Vo februári odmietol výbor REACH návrh Európskej komisie na zákaz používania olova v strelive na mokradiach a ochrannej zóne, ktorá bola uvedená vo vzdialenosti najprv 400 a potom bola pozmenená na 300 metrov. Teraz je však na programe absolútny zákaz olova v strelive.
Hovorí sa, že Európska komisia a bruselskí úradníci v tomto kritickom a neľahkom období na ničom nepracujú a nič nechystajú. Omyl! To by sme im krivdili. Neustále riešia zbytočné a ničím neopodstatnené zákazy olova v strelive a rybárskych závažiach – a len kvôli koronavírusu ohľadom tohto „zásadného únijného problému“ o 2 mesiace posunuli kľúčové hlasovanie, ktoré zrejme zlikviduje koníčky aj profesie miliónov ľudí naprieč celou Európou.
Nič im nevadí. Ani vedecké a odborné opodstatnenie takýchto zásadných krokov, ani masívny odpor občanov v celej EÚ proti účelovo vyrobenému „ekoproblému“, ktorí podobných zákazov i celej komisie majú doslova už plné zuby… Čo viac dodať?
Spolupráca s českými organizáciami
O spoluprácu pri riešení tejto otázky Slovenskú poľovnícku komoru už v minulom roku oslovila Liga Libe – ľudskoprávna platforma bojujúca za ústavné právo na zbraň a tiež proti zákazom používania olova v strelive či rybárskych závažiach. Spolu s ďalšími siedmymi českými a šiestimi slovenskými organizáciami sme zaslali Európskej komisii, Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade Európskej únie, Európskej chemickej agentúre (ECHA), európskemu ombudsmanovi, národným vládam a parlamentom list, ktorý deklaruje podporu viac ako 1,25 milióna obyvateľov dvoch európskych krajín – Česka a Slovenska a zásadne sa vyhraňujeme proti zákazu olova.
Ešte v januári sme ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka poskytli stanovisko pre ministerstvo hospodárstva, ktoré priamo komunikuje s agentúrou ECHA, a ktoré bolo jasne odmietavé. Nezabudli sme uviesť, že olovo ako prvok periodickej tabuľky chemických prvkov je stabilným prvkom rádiového rozkladu, nesyntetizuje so žiadnym iným prvkom vo voľnej prírode. Je súčasťou prírody a pre veľkú radu prvkov je olovo konečným štádiom rádioaktívneho rozpadu.
Z toho vyplýva, že zamorenie prírody olovom pri používaní loveckého, športového alebo akéhokoľvek iného streliva s obsahom olova je čistý nezmysel. Práve alternatívy zliatin zinku, niklu, medi a tombaku sú vysoko toxické ako pre životné prostredie, tak i pre samotných užívateľov.
Možno aj vďaka krokom proti zákazu olova, ktoré vychádzajú z väčšiny krajín strednej a východnej Európy, výbor REACH (registrácia, hodnotenie, autorizácia a zákazy chemických látok) vo februári opäť neschválil návrh EK na zákaz používania olova v strelive. Neuspokojil sa s iba parametrickými zmenami, ktoré v pôvodnom návrhu Európska komisia vykonala v snahe skryť ďalšie obmedzovanie práv legálnych držiteľov zbraní za tému ochrany prírody a zdravia ľudí.
Prečo je návrh Európskej komisie zlý
Vo vtedajšom návrhu EK presadzuje zákaz držania a používania brokového streliva s obsahom olova na mokradiach a v 300-metrových ochranných zónach okolo mokradí. Tento návrh je problematický hneď z niekoľkých dôvodov. Uvádzam len tie najdôležitejšie:
– Definícia mokrade je natoľko nejasná, že do nej spadá akákoľvek viditeľná vodná plocha či tok vrátane napríklad kaluží vzniknutých po daždi.
– Návrh prináša právnu neistotu, keď držiteľ streliva pri pohybe krajinou nemôže vedieť, či sa práve nenachádza v ochrannom pásme mokrade. V takom prípade by totiž olovené strelivo bolo strelivom zakázaným a jeho držiteľovi by hrozila strata zbrojného preukazu.
– Zákaz držania oloveného streliva v mokradiach a ich ochranných pásmach by platil na viac ako 65 % územia nezastavaných plôch Slovenska, bez toho, aby bola relevantne odôvodnená potreba takéhoto obmedzenia.
– Pre takto rozsiahly zákaz neexistujú objektívne, vedecky podložené a overiteľné dôvody. Je pravdou, že vodné vtáky olovo prijímajú a dochádza u nich k otravám, ale to neoprávňuje zákaz používania olova v ochrannom pásme ani zákaz držania olova ako taký. Na Slovensku je používanie oloveného streliva na samotných mokradiach zakázané už od roku 2009 a v Českej republike od roku 2011.
– Pre olovo v brokovom strelive neexistujú plnohodnotné alternatívy. Napríklad železné broky majú iné fyzikálne vlastnosti, predovšetkým menšiu hmotnosť, a tým menšiu ranivosť. Menšia ranivosť znamená väčšie utrpenie zveri. Rad iných materiálov je tiež toxický, alebo má iné nevýhody. Cena alternatív je niekoľko násobne vyššia ako u bežného oloveného streliva. Strelivu z iných materiálov musí byť tiež prispôsobená zbraň, tento nárok ale rad zbraní v držbe poľovníkov nespĺňa.
