COVID-19 ovplyvnil všetky aspekty spoločnosti, ekonomiky a životného prostredia. Brutálnym spôsobom poukazuje na to, aká nestála je ľudská existencia na tomto svete napriek všetkým technologickým a vedeckým poznatkom.
Zredukovanie medzinárodného obchodu, prerušenie medzinárodnej nákladnej dopravy, uzatváranie národných hraníc, obmedzenie pohybu – to všetko viedlo ku konkrétnym krokom a plánom, ktoré smerujú od trendu globalizácie viac k lokalizácii. Sebestačnosť sa pre mnohých opať stala cieľom. Ja som si napríklad postavil slepačiu klietku, v ktorej chovám 10 nosníc a pestujem zeleninu pre spotrebu mojej rodiny.
Rovnako ako počas hospodárskej krízy v roku 2008 aj teraz sa ozývajú hlasy, ktoré volajú po novej, zelenšej ekonomike. Navrhujú využiť momentálnu korona krízu ako príležitosť pre nový míľnik. Otázkou je samozrejme, akú pozíciu bude mať trvalo udržateľné využitie voľnej prírody ako takej v novej zelenej ekonomike?
Začiatkom krízy, keď sa mnohí ľudia začali zásobovať jedlom a zapĺňať špajzy trvanlivými potravinami, ja som začal počítať, koľko mám doma streliva, pretože v prípade nedostatku jedla by som sa stále mohol uchýliť k poľovníctvu kvôli divine. Čerstvé mäso je cenný tovar, ktoré by som v prípade nedostatočných potravinových zásob mohol vymeniť za iné nevyhnutné potraviny. Aj keď sa to môže zdať pritiahnuté za vlasy, mňa to upokojovalo. To ma privádza k pointe tohto článku – poľovníctvu a prírode.
Rátanie škôd
Rôzne zdroje v Európe uvádzaju návrat zveri na miesta, kde sa nenachádzala desiatky rokov. Niektoré druhy, ktoré sa v dôsledku antropogénnych vplyvov vrátane poľovníctva stali plachými alebo nočnými tvormi, sú opäť videné za denného svetla. Niektorí by mohli tvrdiť, že je to úžasné, avšak nerušená zver sa aj nerušene kŕmi na poľnohospodárskych poliach a spôsobuje obrovské škody.
Poľovníctvo je v niektorých krajinách obmedzené v dôsledku predpísaného zákazu večerného vychádzania alebo dokonca poľovníckych moratórií vyhlásených z časti kvôli nejasným spojitostiam medzi šírením vírusových chorôb a obchodom s divinou. Ak orgány verejnej správy obmedzujú poľovnícke aktivity, zodpovednosť za kompenzácie pre poľnohospodárov za škody v poľnohospodárskom sektore prechádza od poľovníka k príslušnému štátnemu orgánu. Po korone sa kvôli tomuto problému pravdepodobne objavia mnohé právne spory.
Boli sme uprostred šírenia afrického moru ošípaných v Európe, redukovali sme stavy diviačej zveri v mnohých krajinách. Mnohí profesionálni poľovníci sa na poliach a v lesoch stále snažia monitorovať vývoj ochorenia. Zredukovala sa intenzita vyraďovania populácie diviačej zveri, čo mohlo spôsobiť zrýchlenie šírenia nákazy. Avšak situácia sa bude musieť vyhodnotiť po korona kríze. Stanovené obranné línie proti nákaze sa pravdepodobne budú musieť opraviť.
Ohrozenie poľovníckeho turizmu
Keď sa po kríze opäť začne poľovať, my poľovníci budeme pod tlakom, aby sme dohnali stratený čas a splnili predpísané kvóty. Môžme uprednostňovať spôsoby poľovania, ktoré rýchlo zredukujú populácie zveri, ako napríklad spoločné poľovačky. S tým prichádza zvýšené riziko chýb pri výbere správnej zveri a pravdepodobne sa zníži príjem z poľovníckeho turizmu. Je jasné, že kolaps poľovníckeho turizmu a iných foriem cestovného ruchu vo voľnej prírode budú mať za následok obrovské finančné škody a stratu pracovných miest v tomto sektore. Niektoré poľovnícke cestovné kancelárie a sprievodcovia budú možno musieť úplne skončiť svoju činnosť. To bude mať nepredvídaťeľné následky.
Už teraz sa hovorí, že pribúdajú prípady pytliactva, v dôsledku zníženia opatrení proti nemu. Zamestnanci poľovníckych cestovných kancelárií, ktorí prišli o prácu, možno budú nútení dopustiť sa pytliactva, aby zabezpečili príjem pre svoje rodiny. Jasné je aj to, že agentúry potrebujú prehodnotiť štruktúru svojho podnikania, spestriť svoje aktivity a výrobný profil, aby neboli závislé iba od turizmu. My a celá poľovnícka komunita im s tým musí pomôcť. CIC už vyzvala svojich členov, aby nerušili naplánované poľovačky, ale ich iba presunuli a pomohli tak agentúram mať aspoň plánovací horizont do budúcnosti.
Výzvy CIC
CIC tiež iniciovala a koordinuje spoločný list s Dallas Safari Club pre národné výkonné orgány CITES hlavne v Južnej Afrike a radí im, ako môžu v prípade potreby legálne zvýšiť svoje povolenia na vývoz CITES v roku 2021, a teda z časti vykompenzovať nesplnené vývozné kvóty z roku 2020. CIC takisto vyzýva svojich členov aby zvážili prostriedky zmierňujúce ekonomické bremeno jednotlivcov, spoločností a organizácií v dôsledku ochorenia COVID-19, vrátane sektora cestovného ruchu vo voľnej prírode, aby sa zamedzilo jeho kolapsu a zabránilo vyčerpanie populácie divej zveri. Ako jednu z plánovaných iniciatív sa maďarská vláda rozhodla priorizovať plánovanú svetovú výstavu poľovníctva a prírody „One with Nature“ v septembri a októbri 2021 ako prostriedok na pomoc pre obnovu turizmu v Maďarsku po kríze.
Táto kríza minimálne zdôrazňuje nevyhnutnú rolu poľovníctva v ochrane voľne žijúcich druhov globálne a v kontrolovaní a trvalo udržateľnom spravovaní voľne žijúcej zveri. Musíme si navzájom preukázať solidaritu v týchto krízových časoch a vybudovať silnejší systém do budúcnosti pre prírodu aj poľovníctvo. Všetky navrhované zákazy obchodu s voľne žijúcimi druhmi nepochybne ohrozia samotnú podstatu ochrany voľne žijúcich druhov prostredníctvom trvalo udržateľného využívania. Musíme zostať ostražití, zjednotení a informovaní. Vyžaduje si to osobitú pozornosť od CIC a všetkých poľovníkov teraz, ale aj po skončení krízy.
Tamás Marghescu, generálny riaditeľ CIC, Foto: Shutterstock, CIC
