Za najväčším horským hrabavcom hlucháňom hôrnym (Tetrao urogallus), sme sa vybrali do Veporských vrchov.
Ubytoval som sa v zrubovej poľovníckej chate na Kolbe. V lokalite Žliabky tokali dva hlucháne a zo stráne Valachovov sa ozýval ďalší mladý pytač. Chodili sme sa lesníkom Petrom Potočárom z Lopeje každé ráno o druhej hodine, no k tokajúcemu kohútovi sme nepriskákali. Po piatich bezvýsledných nociach som prešiel do horárne na Tri vody k môjmu známemu horárovi Ferdovi. O polnoci sme sa vydali lesnou cestou do chaty na Turmikoch a ráno za východu slnka sme už boli v skrýši na tokanisku. Neďaleko chaty nad furmanskou cestou v Hlucháňom háji akurát zletovali na slnečný tok viaceré hlucháne.
Sliepka hlucháňa hôrneho
Aj živočích túži po kráse partnera
Krása prírody, to nie je len pekná farebná lúka. Krásu nám ukážu aj živočíchy svojím správaním. Krása znamená milovať. Človek keď miluje, vidí krásu svojho partnera. A či aj živočích netúži po kráse svojho partnera? Hlucháň hôrny sa ukazuje na tokanisku svojej neveste, „pozri, aký som krásny, nádherný, veľký, impozantný, elegantný a silný“. Aj hlucháň túži byť milovaný, byť krásny, túži po stretnutí so silným zážitkom predsvadobných hier. Túži ukázať celému svetu podstatu života a jeho vrodené predsavzatie sa naplní len vtedy, keď bude odhodlaný aj bojovať, či úprimne sa radovať, ale aj skľúčene smútiť, či aj z boja zutekať. Všetci uznáme, že milovanie je najväčšia radosť zo života. Je to dedičný prírodný zákon, ktorému sa podrobujú všetky živé bytosti. Milovanie je prírodná krása. Čo však podstúpi taký ženích, pokiaľ si vydobyje svoju nevestu?
Tok hlucháňa hôrneho
Divadlo sa stupňuje
Celkom sa už rozsvietilo, kohút začína rýchlejším tempom klepkať a prechádza do akéhosi výlusku a hneď na to akoby kosu brúsil. Vzrušujúce divadlo sa stupňuje a v tichom ráne sa ozývajú zvuky ďalších kohútov. Na zem zleteli najprv dve sliepky, ktoré zaťahujú do riedkeho porastu na okraj rúbane. Vtedy jeden kohút z hrmotom padá na zem a víťazoslávne začína „recitovať“ strofy z osnovy toku, to už predbieha klepkanie a už len rozprestiera chvost, púšťa krídla a perie na krku otvára a zatvára, podľa pohybu hlavy. Pri dvíhaní hlavy kolmo do vysoka sa perie na krku stiahne, no len čo sa zo smreku ozve ďalší kohút, ten tu dolu natiahne krk tým smerom a našuchorí perie na krku. Kohút pri klepkaní má otvorené oči, otáča pritom hlavu a sleduje okolie, vtedy je človek zmeravený, bez známok pohybu, len fotoaparát zamaskovaný na statíve chvíľami cvakne pomocou diaľkovej spúšte, ktorej koniec drží pozorovateľ v prstoch pri tele. Na klepnutie uzávierky alebo aj zrkadla fotoaparátu kohút nereaguje, no ak by pukla halúzka na zemi alebo zašuchotala suchá tráva, je po všetkom, tok je ukončený.
Jeden hlucháň bol taký jedovatý, že napás dal aj turistov
Na neďalekom pni stojí ďalší kohút, veľmi srdito klepe, strnulo rozprestiera chvost a neprestajne sa otáča, spúšťa krídla až poniže úrovne pňa, po chvíli ich vyťahuje, sťahuje aj chvost a tón hlasu hrubne a klesá a hlucháň hudre. Potom znovu, naťahuje krk do výšky, vypína hruď priviera očné viečka a krátko na dve – tri sekundy zabrúsil. Ozaj, vyzeralo to , ako keď môj otec brúsil oslou kosu. Do toho kolotoču vstupuje aj štvrtý kohút, ktorý sa hlasovo neprejavuje. Upútava pozornosť chvíľkovým a krátkym preletovaním so zvučným pleskotom krídel. Pri dopade na konár kohút priam udrel nohami o drevo a pri brzdení na zemi hlučne trepotal krídlami. Takto sa, pravdepodobne, predvádza sliepkam, pritom sa zdá, že celkom zabudol na bezpečnosť okolo seba.
