Nenahraditeľný na safari
V Zimbabwe uchováva príslušný úrad záznamy o nešťastných loveckých nehodách rôzneho druhu spätne do roku 1951. V prípade slonov väčšinu smrteľných útokov nespôsobil jedinec, ktorého si želali uloviť, ale iný člen stáda nazývaný „jess“. Jeho útok si vo vysokom hustom poraste poľovníci všimli až na poslednú chvíľu.
Rozzúreného, rýchlo sa približujúceho slona, ktorý sa týči nad lovcom, nie je možné zastaviť, ani odstrašiť silou streliva .375 Holland & Holland Magnum (9,5x72BR). Tým, samozrejme, nechcem tvrdiť, že uvedený kaliber nie je vhodný na lov jumbov. Keď sa však slučka začne uťahovať, je nevyhnutné, aby v ruke neochvejne pokojného lovca bola puška so silnejším strelivom s väčším priemerom. Nie je náhoda, že zastavovacie zbrane profesionálov sa dajú zahrnúť do kategórie menších „diel“.
Predchodca od Rigbyho
Táto istá štatistika tvrdí, že ak má človek k dispozícii pušku s priemerom hlavne 10,5 mm a viac, potom má dvakrát väčšiu šancu absolvovať lov na slona so zdravou kožou. Uvedené skutočnosti potvrdzuje príbeh maďarského lovca Dr. Gábora Pálosa, ktorý .416 Remington Magnumom (10,5x72BR) odvrátil zúrivý útok slonieho samca a rozzúrená veľká zver sa sklátila v jeho tesnej blízkosti. A tak vôbec nie je isté, či by v tomto prípade bol rovnako účinný aj .375 Holland & Holland Magnum, ktorý je „kráľovnou stredných kalibrov“ prinajmenej v Afrike. Vyhovuje na skolenie nič netušiaceho slona, ale keď zaútočí podráždené zviera, lepší je väčší kaliber. Oveľa lepší. Na tento cieľ je vhodnejší predchodca .416 Remington Magnuma – .416 Rigby (10,5×74), ktorý bol vyvinutý a zaregistrovaný začiatkom 10. rokov 20. storočia. Jedna z legendárnych afrických striel.
Jej chýr obletel celý svet, a to aj napriek tomu, že v mene objavujúca sa puškárska dynastia medzi rokmi 1912 a 1939 predala len malé množstvo, konkrétne 169 kusov .416 guľovníc s otočným záverom vyvinutých na konštrukciu Mauser M. 98. Čiže, mimoriadne málo. Ani neskôr toho nebolo veľa, vtedy však svoju slávnu zbraň vytvárali na základe Brevex Magnum a Brno ZKK 602.
Takmer všetky pušky sa dostali do dobrých rúk: John Hunter, barón Bror Blixen, kapitán R.J.D. „Samaki“ Salmon, Harry Selby, Jack O´Connor o nej jednohlasne hlásali len chválospevy, ktoré si zaslúžila.
Vhodné načasovanie firmy Remington
Od konca druhej svetovej vojny do začiatku 21. storočia toto strelivo takmer vôbec nevyrábali, a vhodné pušky k nemu len v malom množstve, navyše mimoriadne draho. Túto situáciu šikovne využila spoločnosť Remington, keď v roku 1988 priniesla na trh oveľa lacnejší, avšak takmer na vlas rovnako dobrý .416 Remington Magnum spárovaný s Remington Modell 700 Safari. Okamžite sa ujal a čo sa týka priemeru streliva, dostal sa do vedenia.
V skutočnosti toto strelivo – aj keď nie v každom detaile – existovalo skôr, v tom období ho nazývali .416 Hoffman. Továrensky nebolo registrované, patrilo do kategórie tzv. wildcat. Koncom 70. rokov 20. storočia ho skonštruoval George L. Hoffman, ktorý žil v štáte Texas v USA. Drážkovanú nábojnicu .375 Holland &Holland Magnum vybavil muníciou .416. Tým chcel dosiahnuť spojenie dobrých vlastností dvoch najmodernejších nábojov vtedajšej východnej Afriky: .357 Holland & Holland Magnum a .458 Winchester Magnum, čo sa mu, bez debaty, podarilo. Vytvoril strelivo s vynikajúcou balistickou dráhou a tvrdým úderom.
Pracovníci spoločnosti Remington nie prvý raz „okopírovali“ nechránený wildcat náboj a uskutočnili na ňom niekoľko drobných úprav. Napríklad hrdlo nábojnice sa nakláňa pod iným uhlom a je kratšie ako v prípade Hoffmana. To znamená, že z pušky .416 Hoffman je možné vystreliť .416 Remington Magnum, ale naopak to neplatí. Na základe oficiálneho vyhlásenia spoločnosti, „starou mamou“ ich variantu je .375 Holland & Holland Magnum, lebo hrdlo nábojnice z neho vytvoreného 8mm Remington Magnuma prispôsobili k strelivu .416. Hoci ho zaregistrovali a predstavili širokej verejnosti ešte v novembri 1988, patentovali ho až v máji 1989 v SAAMI, maximálny tlak plynu udávali 4 500 barov (65 000 PSI). Neskôr ho registrovala aj CIP, s o niečo menším tlakom plynu. Údaj u nich je: 4 300 barov (62 000 PSI). Samozrejme, aj to je veľa. V porovnaní s ním má bacuľatejší .416 Rigby s drážkovanou nábojnicou len 3 600 barov (52 000 PSI).
