Testovali sme strely Ares od výrobcu z Topoľčian. Keď sa na českom trhu s prebíjacími potrebami objavili nové strely slovenského výrobcu, okrem priaznivej ceny ma zaujala aj ich farba. Vyskúšal som ich a bol som nadšený.
Tradičná munícia do moderných ručných zbraní používa plášťové strely. Ak prebíjate, tak skôr či neskôr narazíte na cenu strely. Plášť je zo zliatiny medi, tá je všeobecne drahá, a teda strelu nepríjemne predražuje. Na robenie dier do papiera plášť netreba. Samozrejme, strela musí v hlavni tesniť a nesmie sa vo vývrte zrezávať. Najmä pre krátke palné zbrane, pištole a revolvery sa táto podmienka dá vcelku splniť. Olovená strela namáhanie pri výstrele do istej miery znesie, jej pevnosť sa dá v nejakom rozsahu regulovať prídavkom antimónu, cínu a iných legúr. Ale väčšinou olovená strela dosť nepekne zanáša hlaveň. Takže je potrebné ju niečím mazať alebo povlakovať. Najrozšírenejší je teflón a sírnik molybdeničitý, ktoré majú príhodne nízky súčiniteľ trenia. Nie je ale teflón ako teflón a ja sám som už zažil niekoľko teflónov, ktoré sa tvárili síce pekne, ale hlaveň bola po pár desiatkach výstrelov zanesená až hrôza pozrieť (a čistiť). Teflón sa skrátka v drážkach rozkrojil alebo jednoducho nevydržal nápor a v hlavni sa predrel. Najmä u rýchlych laborácií kalibru 357 Magnum to bol problém. Navyše sa do vývrtu s olovom napiekol a držal s odolnosťou hodnou pre oveľa lepšie veci. A tak som hľadal ďalej.
Na scéne Šmolkovia
Už pred nejakou dobou sa na českom trhu s prebíjacími potrebami objavili nové strely slovenského výrobcu, firmy Ares z Topoľčian. Okrem veľmi, ale naozaj veľmi prijateľnej ceny, ma na nich na prvý pohľad zaujala farba. Moje prvé strely od Aresu boli 230 grainov ťažké ogivály do nábojov 45 ACP. Boli čučoriedkovo modré, rýchlo som ich prekrstil na „modrého Šmolka“. Premeral som ich a zistil, že sú nečakane rozmerovo aj hmotnostne presné. Takže som ich použil a prehnal svojim Norincom 1911. Prvá skúsenosť – boli rýchlejšie ako celoplášte. A to jednoznačne. Druhá skúsenosť – prestal mi spoľahlivo fungovať záchyt záveru a začali sa mi zasekávať nábojnice vo vyhadzovacom okienku. Záver proste nedobiehal až úplne dozadu. Na dosiahnutie spoľahlivosti funkcie som musel inak už vyladenú laboráciu „posilniť“ ďalšími dvoma desatinami grainu prachu AA5. Potom chodil „jamník“ zase ako hodinky. Príčinu vidím v nižšom trení plastového povlaku strely oproti klasickej plastovanej strele. Strela opustí hlaveň rýchlejšie a má menší odpor v hlavni. Pritom môžem potvrdiť, že povlak nie je abrazívny, hlaveň nevydiera, naopak, po celkom rozsiahlej skúsenosti mám všetky dôvody tvrdiť, že je k vývrtu dokonca šetrnejší než klasický mosadzný plášť.
A bude čisto
Tretia skúsenosť – hlaveň zostáva aj po veľkom počte výstrelov čistá. Až podozrivo čistá. Po prvých asi 150 ranách som vymietol hlaveň kefkou Norinco a pretiahol handričkou. Vyšla von prakticky čistá a hlaveň sa zdala tiež byť čistá ako sklo. Na niečo také ale v našich krajoch nie sme úplne zvyknutí. Začal som byť teda podozrievavý, že usadeniny tam napriek tomu sú, len ich asi veľmi nevidieť a sú naozaj odolné. Preto prišla na rad drôtená kefka a znova handrička. Vyšla von opäť čistá. Naniesol som do hlavne vrstvu „olovožrúta“ a nechal pol hodiny pôsobiť. Biela handrička vyšla von mokrá, ale biela. Rezignoval som. Hlaveň jednoducho po streľbe zostáva čistá. Túto skúsenosť som si zopakoval aj po streleckej seanse presahujúcej rozsah 300 výstrelov. Po takom počte výstrelov už je normálne vhodné čistiť hlaveň aj rozpúšťadlom meďnatého povlaku z plášťov striel. Po Aresoch ale bolo čisto. Vymiesť, pretiahnuť a nakonzervovať.
