Listy Kittenbergera z Britského múzea
Pred Kittenbergerovou cestou sa síce vyskytli pokusy geograficky a zoologicky preskúmať púšť Danakil, avšak talianskym, nemeckým a ani anglickým expedíciám sa to nepodarilo.
„Lunárna krajina! Skryté vodné jamy, kamenné a pieskové púšte, sem-tam mizivá púštna vegetácia. Cez deň sa nedá hýbať, teplota je 50 až 60 stupňov, rozbité horniny ako čierne sklo. Pár kráv alebo tiav, málo ovocia a málo divej zveri, keďže na skutočnej Danakil nie je ani voda, ani les. Išiel som asi sto kilometrov (tá časť je možno tristo kilometrov široká), ako keby som kráčal v zlom sne. Danakilovia majú iba jedno povolanie, a to je vražda. Biely, habešský, černoch, sused, jeho druh – na tom nezáleží. Zabíja, okráda, rabuje; toto je jeho život a nič iné. Keď som tam bol ja – s výnimkou Danakilov – ešte nikto neprešiel touto krajinou.” (István Fekete: Život Kálmána Kittenbergera)
Cestovateľ a poľovník Kálmán Kittenberger (rodák z Levíc) sa vrátil do Budapešti z jeho prvej africkej cesty v júni v roku 1906. K návratu domov ho donútil zdravotný stav, vyčerpanie po nákaze maláriou a vážne zranenia. Vedel však už, kde povedie jeho druhá cesta do Afriky. Na pobrežie Červeného mora, na pusté ale na vtáctvo bohaté pobrežie ostrovov Eritrei. Kittenberger bol ohromený ich obrovskou rozmanitosťou, je to čisté eldorádo pre zberateľa.
Prvý list
O realite píše Kittenberger vo svojich listoch, ktoré sa našli v Britskom múzeu vďaka práci Christiana Schwarzmayera, člena nášho výskumného tímu. Štyri listy, z ktorých dva boli napísané pred jeho druhou expedíciou, teda v Danakile, jeden počas cesty a jeden pred jeho štvrtou cestou v roku 1913. Sú v nemčine a obsahujú jedinečné informácie o plánoch a zámeroch Kálmána Kittenbergera. Listy preložil Christian Schwarzmayer.
„Vážený pán riaditeľ! Na povzbudenie miestneho riaditeľa, pána Gyulu Madarásza, mi dovoľte poskytnúť niekoľko informácií o sebe. Nedávno som strávil tri a pol roka v nemeckej východnej Afrike a teraz by som chcel absolvovať skúšku, a budúcu zimu by som chcel robiť zvieracie, najmä ornitologické zbierky v Eritrei. Ako známeho odborníka pre vtáčiu faunu v Eritrei, by som chcel Vás, váženého riaditeľa požiadať, aby ste mi dali vedieť, aký druh by sa mal v ktorej časti krajiny zbierať. Chcel by som vás však požiadať, aby ste mi dali vedieť, aké dokumenty možno nájsť o cicavcoch a vtákch v Eritrei. Ospravedlňujem sa za to, že ako neznáma osoba, ale s ambíciou mladého muža, kradnem čas hlboko uctievaného riaditeľa. S úctou, K. Kittenberger. 22. 07. 1906”
Z listu je zrejmé, že Kittenberger žiadal o pomoc pre jeho cestu do Eritrei, odvolával sa na odporúčanie Gyulu Madarásza. Madarász bol vedúci oddelenia ornitológie Národného múzea a mal zásadný vplyv pri odporúčaní mladého Kittenbergera vedúcim veľkých inštitúcií. Aby sme zistili, koho cestovateľ žiadateľ o pomoc v tomto liste, musíme sa pozrieť trochu ďalej.
Kľúč spočíva v Kittenbergerovom liste z roku 1913. Podľa neho k svojej štvrtej ceste do Ugandy dodáva odporúčací dekrét od Rothschilda. Lionel Walter Rothschild v roku 1892 založil súkromné múzeum Tring, ktoré sa odvtedy stalo najväčšou súkromnou zbierkou prírodných vied, akú kedy zostavili. Pred svojou smrťou predal svoju obrovskú zbierku vtákov Americkému prírodovednému múzeu v New Yorku, kde sa ocitli aj Kittenbergerove exponáty.