V horúcom africkom podnebí sa ako praktickejší javí druhý variant, avšak v období moderných ocelí a metalurgie tlak plynu vznikajúci pri výstrele .416 Remington Magnum nie je možné nazvať práve nebezpečným. Pravdou je, že oveľa rýchlejšie zničí pušku. Nuž, ale kto strieľa viac ako tisíckrát s „delom“ .416?.
Balistické vlastnosti
Porovnajme tieto dve strelivá z balistického hľadiska podľa tabuľky švédskej Normy. Obe sú variantom afrického radu PH s niklovanou nábojnicou, vybavené so strelivom rovnakej hmotnosti – 29,2 gramu – Soft Point. Hodnoty .416 Rigby uvádzam v zátvorke. Takže, v prípade .416 Reminton Magnum je Vo: 655m/s (655 m/s), Eo: 6 258 J (6 258 J). Nie, nie je to chybne opísaný údaj ani omyl. Tieto strelivá boli upravené na dokonale totožné balistické vlastnosti. Čo vie jedno, to vie aj druhé. Existuje len jeden podstatný rozdiel. Ako som už vyššie uviedol, tlak plynu v prípade .416 Remington Magnum je oveľa vyšší, ako v prípade jeho rivala. Čo sa týka ďalších vlastností streliva, BC je 0,371 a ak na 100 metrov k nemu vytvorená puška strieľa na bod presne, tak pri 50 m môžeme rátať s nadnášaním 12 mm a pri 150 mm strela klesne o 84 mm. Strelná dráha je vzhľadom na ťažkú muníciu dostatočne rovná. .375 Holland & Holland Magnum 22,7 gramové strelivo Soft Point z toho istého radu afrického PH má nebadane predĺženú trajektóriu.
Podľa amerických balistických znalcov je vhodné na lov hrubokožcov, ako napríklad: byvol africký, nosorožec, slon. Do 100 yardov ho možno považovať za dokonalú voľbu, má spoľahlivú zastavovaciu silu, na leva či leoparda je účinný až do 250 yardov (1 yard = 91,44 cm). V Afrike je univerzálnym strelivom na veľkú zver rovnako ako .375 Holland & Holland Magnum, len je modernejšie a má lepší účinok. Ak k týmto dobrým vlastnostiam treba priradiť aj nejaké negatívum, tak potom je to spätný ráz, ktorý sa vo väčšej miere prejavuje pri .416 Remington Magnume, ale dá sa zvládnuť.
Skúsenosti so strelivom sú dobré
Môj priateľ, vynikajúci lovec veľkej zveri so spisovateľským črevom Dr. Imrich Gergely si pre skolenie nebezpečnej veľkej hrubokožej zveri zvolil práve tento kaliber. Na moju žiadosť ho charakterizoval takto: „.416 Remington Magnum považujem za vynikajúci kaliber. K môjmu Blaseru R93 je to jediný zastavovací kaliber. Podľa mňa na rozdiel od všeobecného názoru, vôbec nemá veľký spätný ráz, čomu celkom určite napomáha aj konštrukcia typu pušky. Poznám lovcov, ktorí v Tanzánii, na veľkom safari, strieľajú týmto nábojom nielen na hrubokožce, ale aj na všetky antilopy. Ja som .416-kou skolil nosorožca. Zasiahli ho tri strely a ľahol do 100 metrov. Ak by som mal sprevádzať niektorého zo svojich priateľov na lov nebezpečnej africkej veľkej zveri, urobil by som to len s týmto kalibrom a v spoločnosti môjho verného Blasera s posuvným záverom.“
To je citát z jeho listu, ktorý taktiež potvrdzuje, že .316 Remington Magnum je vynikajúci kaliber, vo svojej kategórii možno najlepšia voľba. Existuje okrem neho .416 Rigby, .416 Dakota, .416 Taylor, .416 Ruger, .416 Weatherby Magnum a možno som niektoré z radu rovnakého priemeru vynechal, ale čo sa rozšírenosti týka, víťazstvo patrí celkom určite
.416 Remington Magnumu. Je oveľa vhodnejší na lov nebezpečných hrubokožcov ako od neho oveľa známejšia a rozšírenejšia „kráľovná stredného kalibru“ alias .375 Holland & Holland Magnum.
FOTO: NABOJE.ORG, SHUTTERSTOCKLOVU
Prevzaté z knihy Lászlóa
Kovácsa: Kívánatos kaliberek
