Poľovali sme na losa v Laponsku za polárnym kruhom. Noc je chladná a jasná. V jasne osvetlenej teplej chatke robíme posledné prípravy. Skoro ráno vyrážame do močarísk na lov losa.
Veľké nádeje vkladáme do nášho spoločníka Tika, psa cvičeného na lov losov. Keď slnko ešte len unavene svieti nad planinou, my už máme v nohách zopár kilometrov. Konečne sme narazili na čerstvé losie výkaly. Tommy odopol Tika a odteraz sa orientujeme len prostredníctvom vysielača GPS, ktorý má Tiko pripevnený na krku. Nasledujeme signál. Bežíme a bežíme, kým konečne počujeme Tikov štekot. Našim ušiam znie ako hudba. Po troch intenzívnych poľovníckych dňoch je tu pre mňa posledná šanca, aby sa podarilo to, pre čo sme sem prišli.
Kým zapadne slnko
„Tiko breše dobre, zakrátko bude mať prácu s losom“, šepká mi Tommy po anglicky svojim hlbokým hlasom so severošvédskym prízvukom. Tommy je už dlhé roky poľovníckym sprievodcom v Laponsku a je ozajstným expertom na lov losov so psom. „Musíme sa poponáhľať!“ Tommy mi ukázal svoj prijímač GPS, na ktorom sme mohli Tika presne lokalizovať. Niekde pred ním musí byť los, trochu rozhnevaný, ale nebojácny, bez strachu z brechajúceho psa. Preveríme si vzdialenosť. Ešte je šance, ešte sa nám to môže podariť, kým slnko v Laponsku, mnoho kilometrov nad polárnym kruhom, zapadne.
Kde môže byť los? Na lov losov v Laponsku sa treba dobre pripraviť a byť v špičkovej kondícii. Avšak to nestačí, aj na svoje vybavenie sa musíte stopercentne spoľahnúť.
Dobré znamenia
Pred nami leží obrovský primrznutý močiar s povrchom hladkým ako hokejové ihrisko. Rozbehneme sa, viditeľnosť je ešte stále dobrá, okolie sa pekne odráža na zamrznutom podklade, naše oči hľadajú cieľ. Nad nami škriekajú havrany. Vyzerajú, akoby nás sledovali. Rozpoznali náš zámer a tešia sa na svoju časť hostiny? „Dobré znamenie“, pošepne mi Tommy. „Aj iné dobré znamenia som dnes dostal od vtákov,“ dopovie a strčí si štipku tabaku Snus pod vrchnú peru.“ Sova nás ráno pozorovala z jedného stromu. Vždy keď vidím sovu, nájdem aj losa.“
Ticho pred búrkou
V severnom Laponsku, kde žiaria zelené závesy severského svetla na nočnom nebi, sa stanete rýchlo trochu poverčivými. Ľudia tu majú ešte stále veľmi blízky vzťah k prírode.
Rýchlo sa vyškriabať na brezu! Teraz sa ukazuje, aké užitočné je trénovať streľbu na pohyblivé ciele vždy v čo najrealistickejších možných podmienkach.
Teraz sme už takmer v zátoke, avšak pes onemel. Ostali sme nehybne stáť, inak by los počul vrzgot našich krokov na zamrznutej močiarnej zemi. Napäto čakáme na Tikov brechot. Ale nepočuť nič, všade len ticho. “Priprav sa,“ šepká mi Tommy. “Možno tlačí losa našim smerom.“ Nastavujem si puškohľad Victory V8 Zeiss na najmenšie zväčšenie, a tým pádom na najväčšie zorné pole, a aktivujem svetelný bod.
Pre chvíle, keď treba urobiť rýchle rozhodnutia, je tu ZEISS VICTORY V8 1,1-8×30.
Dočkali sme sa
Zrazu sa pes rozžiari a pribieha k nám. Ale prečo zanechal losa? Zaplavuje ma sklamanie. Tiko sa na nás pozerá, potom sa otáča a uháňa preč. Pozerám sa spýtavo na Tommyho. Ten sa len usmieva. „Tiko si chcel byť iba istý, že sme tu.“ Po chvíli ho opäť počujeme štekať. Ostávame bez pohnutia na mieste. Počujeme praskanie konárikov, je čoraz bližšie. Tentokrát k nám prichádza niečo veľké. Opieram si moju sauerku o brezu – nejaká zver sa prediera húštinou. Los! Vidí nás a otáča sa, nasledujú ho dve teliatka. Mierim na slabšie z nich.
Nezabudnuteľný pohľad na dvoch lovcov: Oddych na rieke po úspešnom love. Táborák horí, lovci žujú vysušené mäso od dôchodcov a pijú vylúhovanú kávu.
Perfektný lov
Za nami tečie zľadovatená rieka, pred nami sa parí z malého železného kotlíka na ohni. Príjemná vôňa čerstvej kávy sa mieša s vôňou horiaceho tvrdého dreva. Tommy spokojne prežúva kúsok sušeného sobieho mäsa. Na brehu leží losie teliatko, odmena za našu námahu v posledných dňoch. Žiadna trofej na stenu, napriek tomu jasný dôkaz ozajstného spojenia medzi lovcom, psom, divočinou a obyvateľstvom mesta, ktoré sa spolieha na naše zručnosti a čaká, že prinesieme z poľovačky mäso. „To bol perfektný lov,“ obracia sa na mňa Tommy. „Nezaváhal si, keď si mal príležitosť.“ Komplimenty môjho loveckého partnera, inak skúpeho na slovo, ma celkom premohli. Pozdvihnem šálku kávy. „ Skäl!“ hovorím ďakovne. Patrí to Tommymu, jeho psovi a Diane.
Ozajstný expert na lov losa: Sedemročný Tiko je karelský medvedí pes. Neodmysliteľne patrí k fínskej národnej kultúre.
V poslednom svetle dňa vyletí z lesa havran. Nasleduje ho malá sova. Nikto z nás nič nehovorí, len sa smejeme. V Laponsku musíš byť pripravený na všetko. Aj na veci, ktoré nevieš vždy vysvetliť.