Rothschild zamestnával desiatky zberateľov, aby vyhľadávali nové exempláre na výstavu a výskum, živé zvieratá na účely štúdia a chovu. Aj Kittenberger s ním podpísal zmluvu. Hlavným kurátorom zbierky vtákov v Tring bol ornitológ Ernst Hartert, ktorý sa narodil v nemeckom Hamburgu. V rokoch od 1892 do 1929 bol zamestnaný u Rothschilda. Kittenberger teda svoje listy v nemčine adresoval jemu a žiadal ho o odbornú pomoc pri jeho ceste do Eritrei.
Druhý list
Prečo ho jeho druhá cesta nakoniec priviedla nie do Eritrei, ale do krajiny Danakil v Abyssinia, ilustruje list z 26. novembra 1906.
„Vážený pán riaditeľ! Po prijatí vašej rady, ktorú mi podal riaditeľ Madarász, som zmenil môj pôvodný plán a nepôjdem do Eritrei, ale v decembri tohoto roku pôjdem z Terstu do Assabu a odtiaľ do krajiny Danakil.
Chcel by som vás, váženého riaditeľa, poprosiť, aby ste mi napísal, ako rýchlo len viete, aký druh zvierat by ste odo mňa chceli prevziať. Chcel by som vás však požiadať, aby ste mi poslali adresu Rowlanda Warda alebo jeho katalógy obsahujúce cicavce, pretože by som chcel pozbierať všetky veľké cicavce. Ďakujem vopred za vašu odpoveď. S veľkou úctou, K. Kittenberger”
Tretí list
Hartert, ako dobrý znalec vtáctva v Eritrei, ho od tejto cesty odradil, namiesto toho mu odporučil krajinu Danakil v Abyssinii, pre ktorú sa Kittenberger nakoniec rozhodol. Okrem profesionálnych dôvodov si Hartert myslel, že našiel zoologického zberateľa, ktorý dokáže čeliť hrozbe, ktorú predstavuje extrémne počasie a možný útok kmeňa Danakilov.
Pred Kittenbergerovou cestou sa síce vyskytli pokusy geograficky a zoologicky preskúmať púšť Danakil, avšak talianskym, nemeckým a ani anglickým expedíciám sa to nepodarilo. Nakoniec, oveľa neskôr, v roku 1928 za cenu nesmierneho utrpenia v tejto úlohe uspel Kittenberger.
„Assab, 1907. 03. 26. (cez Aden)
Vážený pán riaditeľ!
Od 15-ho januára sa zdržiavam v Assabbe a zbieram, ale bohužiaľ s malými výsledkami. V samotnom Assabe sa dá zbierať len veľmi málo a doposiaľ som bohužiaľ nemal možnosť preniknúť do hlbín krajiny Danakil. Ale napriek obmedzeným finančným zdrojom, ktoré mám, čoskoro pôjdem do Musaali a neskôr do Aussa. Deň pred včerajškom som poslal do vášho múzea 21 pripravených vtákov, a to nasledujúce:
5 Ammomanes deserti assabensis Salvad.
8 Certhilauda alaudipes desertorum (?) (Stan)
3 Pyrrhula amela nauchen (Cab)
4 Pycnonotus arsinoe (Licht)
1 Cercomela eypura (Hempr. Ehr.)
Chcel by som požiadať, vážený riaditeľ, aby ste stanovili cenu a láskavo mi poslali túto sumu poštou na moju adresu, ak sú pripravené vtáky v záujme vášho múzea. V prípade, že sa vám pripravené vtáky nepáčia, pošlite ich prosím ďalej, pánovi Madarászovi. Doteraz sa mi nepodaril schopný zber Lepidopterena. Dúfam, že sa mi neskôr podarí ho získať pre vaše múzeum, spolu s ďalšími žiadúcimi vtákmi a motýľmi. Vopred ďakujem za vašu cennú odpoveď – S veľkou úctou, K. Kittenberger.”
