Možno daniel nikdy nevystúpi z „tieňa“ jeleňov alebo srncov, v niektorých oblastiach má však významnú úlohu. Viacerí lesní hospodári stále flirtujú s myšlienkou jeho introdukcie na svoje územie, na záhradu alebo do voľnej prírody.
Daniel patrí medzi úspechy v chove divej zveri v Maďarsku. Dve významné oblasti Gúth a Gyulaj získali od roku 1923 svetové ocenenia za trofeje. Viac ako polovicu päťdesiatich najlepších miest v rebríčku získali danielie lopaty z týchto území. Zvláštnosťou maďarského daniela je, že zatiaľ čo v mnohých prípadoch sa táto zver v zahraničí chová na produkciu mäsa, v Maďarsku bolo vždy hlavným aspektom poľovníctvo a kvalita trofeje. Úspech si však vyžaduje aj správne zásady hospodárenia a vynikajúce biotopy.
Súkromné akciové spoločnosti Gyulaj Zrt. a aj NYÍRERDŐ Zrt., ktoré spravujú obe územia, získali CIC Edmond Blanc ocenenie za chov danielov.
Oblasť Gúth
Oblasť Gúth je výsledkom zlatého veku chovu divej zveri sedemdesiatych rokov minulého storočia a kvalitu si drží dodnes. Podľa Árpáda Szalacsia, generálneho riaditeľa spoločnosti NYÍRERDŐ Zrt. jedným z najvýznamnejších rokov bola sezóna 2017, kedy sa na 3. mieste svetového rebríčka umiestnil daniel s 6,27 kg parohami a 233,4 bodmi CIC. V Európe je málo poľovných revírov, v ktorých celková hmotnosť parohov ulovených danielov počas ruje presahovala 165 kg, z čoho 4 mali viac ako 5,5 kilogramu. Za zmienku stojí, že počet počas ruje ulovených samcov bol 105 a 85 percent z nich získalo medailu.
Okrem prísnych princípov vyraďovania, silu gúthskej danielej zveri určuje aj to, že v prípade kapitálnych kusov okrem šírky a dĺžky je významná aj hrúbka lopaty, čo ovplyvňuje hmotnosť trofeje. Stojí za tým genetika aj kvalita biotopu.
Oblasť Gyulaj
Korene danielej zveri a hospodárenia nesiahajú len do 20. storočia, ale oveľa hlbšie do minulosti. Péter Gőbölös, generálny riaditeľ spoločnosti Gyulaj Zrt., pripomenul, že jednou zo štyroch kvalitných poľovníckych oblastí, o ktoré sa starajú je medzinárodne uznávaná oblasť Gyulaj. Tá má stáročnú históriu a významné dejiny poľovníctva, ktoré sú zachytené aj v písomnostiach a to už od čias kniežaťa Miklósa Fényesa Esterházyho. Esterházyovci tu vykonávali racionálny chov zveri na vysokej úrovni.
V tejto oblasti sa uskutočnili tzv. Ozora poľovačky, známe v Európe, lovili tu vtedajší európski vládcovia a ekonomická elita. Aj po II. svetovej vojne, od 50. rokov 20. storočia bol naďalej významným štátnym a diplomatickým poľovným revírom. Jedným z terénnych prehliadkových a podporných programov Svetovej poľovníckej výstavy v Budapešti v roku 1971 bola práve danielia rezervácia v Gyulaji. V tom čase sa vybudovala cestná sieť, systém remízok, ktoré sú dodnes využívané.
V 20. storočí pochádzalo z Gyulaja päť danielov, držiteľov svetových rekordov. V 70. a 80. rokoch prebehla introdukcia daniela v ďalších maďarských oblastiach, v ktorých pôsobia gény z Gyulaja. V tomto období sa asi 6 000 – 8 000 danielov predalo a presídlilo, veľakrát na základe medzištátnych zmlúv, do zahraničia (Rakúsko, Bulharsko, Československo, Francúzsko, Poľsko, NSK, Sovietsky zväz, Švédsko atď.). Z dnešného hľadiska sa to môže javiť ako chybný krok, lebo takto vznikli „konkurencie“ maďarskej danielej zveri. Dnes už je predaj živých danielov a reprodukčného materiálu zakázaný. Okrem rezervácie danielov v Gyulaji má dlhú históri aj lovecká oblasť Kisszékely.
