V hľadáčiku tejto témy je špecifická bielkovina, ktorá sa nachádza v sietnici oka a má schopnosť fungovať ako senzor magnetického poľa. Ide o kryptochromovú (hCry) bielkovinu, ktorá stojí za orientáciou. Majú ju aj psy?
Vedci túto bielkovinu najviac skúmali u sťahovavých vtákov. Tie pri migrácii medzi chovným a zimujúcim pozemkom používajú na navigáciu magnetické kompasy, ktoré sú závislé od svetla. Magnetický zmysel sa však vyskytuje aj u niektorých druhoch hmyzu, rýb a plazov.
Kryptochromy patria do skupiny bielkovín, ktoré sa nachádzajú vo všetkých živých organizmoch od rastlín po zvieratá. V rastlinách a rôznych živočíšnych druhoch sú zapojené do cirkadiánnych hodín a sledujú rozdiel medzi nocou a dňom. U cicavcov sú v bunkových jadrách. Doteraz boli v sietnici oka niekoľkých druhov vtákov nájdené štyri kryptochromy.
Kryptochrom 1a vo fotoreceptoroch vtákov má zohrávať kľúčovú úlohu. Vedci predpokladajú, že „kompas“ vtákov sa spája s vizuálnym systémom, pretože magnetické pole aktivuje molekuly kryptochromu 1a v sietnici oka vtáka. To v organizme spustí reťazovú reakciu, čím zvieraťu umožní vnímanie magnetického poľa.
Molekulu kryptochróm 1a (Cry 1a) našli aj v očiach mnohých cicavcov, ktoré sú tiež schopné reagovať na magnetické pole Zeme. Letecké zábery napríklad ukázali, že jelene a kravy sa väčšinou sa pásli v severojužnom smere okrem elektrického vedenia vysokého napätia.
Pracovníci Inštitútu Maxa Plancka v Mníchove prišli na ďalšie zaujímavé odhalenie. Cry 1a proteín identifikovali u psovitých šelmách – psi, vlci, medvede, líšky a jazvece. Zaujímavosťou je, že v prípade mačkovitých (napr. domáce mačky, levy, tigre) a myší chýba. Ponúka sa preto otázka, či sú psovité šelmy a cicavce schopné zaregistrovať magnetické pole Zeme tak isto ako sťahovavé vtáky. Vedia využiť túto svoju schopnosť k orientácii aj oni?
Výskumníci počas dvoch rokov zbierali údaje o vyprázdňovaní 70 psov, zaznamenali celkom 1893 údajov o defekácii a 5582 o močení. V praxi to vyzeralo tak, že zanietení majitelia psov dva roky venčili svojich miláčikov s kompasom v ruke a zapisovali si súradnice. Údaje potom posielali vedcom. Z analýzy výsledkov vyplýva, že psy počas vyprázdňovania uprednostňujú severojužnú os avšak len v prípade, že sú magnetické podmienky optimálne.
Iné štúdie zistili, že líšky lovia oveľa úspešnejšie, ak sa zmocnia koristi pozdĺž magnetického poľa. Smerom na sever je ich úspešnosť až 74%. Magnetický kompas ale nevyužívajú vždy, aktivuje sa len vtedy, ak lovia vo vysokej tráve alebo hlbokom snehu, kedy korisť nie je vidieť. Vtedy sú odkázané na používanie magnetoreceptoru, ktorý podľa vedcov slúži ako diaľkomer.
Orientovať sa podľa magnetického poľa sú zrejme schopní aj viacerí primáti. Cry 1a sa vyskytuje v sietnici niektorých poddruhov orangutana bornejského a makakov. V ich prípade integrovaný kompas pomáha vo vnímaní polohy tela, ale môže ísť aj o evolučný zvyšok, a Cry 1a bielkovinu nepoužívajú na nič.
Prítomnosť kryptochromu 1 nie vždy znamená, že zvieratá využívajú magnetické pole podobne ako vtáci. Molekula môže mať v zrakovom orgáne psov a cicavcov inú úlohu. Vedci ale predpokladajú, že prítomnosť Cry 1 poukazuje práve na magnetorecepciu, lebo kužeľové fotoreceptory cicavcov citlivé na modré svetlo sú z evolučného hľadiska totožné s kužeľovými fotoreceptormi (kde sa kryptochróm 1a nachádza) vtákov citlivých na modré UV. Preto je možné, že kryptochrom 1a cicavcov má podobnú funkciu, ako kryptochrom 1a vtákov.
Vedci skúmali 90 druhov cicavcov a kryptochrom 1 malo len zopár z nich. Medzi nimi pritom neboli tie, ktoré podľa doterajších vedomostí skutočne využívajú magnetické pole na orientáciu ako napr. myši a netopiere. Podľa niektorých výskumníkov sa tieto cicavce orientujú inak, napríklad na bunkovej úrovni. Ako kompas využívajú magnetické častice, ktoré sa nachádzajú aj u vtákov. Presný mechanizmus navigácie zvierat zostáva stále neznámy a všetky tieto otázky môžu byť témou ďalších štúdií.
Prevzaté z magazínu Kutya, Foto: Shutterstock