Hlucháň hôrny -mláďa
Vyjadrujú odhodlanie bojovať
Každý zo štyroch kohútov sa snaží svojim odlišným a svojským charakteristickým spôsobom vyjadriť náklonnosť k sliepkam. Pri zblížení čo najpríťažlivejšie pózujú sliepkam a zároveň vyjadrujú rôznymi gestami aj
odhodlanie bojovať. Z bojových hier však cítim, že je tu akýsi rešpekt k jednému asi hlavnému kohútovi, ktorý si vytvoril právo na prednostné miesto čo najbližšie k sliepkam, a jeho postavenie rešpektujú, i keď často s nevôľou, ostatné hlucháne. Stalo sa nám raz na Poľane v lokalite Brusniansky grúň, že sa bili naraz tri kohúty hlucháňov, na výsledok bojov čakali štyri sliepky. Za malú chvíľu keď bitka skončila sa všetky štyri sliepky postavili na stranu víťaza. Aj ďalší biológovia zistili, že víťazný hlucháň oplodnil až devať desiať percent sliepok na svojom území. Ak však hlucháň nenájde na tokanisku žiadnych konkurentov, odletí srdito preč a príležitostne sa stane útočný aj na iné zvieratá a dokonca aj na ľudí. Zažil som takú nepríjemnú udalosť na turistickom chodníku v doline Veľká prostredná. Prechádzam z Dlhého jarku horárne Tri vody, vo Veporských vrchoch, keď sa na mňa z poza lesnej cesty vyrútil obrovský hlucháň. Bol to húževnatý, nadržaný bojovník, chcel sa biť z hoci čím živým. Potreboval si vybiť svoju sexuálnu túžbu, ukázať sa potencionálnej samičke aký je on bojovník a udatný pytač. Aj bol! Ledva som sa stačil ukryť do hustej smrečiny. Čakal som ďalej! Odrazu po chodníku kráčajú turisti. Upozornil som ich za hlucháňa, no ešte som im ani nestačil dopovedať vetu, už bol hlucháň jednému na širáku. Na širáku akoby začal kopulovať. Zhodil mu aj plecniak dolu a ledva sa ubránili. Hlucháň bol nesmierne rozzúrený. Z biologického hľadiska tu ide o chybnú druhovú väzbu, pri ktorej vták stratí pred človekom plachosť a potreboval sa páriť z hocičím. Dlhé roky som nemohol nájsť hniezdo hlucháňa. Až pred nedávnom mi telefonoval drevorubač z Važca, že nad Murnou dolinou v lokalite Majdrovie sedí sliepka na vajciach. Sedí tak pevne, že keď robili prebierku stromov nezišla z hniezda aj keď píli motorovou pílou vedľa nej. Keď som prišiel do Kozích chrbtov, do ktorých lokalita patrí, boli už kuriatka na svete. Matka ich však prísne chránila, neustále sa skrývala do húštiny a mláďatá zahrievala vlastným telom. U mláďat tetrova hlucháňa sa regulácia stálej telesnej teploty vyvinie až po troch týždňoch života, dovtedy im teplotu tela musí udržiavať matka. Až v jeden teplý deň som spozoroval mláďatá, bolo roztratené okolo matky a popásali sa.
Hlucháň hôrny- sliepka
V snehu je hlucháňa ľahké vystopovať
Počas zimy som sa vystrojil za hlucháňmi na Holý vrch vo Veporských vrchov. V snehu sa hlucháň dá pekne vystopovať ako aj iná zver. Hlavne na obnovci sme videli kadiaľ tento ťažký vták prechádza . Na Machaľčíkovej oberali hlucháne púčiky mladých smriečkov, ale trhali aj ihličie, ba pod kmeňmi stromov odhrabávali sneh a zobali lístie a prezimujúci hmyz. Hlucháň má silný rohovitý zobák, tvrdý ako oceľ, pocítil som to keď ma rozzúrený vták zobol do stehna nohy a zostala mi tam hlboká jazva. Zobák sa vytvára z keratínu, na povrchu je rohovitá pošva, ktorá každý rok na jar odpadá ako jeleňovi parohy a narastie nový silný rohovitý obal. V chladných vetroch si hlucháne vytvárajú veterné skrýše v snehu.
