09.07.2023 sa v katastrálnom území obce Kuzmice konali FSMP Klubu tatranského duriča. Klub patrí medzi najmladšie spolky, no svojou aktivitou pri organizovaní skúšok poľovnej upotrebiteľnosti a výstav predbehne aj staršie a skúsenejšie kluby.
Obec Kuzmice leží na východnom úpätí Slanských vrchov v južnej časti Podslanskej pahorkatiny, rozčlenenej potokom Roňava a jeho prítokmi. Odlesnená pahorkatina je pokrytá sprašovými uloženinami, východné svahy sú porastené listnatým lesom. Sú tu slané pramene. Nadmorská výška obce v jej strede je 15 6m, v jej chotári je 135-315 m.
Po príchode na miesto konania skúšok sa nám otvorila krásna panoráma prostredia. Pripravený slávnostný výrad a nástup pod storočnou hruškou len umocňovali pocit úžasu nad krásami slovenskej prírody. Hneď na úvod každý dostal svoju úlohu, ktorú si plnil počas celého dňa. Pred zahájením skúšok pani veterinárka MVDr. Mária Straková skontrolovala platnosť povinných očkovaní a overila totožnosť psíkov čítačkou čipu.
Rozhodcovskú dvojicu tvorili hlavný rozhodca Pavol Jevčák a Mgr. Simona Jevčáková. Na nástupe , po predstavení revíru a privítaní si slovo zobral hlavný rozhodca a oboznámil vodičov so skúšobným poriadkom a priebehom skúšok. Potom sa vodiči premiestnili k stopovým dráham. Tak sa prešlo k sliedeniu a vodeniu psa a odloženiu. Počasie tomu prialo a atmosféra sa menila s nástupom jednotlivých vodičov na disciplíny.
Po skončení skúšania sa rozhodcovia odobrali k dokončeniu svojich povinnosti. Vodiči sa medzitým hostili na guláši, ktorý pripravili páni z PZ Hubert. Bolo zaujímavé sledovať ako prišli pomáhať aj manželky a rodinný príslušníci členov poľovného združenia. V priateľských rozhovoroch trávili čas vodiči pokiaľ čakali na vyhodnotenie. Rozprávali si zážitky z poľovačiek ale aj z výcviku psov.
Prišiel čas vyhodnotenia. Na slávnostnom nástupe hlavný rozhodca zhodnotil priebeh skúšok, poďakoval vodičom za disciplinovanosť a každému osobne venoval milé slová, cenné rady či priateľské povzbudenie.
Zopár mojich postrehov na záver. Skúšky boli pripravené na vysokej úrovni. Jak v zmysle skúšobného poriadku, tak sa aj dbalo na dodržiavanie poľovníckych zvykov a tradícií. Čo som vítala okrem všetkého bolo, že sa na túto skúšku boli prihlásení aj zástupcovia iných plemien s čím vedenie klubu súhlasilo. Vodiči boli spokojní. Niektorí viac, iní menej, no každý vie v čom má pridať, čo zlepšiť, čo dotrénovať. Dúfam, že budem svedkom ešte pri mnohých takýchto skúškach, kde aj rozhodcovský zbor prispeje takou empatiou, skúsenosťami a pozitívnym prístupom k vodičom.
Text a fotografie: Jaroslava Lukáčová