Aj z tohto dôvodu sme sa vo februári zaktivizovali a podobné spojené vyhlásenie a výzvu podpísal Slovenský rybársky zväz, Slovenský strelecký zväz, Slovenská asociácia dynamickej streľby a samozrejme my, Slovenská poľovnícka komora. Ako zástupcovia niekoľkých stoviek tisíc členov menovaných organizácií, ich sympatizantov a podporovateľov, naliehavo vyzvali vládu Slovenskej republiky, dotknuté ministerstvá a ministrov k budúcemu včasnému rokovaniu, ktoré buď zamedzí alebo bude úplne eliminovať pokusy Európskej komisie, prípadne agentúry ECHA, o úplný zákaz olova v olovených strelách a rybárskych olovkách. Po krátkom čase sa k nám pridala Asociácia presnej streľby a Slovenská asociácia westernovej streľby.
Opakovaným predložením zjavne zlého, nedôvodné a nerealistického návrhu iba s parametrickými úpravami EK preukázala, že jej snahou nie je vecne riešiť existujúce problémy životného prostredia a ohrozenie zdravia konzumentov diviny (ktorého pravdepodobnosť je zanedbateľne nízka), ale iba využiť týchto tém pre ideologicky motivovaný zákaz olova pravdepodobne s cieľom priblížiť sa plošnému odzbrojenie legálnych držiteľov zbraní. Niet totiž pochýb, že rad strelcov a prevádzkovateľov strelníc by predložený zákaz donútil s týmto koníčkom či profesiou skončiť. Výbor REACH sa k prerokúvaniu mal vrátiť v apríli, no kvôli pandémii koronavírusu budú o návrhu opäť hlasovať koncom júna.
Stanovisko komory
Začiatkom júna sme preto opäť poskytli odmietavé stanovisko pre ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré bolo následne zaslané ministerstvu hospodárstva. Predchádzajúci návrh sa líšil v znížení tzv. nárazníkovej zóny z pôvodných 300 na 100 metrov, čo by pre Slovensko predstavovalo 34 % poľovnej plochy (reálne však viac) a tiež sa implementačná doba tohto nariadenia zmenila z jedného roku na dva. Vyberám len podstatné zo stanoviska SPK:
Je nutné brať na vedomie, že:
Národná legislatíva nezakazuje držanie oloveného streliva pri obmedzení jeho používania na mokradiach, či akýchkoľvek obmedzení týkajúcich sa aj jeho držby a sú navyše problematické a veľmi ťažko dokázateľné,
– dôkazy a debata o olovenom strelive sú širšie ako vodné vtáky a mokrade a že tieto obavy zahŕňajú širšie otázky, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť,
– nariadenia vytvárajú celý rad problémov týkajúcich sa dostupnosti vhodného bezolovnatého brokového streliva v mnohých európskych krajinách,
– predložené dôkazy v predošlých stanoviskách a debatách o dopade oloveného streliva na životné prostredie sú omnoho širšie a vyžadujú si osobitnú pozornosť ako len problematika dopadu na vodné vtáctvo a mokrade,
– proces úplného prechodu na bezolovnaté strelivo, sa začal pred 20 rokmi, napriek tomu môže predstavovať technické a legislatívne právne ťažkosti (napr. v dôsledku nariadení o CIP) z jednej krajiny do druhej,
– v súčasnej situácii a personálnom poddimenzovaní mnohých štátnych úradov si nedokážeme predstaviť spôsob kontroly dodržiavania tohto nariadenia.
Celoslovenská petícia
Nesmieme tiež zabúdať na asociáciu poľovníckych organizácií pracujúcu pri EU a tou je FACE, ktorej je Slovensko členom prostredníctvom SPK a rovnako úzko komunikujeme a v priebehu júna sme im zaslali podporné stanovisko k ich návrhu listu pre EK. FACE okrem iného zastupuje členské krajiny EÚ, ktoré zastrešujú viac ako 7 miliónov poľovníkov.
Nepochybne majú aj na tomto pomyselnom bojovom poli oveľa lepšie zastúpenie naši českí kolegovia. Europoslanec Tomáš Zdechovský poslal EK otvorený list, kde upozorňuje na obzvlášť závažné skutočnosti. V aktuálnom návrhu EK, ktorého cieľom je obmedziť používanie oloveného streliva, sa od poľovníkov požaduje, aby strelivo nielen nepoužívali, ale ani ho nenosili so sebou pri love na mokradiach a dokonca, aby ho ani nedržali v okruhu 100 metrov od mokradí, ktorým môže byť kvôli príliš širokej a nejasnej definícii aj kaluž po daždi.
Lenže nariadenia REACH, cez ktoré chce EK tento stav dosiahnuť, sú určené len pre komerčných prevádzkovateľov a majú zabezpečiť, aby chemikálie nepriaznivo neovplyvnili ľudské zdravie alebo životné prostredie. Avšak poľovníci sú len spotrebitelia, nie sú výrobcovia ani dovozcovia a nariadenie REACH sa preto na nich nemôže vzťahovať. Návrh, ktorý EK predkladá, je v rozpore s jasným znením a cieľmi nariadenia REACH a jednalo by sa o bezprecedentné rozšírenie rozsahu pôsobnosti nariadenia REACH.
Signatári spoločného vyhlásenia a výzvy v najbližšom období pripravujú celoslovenskú petíciu, ktorú bude možné podpísať v ktoromkoľvek obchode s poľovníckymi, rybárskymi potrebami, predajňami zbraní a streliva.
Ing. Martina Hustinová, vedúca odboru poľovníctva, osvety a strelectva SPK
