovný, bedrá mierne klenuté a zadok široký a mierne sa zvažujúci. Končatiny sú rovné a dobre postavené pod telom, stredne silnej kostry. Chvost je nasadený a nesený v línii chrbta a v krajinách, kde je kupírovanie povolené, sa kupíruje do 3/5 dĺžky.

Najcharakteristickejším znakom plemena je srsť. Český fúzač má takzvanú trojposchodovú srsť. Skladá sa z hustej, približne 1,5 cm dlhej podsady a hrubých, asi 1,5 cm dlhých krycích chlpov. Tretiu vrstvu tvoria tvrdé a rovné vlnové chlpy, dlhé 5-7 cm. Zvlášť výrazné sú na chrbte, lopatkách, hrudi a slabinách. Chlpy na hlave tvoria typický fúz a obočie, ktoré chránia oči pred poranením. Základné sfarbenie je u českého fúzača genotypovo vždy hnedé, fenotypovo je buď hnedý beloš s platňami alebo bez nich, alebo hnedák s bielymi znakmi na hrudi a končatinách alebo hnedák bez znakov.

Povaha

Od začiatku chovu českého fúzača sa kladie dôraz v prvom rade na povahu a vlohové vlastnosti. Vlohy pre prácu poľovného psa sú v českom fúzačovi hlboko geneticky zakódované. Radí sa medzi všestranné stavače, teda je využiteľný na prácu na poli, vo vode aj v lese. Vystavovanie zveri má pevné a spoľahlivé, čuchové schopnosti má vynikajúce a priestorové hľadanie rýchle a vytrvalé. Ostrosť na škodnú zver má vrodenú. Dokáže spoľahlivo dohľadať akúkoľvek drobnú zver, srnca i diviaka a neštíti sa ani líšky. Jeho najviac cenená vlastnosť je ale ovládateľnosť a ochota spolupracovať s vodcom.

Puto s majiteľom máva nesmierne silné. V bežnom živote nespustí majiteľa z očí a doma dokáže byť nečakane prítulný a maznavý. Voči deťom je priateľský a jemný, v domácom prostredí je veľmi rád v stálom kontakte s rodinou. Je to – ako sa vraví – dobrák od srdca. Voči ostatným psom je priateľský, nevyhľadáva konflikty, ale nebude sa bezhlavo podriaďovať. Nie je bojácny, ani agresívny, no veľa záleží na správnej socializácii šteňaťa.

S domácimi zvieratami, s ktorými žije odmalička a na ktoré je zvyknutý, nemáva problém. Dokáže tolerovať aj mačky, ktoré žijú v domácnosti. S cudzími mačkami si ale väčšinou rýchlo poradí. Je ľahko cvičiteľný, no pri výcviku citlivý. Tvrdý dril nie je vhodný pre toto plemeno, vzhľadom na jeho inteligenciu a jemnú povahu nie je potrebné s ním zaobchádzať tvrdo. Často stačí vhodná motivácia alebo vľúdne slovo majiteľa.

Starostlivosť

Český fúzač nie je z hľadiska starostlivosti náročné plemeno. Nevyžaduje žiadnu náročnú úpravu, stačí občas prečesať, prípadne vytrimovať prerastajúcu srsť. Máva sklon k žravosti a tým pádom k tlstnutiu, toto sa dá regulovať znížením kŕmnej dávky. Je to veľmi pracovité plemeno a potrebuje vhodne zamestnať telo aj hlavu.

Ako poľovný pes sprevádza svojho pána denne do hory a na poľovačky, denne prejde a nabehá niekoľko kilometrov v rôznom teréne. Je náročný na pohyb. Prechádzka na vodidle okolo bloku domu alebo v meste mu určite nestačí. Hlavu mu možno zamestnať akoukoľvek prácou – či samotným poľovným výcvikom alebo rôznym športom. Je agilný a vytrvalý a teda vhodný ako na agility, dogfrisbee, canicross, tak na záchranársky výcvik alebo dokonca na canisterapiu, kde sa ocení jeho jemná a citlivá povaha a priateľskosť voči ľuďom.

Zdravie

Český fúzač patrí medzi najzdravšie plemená.  Hoci je to veľké plemeno, netrpí dyspláziou bedrových a lakťových kĺbov. Keďže chov českého fúzača je prísne riadený a podmienky pre zaradenie do chovu pomerne prísne, z chovu sa ľahko eliminuje väčšina dedičných chorôb.

Jediným, pre plemeno typickým problémom bola kedysi lysivosť, ktorá sa sem-tam v chove ešte stále objavuje. Bohužiaľ, úplne sa z chovu eliminovať nedá, keďže sa choroba fenotypovo objavuje až v chovnom veku psa. Táto geneticky podmienená lysivosť sa stále skúma na genetickej úrovni. Je pravdepodobné, že do dedičnosti je zapojených viacero génov a na prejav bude mať vplyv aj prostredie (zdravotný stav psa, výživa, ustajnenie apod.).

Pre koho sa hodí

Vzhľadom na vlohy, ľahkú cvičiteľnosť, ale aj náročnosť na pohyb sa určite hodí k poľovníkom aj k začiatočníkom. Ako už bolo vyššie spomínané, poľovné vlohy má hlboko zakorenené a je to v prvom rade poľovný pes. To ale neznamená, že si ho môžu zaobstarať len poľovníci. Určite sa hodí pre aktívne založené rodiny, ktoré nepohrdnú náročnou turistikou alebo kynologickými športmi.

Český fúzač je aktívny pes a zavretý v koterci alebo len doma na dvore bude trpieť. Bude rád, ak sa môže zúčastňovať rodinných akcií a môže byť v stálom kontakte s rodinou.

Viktória Bašťovanská