Raticové druhy zveri zaraďujeme medzi bylinožravce, ktoré musia veľkú časť dňa v časových intervaloch hľadať, konzumovať a prežúvať potravu. Podstatne menšie množstvo času strávi odpočinkom, driemaním a spánkom, pričom sa tento čas ešte skracuje v prípade sústavného narúšania prostredia, v ktorom sa zver vyskytuje s človekom. Medzi naše najrozšírenejšie druhy patrí jelenia a srnčia zver. Oba druhy bývali najaktívnejšie počas brieždenia, večerného súmraku a cez noc. Denná aktivita zveri je ovplyvnená pocitom hladu, intenzitou svetla a časom, za ktorý je schopná zver sa napásť. V zime, keď je znížené množstvo potravy, sa musí zver pásť podstatne dlhšie a častejšie, tým sa čas na odpočinok skracuje.
Až 46 % územia Slovenska pokrývajú lesy. V minulosti do nich chodili iba miestni obyvatelia za účelom zberu lesných plodov, hríbov a najmä na drevo. Okrem poľovačiek ľudia do lesov nechodili takmer do konca 17 storočia. Prvým známym turistickým miestom bolo Sitno (1009 m n.m.) v Štiavnických vrchoch, na vrchole ktorého dal gróf Mikuláš Kóhary v roku 1727 postaviť rozhľadňu.
Zrod turizmu
Medzi prvými spolkami bol Uhorský Karpatský Spolok (Magyarországi Kárpáttegyesület), ktorý založila inteligencia v roku 1873 v Tatranskej Lomnici a ktorého cieľom bol rozvoj turistiky, lyžiarstva a horolezectva, najmä na území Tatier. Začali vznikať turistické kluby a každý z nich mal patróna, ktorý sa staral o základnú infraštruktúru a o vybudovanie turistickej chaty.
Pritom väčšina nielen slovenského, ale aj európskeho obyvateľstva až do 19. storočia neprekročila hranice svojej komunity či miesta, kde žila. Industrializovaná a urbanizovaná spoločnosť sa stáva mobilnou spoločnosťou, v ktorej triedna diferenciácia obyvateľstva nadobúda výraznejší charakter. Jednotlivé triedy a vrstvy mestského obyvateľstva sa priestorovo separujú. Začínal sa, oddeľovať pracovný čas a voľný čas a dochádza k zrodu turizmu ako výrazného kultúrneho fenoménu spoločnosti.
Po vzniku Československa už v januári 1919 vznikol v Liptovskom Mikuláši prvý slovenský turistický spolok – Tatranský spolok turistický. V medzivojnovom období vznikali aj skautské a trampské organizácie, ktoré mali tiež vplyv na spôsoby trávenia dovolenky a voľného času u nezanedbateľnej časti obyvateľstva. Najobľúbenejšími rekreačnými činnosťami boli turistika, výlety do prírody, táborenie, lyžovanie a cyklistika.
Dovolenky na Slovensku
Od roku 1948 nastal na Slovensku veľmi intenzívny urbanizačný proces. Keďže bolo obmedzené cestovanie do zahraničia veľa slovenských dovoleniek mestského obyvateľstva zahŕňalo návštevy vidieckych oblastí tými, ktorí boli prvou či druhou generáciou presídlenou z vidieka do mesta. Okrem toho sa v našich lesoch vypracovala sieť turistických chodníkov, ktorá sa aj dnes radí medzi najlepšie vo svete z hľadiska rozhodujúcich aspektov akými sú dĺžka, údržba, značky, dostupnosť, ako aj ich kompatibilita s GPS mapami.
Ďalším fenoménom bolo skrátenie pracovného času na 5 dní v týždni, čo umožňovalo obyvateľom viac využívať pobyt v prírode. Vybudovalo sa veľa podnikových a odborárskych zariadení. Intenzívny vývoj motorizácie spôsobil, že väzby chatovej výstavby v prímestských rekreačných zónach sa začali postupne uvoľňovať a výstavba začala prenikať aj do voľnejšej krajiny.
Cieľom záujmu stavebníkov chát sa stávajú najatraktívnejšie priestory a lokality v krajine, v ktorých zväčša živelne začali vznikať chatové osady.Rozšírilo sa lyžovanie a iné zimné športy, ktoré umožnili návštevu prírody počas celého roka. Okrem toho sa v lesnom prostredí okrem pešej turistiky, hubárčenia a cyklistiky čoraz častejšie stretáme s jazdcami na motorkách, štvorkolkách a v zime na snežných skútroch.
Človek – nepriateľ zveri
Z uvedeného vyplýva, že najväčším nepriateľom voľne žijúcej zveri je takmer všade prítomný človek. Slovensko patrí medzi husto osídlené krajiny, veľkou zástavbou a cestnou sieťou. Máme intenzívne poľnohospodárstvo a lesníctvo. Neustále sa zmenšuje životné prostredie zveri, kde by nedochádzalo k stretom človeka s raticovou zverou. Takéto strety silne ovplyvňujú životné pochody zvierat, ako je vyhľadávanie potravy , jej prežúvanie, odpočinok, sociálne chovanie v čase a priestore. Bolo zistené, že pri častom vyrušovaní sa skracujú pastevné fáze.
Srnčia aj jelenia zver, ktorá žila pôvodne v lesoch v minulosti vykazovala zvýšenú aktivitu za súmraku. Zmenou hospodárenia na ornej pôde sa poľnou zverou stala srnčia zver. Spájaním pozemkov do väčších lánov a pestovaním kukurice a repky olejnatej sa do polí začala sťahovať aj jelenia zver. Srnčia zver bola aktívna najmä ráno a jelenia večer. Dnes sa tieto druhy stali prevažne nočnou zverou.
Bolo zistené, že v noci jelenia zver prijme iba tri štvrtiny z celodennej potravy. V priebehu dňa v lesnom prostredí si ju dopĺňa lúpaním kôry stromov, čím spôsobuje značné škody na porastoch. Ale život v tme nie je pre zver bez nebezpečenstva. V poslednom období sa veľa voľno časových aktivít ľudí vo voľnej prírode čoraz viac presúva do nočných hodín ako napríklad bicyklovanie, jogging, prechádzky so psom, pri ktorých ľudia používajú čelovky. Napriek tomu nie sú divoké zvieratá nikdy v bezpečí. Ak niektorí ľudia nie sú ohľaduplní.
Vedci na šiestych kontinentoch sledovali 62 druhov zvierat, medzi ktorými boli zahrnuté od malého bylinožravca po slona a predátorov až po predátora na vrchole potravinového reťazca. Celkove zistili 141 reakcií na ľudskú blízkosť. Pritom až 83 percent z toho malo za následok zvýšenú nočnú aktivitu. Zviera, ktoré má medzi dňom a nocou aktivitu v nerušenom prostredí 50:50, vyrušované človekom prešlo na dennú aktivitu v pomere 32: 68. Z uvedeného vyplýva, že zvýšenou aktivitou ľudí v prírode spôsobujeme problémy živočíchom, ktorí žijú v danej lokalite.