V regióne už bol dlhšie ako dva mesiace, z prístavného mesta Assab sa ale nevedel dostať ďalej. Nakoniec sa mu do polovice apríla podarilo preniknúť asi 80 až 100 kilometrov do vnútrozemia, kde pôsobil okolo hory Gibdo v Sultanáte Aussa. Pravdepodobne pre nepriaznivú bezpečnostnú situáciu sa v polovici mája v zhone vrátil do pobrežných oblastí.
Nie jasné, do akej miery bol zaviazaný múzeu Tring a koľko z jeho zbierky sem aj zaslal. V každom prípade bol v tom čase v pracovnom vzťahu aj s Národným múzeom a Maďarským ornitologickým strediskom.
Štvrtý list
Aby sme preskúmali štvrtý list, ktorý bol nájdený v Britskom múzeu, musíme spraviť veľký „skok“ v čase. Kittenberger sa vrátil zo svojej tretej cesty. Navštívil nemeckú východnú Afriku, odkiaľ prišiel domov s nákladom živých zvierat. Plánoval ďalšiu expedíciiu na britské východoafrické územie, smerom k pralesom Bugoma a Budongo, ktoré ležia smerom na východ od jazera Albert v Ugande.
Kittenberger ( s iným oslovením) napísal Hartertovi list 25. marca 1913.
„Vážený pán doktor!
Dnes, keď riaditeľ Madarász odovzdal odporúčací list od baróna Rothschilda, som sa práve vrátil z cesty. Dovoľte mi týmto spôsobom vyjadriť vďaku za toto mimoriadne úsilie. Zároveň by som vás chcel požiadať, aby ste vyjadrili vďaku hlboko rešpektovanému barónovi za moje odporúčanie. Načasovanie môjho odchodu je stále neisté z dôvodu vojny na Balkáne, ale dúfam, že sa na cestu budem môcť vydať koncom apríla. Ak máte akékoľvek želania, chcel by som vás požiadať, aby ste ich oznámili riaditeľovi Madarászovi. S vrelou vďakou, s pozdravom, váš oddaný: K. Kittenberger”
Kvôli prvej balkánskej vojne dátum odchodu nebol istý. Presné podrobnosti som zatiaľ nenašiel, ale podľa účtu za nápoj v hoteli, bol v Adene už 27. mája. Informácia z listu, že dostal ugandský odporúčací list od Rothschilda, je kľúčová. Ako som už spomenul na začiatku, je zrejmé, že boli v kontakte.
Čo vlastne ten odporúčací list bol? Imre Szalay, riaditeľ Maďarského národného múzea, vo svojej odpovedi pre Kittenbergera z 24. marca 1904, ktorý vtedy bol pod Kilimanjarom, mu vysvetlil, že odporúčací list je potrebný na nemeckom aj na britskom území. Odporúčacie listy vydávali iba v britských kolóniách – predovšetkým na Britskom kráľovskom veľvyslanectve. Právo však na to mali aj iné významné politické, alebo spoločenské osobnosti.
Odporúčací list oprávňoval štátneho príslušníka inej krajiny vykonávať akúkoľvek činnosť na koloniálnych územiach. V nemeckej východnej Afrike nemecké cisárske veľvyslanectvo v zásade nevydalo odporúčacie listy nikomu, dokonca ani nemeckým „subjektom“. Odporúčanie však bolo potrebné. Nemecký východoafrický guvernér a šéfovia okresov ho mohli vystaviť po tom, ako boli informovaní o osobe, ktorá chce vstúpiť do krajiny, jej zámeroch a jej vhodnom správaní.
Nakoniec mi dovoľte jednu záverečnú myšlienku. Kým o domácej kariére Kittenbergera majú výskumníci veľa dokumentov, väčšinou čakajúcich na spracovávanie, nájsť písomný materiál k poznávaniu jeho kariéry v Afrike, je náročná úloha, ktorá vyžaduje veľa vyšetrovania. Vďaka tomu je naša výskumná práca vzrušujúca, krásna a jedinečná.
Somos Zoltán, magazín Nimród, Foto: Shutterstock, Nimród