Prestížny lov
Maďarský poľovnícky trh danielov možno označiť za stabilný. Obe lesné hospodárstva vítajú vracajúcich sa hostí do Gyulaju, Gúthu a do okolitých oblastí, či už ide o maďarských alebo zahraničných poľovníkov. Sú uchvátení jedinečnou atmosférou októbrovej ruje. Lepší „odporúčací list“ ako svetové rekordy snáď neexistuje. Prestížny lov danielov v Gyulaji alebo v Gúthe má tiež priaznivý vplyv na predaj ostatných voľne žijúcich druhov v tejto oblasti (srna, jeleň, diviak).
Populácia daniela v Gúthe bola založená na začiatku 70. rokov. O tom, že sa dostal do dobrého biotopu, svedčí skutočnosť, že 20 rokov po introdukcii bol odstrelený samec, ktorý získal svetový rekord, poznamenal generálny riaditeľ Árpád Szalacsi.
Biotop potrebuje koncepciu
Daniel sa považuje za „vďačnú“ a nie za „láskavú“ zver. Je náchylný na málo chorôb, verný oblasti a dobre loviteľný. Najväčšou výzvou – rovnako ako v prípade inej veľkej zveri – je prispôsobiť počet danielej zveri biotopu tak, aby pomer pohlaví a vekové vzťahy boli vhodné pre dlhodobé vysokokvalitné hospodárstvo.
V Gyulaji, ako povedal Péter Gőbölös, sa okrem významného počtu vynikajúcich danielov a dobrej populácie diviakov, musí vykonávať efektívne lesné hospodárenie, tj. ekologický systém musí zniesť zmenu podnebia a hekticky sa meniace profesionálne ekonomické výzvy.
Miestni sa starajú o divoké pastviny a krmivo, pretože samotný les nemôže zabezpečiť dostatočné množstvo. Dôležitým a prioritným aspektom je tiež dodržiavanie ekologickej rovnováhy medzi lesom a voľne žijúcimi živočíchmi, pretože v tejto oblasti sa nachádzajú niektoré z najcennejších lesov akciovej spoločnosti.
Biotop poskytuje zveri stabilné kŕmenie, miesto pre oddych a rozmnožovanie. Na jeho rozvoj musí byť vypracovaná koncepcia. Na to treba vymedziť jasné odborné a hospodárske ciele, resp. ciele chovu divej zveri týkajúce sa daniela a diviaka, ako aj zásady zloženia danielej zveri (vek, pohlavie). Na základe mnohých analýz vyvinuli v Guylaji odborníci modelovú tabuľku vnútornej regulácie danielej zveri. Pripravil ju Gábor Palánki, príslušný vedúci lesník poľovníckeho revíru, vychádzal pritom z vlastných terénnych pozorovaní a pozorovaní skúsených vedúcich lesnej správy. ,,Zvážili sme veľkosť potrebného a dostatočného stáda samíc, ktoré poskytuje realisticky spočítateľnú a potrebnú reprodukciu, a taktiež, aby bolo možné optimalizovať dobré vekové rozdelenie udržiavateľného stáda samcov,” vysvetlil Péter Gőbölös.
Za posledné desaťročia sa objavili daniele so slabými parohmi a často slabými rozmermi tela, ktoré vyčlenili na lov. V súčasnosti sú takéto kusy v Gyulai už zriedkavé. Údaje o telesnej hmotnosti stáda stúpajú a rastie tiež ročná priemerná hmotnosť trofejí.
Klíma mení veľa
Zmeny, ku ktorým dochádza na celom vo svete, samozrejme ovplyvňujú aj daniela. Stáda už čelili ťažkým zimám, horúcim letám, vojnám alebo zmenám režimu. Teraz sú tu iné výzvy – klimatické zmeny a súbežne aj nový prístup vo využívaní pôdy, najmä v poľnohospodárstve. Mení sa tiež poľovnícky trh a vnímanie poľovníctva.