Pomaranč a majáčik
Povzbudený skúsenosťami kalibru .45 ACP som zakúpil niekoľko škatuliek striel do nábojov 357 Magnum. Kúpil som dve prevedenia – obe mali hmotnosť 158 grainov, ale raz išlo o strelu ogiválnu, raz v tvare zrezaného kužeľa. Vďaka krikľavo oranžovej farbe som ich prezval na „pomaranč“ a „majáčik“. A zase som meral a vážil. A zase som prebíjal a hnal strely hradlami k terču. Pieseň snáď v inej tónine, ale inak rovnaká. Veľmi dobrá hmotnostná aj rozmerová presnosť, čistá hlaveň po streľbe. A veľmi priateľská cena.
Ryžovanie olova
Začal som skúmať, čo všetko povlak znesie. Najprv som vystrieľal pár rán do balíčkov vaty. Tým som získal len minimálne poškodené strely. Ich prehliadka ukázala čisto vykreslené, ale na olovo neprerezané drážky. Takže minimálne vývrtu môjho štvorpalcového Rugeru GP 100 a šesťpalcového Taurusu plast odolal. Potom som sa vybavil sitkom a začal som ryžovať zachytené strely v mieste dopadu. Piesčitá hlina valu predstavuje pre strely podstatne hrubšie prostredie, ale aj tu nový povlak, označovaný výrobcom ako EPRX, obstál so cťou. Iste, tam, kde strela narazila na kamienky, tam je povlak rozrazený alebo strhnutý na holé olovo. Ale nelúpe sa, drží a dobre odoláva oteru piesčitej hliny. A nestrieľal som žiadne chudokrvné laborácie, rýchlosť v 2,5 sa pohybovala okolo 325 m.s-1 (E2,5 cca 540 Joule). Povlak je do istej miery pružný a neprekáža mu ani pomerne veľké tepelné namáhanie – nad propán butánovým spájkovacím horákom sa mi podarilo vytaviť zo strely olovo bez toho, aby som viditeľne poničil kalíšok povlaku.
Farebný svet
Prebíjaním sa neušetrí, je to len cesta, ako vystrieľať viac munície. Táto stará pravda sa s Aresom násobí. Keď som totiž otvoril svoju druhú krabičku 230 grainových striel pre 45 ACP, márne som hľadal svojich milých „šmolkov“. Pozeralo na mňa niečo, čo som ihneď prezval na „hlinenky“ či „púštna verzia“ – skrátka čosi škvrnito hnedého, čo sa blížilo púštnej kamufláži. Od tej doby som spotreboval ďalších niekoľko škatuliek a musím povedať, že vždy je otváranie plné napätého očakávania – aká farba to bude teraz. Roztomilé „prepeličie vajcia“ vystriedala „čierna vdova“ a trochu odpudivý „včerajší obed mi nesadol“. Farebnosť je fantastická a mení sa bez zrejmého vzorca. Tým láka užívateľa k ďalšiemu prebíjaniu a spotrebe, aspoň na mňa to tak funguje. Náboje s farebnými strelami nepochybne budia na strelnici počudovanie, ale môžu mať aj dobré opodstatnenie – jasne vás odlišujú od väčšiny ostatných prítomných strelcov a muníciu možno farebne kódovať.
Vytrvalo stabilné
Faktom však zostáva, že po celý čas sa strely vytrvalo vyznačovali hmotnostnou aj rozmerovou stabilitou. Keď som porovnával výsledky meraní striel z jednotlivých škatuliek, je pravda, že som ich bol schopný štatisticky rozlíšiť podľa hmotnosti. Ale rozdiely priemerných hmotností sa pohybujú v rozmedzí plus mínus 1 grain. To je menej ako jedno percento hmotnosti strely. Ak by som vzorky zlúčil, bude to stále súbor vypovedajúci o solídne vyrobenej strele prekonávajúcej svojou presnosťou väčšinu striel, ktoré som až doteraz používal. Strely sa držia veľmi dobre tak do hmotnostného, ako aj do rozmerového nominálu a stabilita výroby v čase je veľmi uspokojivá. Tabuľky z meraní o tom jasne vypovedajú. Z každej škatuľky som vždy meral vzorku 30 striel.
Súmrak mosadze
Výrobca, firma Ares sídli na Slovensku, v Topoľčanoch, čo dnes, v ére elektronických informácií, nie je žiadny zásadný problém. Pohľad na webové stránky ukazuje veľmi širokú paletu ponúkaných striel pokiaľ ide o kaliber, aj pokiaľ ide o hmotnosť a tvar. O pestrosti farieb už som hovoril. Kvalita je veľmi uspokojivá. Ceny sú priateľské. Osobne tieto strely používam s veľkým uspokojením a úspechom. Mám ten dojem, že s nástupom aresovského povlaku EPRX som zase o dosť veľký krok bližšie k súmraku klasických mosadzou plášťovaných striel v športovej streľbe z krátkych palných zbraní. Neviem ako vy, ale ja som bol vždy rád, keď som mohol byť svedkom významných historických udalostí. A mám silné tušenie, že strely Ares by mohli byť jedným z takých historických zlomov.