Problém s chovom daniela sa môže vyskytnúť tam, kde fungujú zmiešané zvernice na báze danielov a diviakov. S príchodom afrického moru ošípaných ich využitie iba pre daniele je otázne, tieto zvernice môžu zaniknúť. Obdobia sucha, ktoré prináša globálne otepľovanie, z veľkých druhov zveri znáša najlepšie daniel. V prípade veľkého sucha sa však napájadlá musia nepretržite udržiavať. Extrémne chladné a dlhé zimy prežíva toto zviera ťažko. Jedinci v horšej fyzickej kondícii alebo tie staršie uhynú. ,,Nepovažujem to však za zásadný problém, ale za zmeny v biotopoch v dôsledku súčasných klimatických procesov,” dodal Gőbölös.
Klimatické zmeny zásadne ovplyvňujú biotop, preto každý hospodár musí pristúpiť ku komplexným opatreniam. V prípade lesov je už viditeľná zmena v zložení rastlín, v mnohých prípadochnie je možné vytvárať lesné porasty s takým zložením druhov stromov, aké bolo predtým na danom genetickom type pôdy.
,,Pred rokmi sme sa preto pustili do programu rozvoja lesných genetických zdrojov zbieraním pôvodných kmeňov odolných voči suchu, ako je napríklad taliansky dub. V niekoľkých fázach vytvoríme lesy, ktoré budú schopné odolať vznikajúcej klíme. Ak dokážeme zaručiť existenciu a prežitie lesa, našu úžitkovú plodinu, ktorá zabezpečuje krmivo pre divú zver, budeme sa vedieť dobre prispôsobiť zmeneným okolnostiam,” priblížil Gőbölös. Pomocou vodného hospodárstva vedia udržiavať alebo vytvárať prírodné vodné plochy, vďaka čomu môže byť chov daniela bezproblémový.
Lovia aj Slováci
Pohyby zaznamenal tiež poľovnícky trh. Podiel maďarských a zahraničných hostí sa z roka na rok mení, posilňuje sa podiel škandinávskych poľovníkov. Dominujú nemeckí a rakúski hostia, vo veľkom počte prichádzajú aj slovenskí poľovníci. Poľovnícka komunita mladne. Vekovú skupina medzi 30 a 40 rokov už treba oslovovať inak, ako starších a treba jej priblížiť podstatu poľovníctva. V Gyulaji prišli na to, že tradičný kult trofejí čelí negatívnym útokom, najmä v dôsledku šírenia hoaxov. Preto prišli s nápadom verejných prehliadok trofejí, na ktoré pozývajú deti z materských a základných škôl. Tie užasnuto sledujú kráľovské parohy jeleňov a danielov. Možno, že práve oni budú pokračovať v tomto kulte.
Hasulyó Péter, magazín Nimród
Príbeh úspechu
András Hajdú, bývalý hlavný poľovník a vedúci odboru poľovníctva spoločnosti Nyírerdő Zrt., porozprával o krátkej histórii introdukcie daniela do Gúthu. Daniel bol sem presídlený v rokoch 1972 a 73 na iniciatívu profesora Dr. Emila Nagya, ktorý mal v tomto území dobré skúsenosti s chovom bažanta.
Vo dvoch fázach sa 19 jedincov z Gyulaja umiestnilo do vybraného biotopu s rozlohou asi 3 hektáre. Lokalita bola vytvorená v kríkovitom a dubovom prostredí, ohraničená silným a vysokým drôteným plotom, ktorého dolná časť bola zakopaná do zeme.
V biotopovej záhrade sa nachádzal aj jeden hektár divokého poľa, do ktorého sa vysiala ďatelina plazivá biela, pre pohodlie zveri tam bola studňa s dostatkom vody a kŕmidlo pre veľkú zver, ktoré slúžilo aj na skladovanie kŕmidla.
Po druhom otelení sa oplotenie otvorilo a väčšina danielov sa usadila v oblasti okolo aktuálneho hlavného miesta ruje. Je to prerušovaná pahorkatina, v tom čase sa tu nachádzali aj desať- až dvadsaťročné borovicové pásy, ktoré má daniel veľmi rád, najmä v zime.
Ďalšia introdukcia sa uskutočnila koncom 70. rokov a potom na začiatku 80. rokov bolo z Gödöllő presídlených päť mladších a tri staršie samce. Predtým v časti vnútorný Gúth existovala 400 hektárová záhrada danielov, z Tiszadobu sem prišlo 11 samcov a 12 samíc.
Je dôležité, že v oblasti vždy bolo a stále je dosť pokoja, správny biotop, voda a jedlo pre divú zver. Lesníci neustále doplňujú a starajú sa o bahniská, na divokých poliach sejú sladkú raž, kapustu obyčajnú, hráškovú zmes, zmes ovsa, kukuricu a topinambur. Na začiatku sa vyraďovalo v minimálnom počte. Prvý dobrý starší daniel padol 22. októbra 1977. Ujo Bandi povedal, že tajomstvom úspechu je nechať populáciu, ktorá si na začiatku vyžaduje značnú investíciu času a peňazí, zostarnúť.
Aká je situácia v Kiskunságu
Daniel dobre toleruje sucho na piesočnom hrebeni medzi Dunajom a Tisou. Je schopný si vytĺcť výnimočné parohy, dobre udržiava svoj biotop a má významnú poľovnícku hodnotu. Existencia kelebského (pozn. Kelebia, obec v Maďarsku) daniela žijúceho v tejto oblasti dokazuje, že má vlastnosti, vďaka ktorým je vhodný na chov v menej priaznivých lokalitách. Lesníci spoločnosti KEFAG Zrt. rozvíjajú biotop a zvyšujú kapacitu udržiavania zveri zladením metód chovu divej zveri a pestovania lesov. Obohacujú zloženie drevín, pestujú divoké ovocie.
,,Takmer každý ôsmy ulovený daniel v loveckej oblasti v Kelebii mal lopaty nad 200 bodov CIC, znamená to, že takéto hodnotenie dosiahne približne 65 zo 440 trofejí,” povedal Ferenc Sulyok, generálny riaditeľ spoločnosti KEFAG Kiskunsági Erdészeti és Faipari Zrt.
Daniel sa tu koncom 20. storočia objavil spontánne, prišiel od Pusztavacsu. Vďaka priaznivému biotopu sa rozšíril do niekoľkých častí lesa. Jeho šíreniu v 60. a 70. rokoch pomohlo osvieženie krvi z najlepších domácich stád a introdukcia do nových oblastí. V súčasnosti 70 percent obratu v poľovníctve pochádza z danielej zveri.
Rozsiahle zalesňovanie a zmena biotopu v 60. rokov 20. storočia v župe Bács-Kiskun prinieslo aj zmenu divokej zveri. Zásoba malej zveri sa výrazne znížila a objavili sa nové druhy: jeleň a diviak.
Daniel je obľubovanou divou zverou, jeho ekonomický prínos je významný, je vyhľadávaný. A čo je pre chovateľa najdôležitejšie, vo svojom biotope zostáva stabilne na svojom mieste. Je kontrolovateľný a je schopný si vytĺcť kvalitnú trofej. Jedinec s najvyšším počtom 225,56 bodov CIC bol ulovený v októbri 2016.
Szilágyi Bay Péter, Foto: magazín Nimród
Aktinomykóza
Prof. Dr. László Sugár biológ, emeritný profesor Univerzity v Kaposváre priblížil chorobu spôsobenú baktériou Staphylococcus xylosus a štyrmi ďalšími baktériami z rovnakej čeľade. Baktérie spôsobia vznik pórov vo výbežku – púčnici čelovej kosti, čo značne ovplyvniju budúcoročné parožie. Samcovi sa na tej strane vyvinie zdeformovaný, krpatý paroh, prípadne len špičiak alebo len gombičky.
V počiatočnom štádiu ochorenie postihuje iba malú časť parohu, potom sa začne rozširovať na celú plochu. Neskôr koža na hlave v oblasti parohov opuchne, začne hnisať a môže aj krvácať. Ochorenie môže postihnúť až 30 percent niektorých stád a v súčasnosti sa vyskytuje hlavne v župe Somogy a Tolna, kde spôsobuje značné hospodárske škody, keďže niektoré z týchto lopát vážia oveľa menej a je ťažšie ich predať.
Mnohí poľovníci, ktorí hľadajú špeciálny vzhľad, takýchto jednotlivcov lovia radi. Trofej je však omnoho ľahšia a nižšia je aj jej cena.
