Hoci našu spoločnosť a tiež poľovníckou obec už takmer rok zväzuje covidová epidémia, nie je na škodu, ak našu myseľ zaujmú aj iné otázky.
Napríklad aj taká, kde sa vzal strieborný veľkomoravský sokoliar – symbol ušľachtilej loveckej a chovateľskej činnosti na území oboch našich štátov, rovnako tiež symbol slobody, vytrvalosti, udatnosti a zdravia.
Vznik Veľkomoravskej ríše
Podľa kroník prišiel do krajov osídlených Slovanmi v polovici 7. storočia franský kupec Samo, ktorý ich zjednotil proti dobyvačným Avarom, ktorých mocenské centrum bolo v Panónii. Samo porazil Avarov a preto sa niektorí historici právom domnievajú, že Veľkomoravská ríša je priamou pokračovateľkou Samovej ríše.
Zjednocovací proces bol však ukončený oveľa neskôr a zložitejšie. Najprv v roku 822 sa na sneme vo Frankfurte nad Mohanom objavili zástupcovia Moravy. Okolo roku 830 sa prvý moravský knieža Mojmír I. zmocnil Nitranska a vyhnal tamojšieho vladára Pribinu. Tak vznikla centrálna oblasť Veľkej Moravy, najstarší štát západných Slovanov a prvý spoločný štát predkov českého a slovenského národa.
Veľkomoravská ríša sa skladala z Panónie, Nitranska, tj. dnešného západného Slovenska, Moravy, vrátane Moravského poľa až k rakúskej Viedni, Sliezska, Viselska v súčasnom južnom Poľsku a Lužice v dnešnom juhovýchodnom Nemecku.
Názov ríše zaznamenal okolo roku 950 byzantský cisár Konštantín VII. v dieli Megále Moravia. V roku 863, za kniežaťa Rastislava, prichádzajú na Veľkú Moravu misionári Konštantín a Metod, aby medzi dovtedy pohanskými Slovanmi šírili kresťanstvo. Nástupcom Rastislava sa stal knieža Svätopluk, ktorý rozšíril hranice o ďalšie krajiny. Posledným z rodu Mojmírovcov bol knieža Slavomír. Jeho porážka s Maďarmi v bitke pri Bratislave 4. 7. 907 znamenala zánik Veľkomoravskej ríše.
Objav strieborného sokoliara
Lokality pôvodnej Veľkomoravskej ríše sú už viac ako stáročia stredobodom záujmu archeológov. Pôvodne často nacionálne podfarbené tendencie terénneho výskumu ustupujú v posledných desaťročiach profesionálnym pohľadom na dávnu históriu. Výskumy sa sústreďujú do areálov pôvodných veľkomoravských hradíšť a centier života, ako sú najmä Valy pri Mikulčiciach, Staré Mesto pri Uherskom Hradišti, Pohansko pri Břeclavi, Pohansko u Nejdku, Devín na sútoku Moravy s Dunajom a hlavne Nitra a jej okolie.
Za posledné polstoročie bolo postupne objavených asi 30 kamenných cirkevných stavieb s bohatým a cenným inventárom. K nálezom však dochádzalo aj skôr, prvé strieborné gombíky sa začali objavovať okolo roku 1941. K najvýznamnejšiemu objavu došlo v roku 1949, kedy bol v Starom Meste pri Uherskom Hradišti, v trati Špitálky v hrobe č. 15 ležiacom v priestore veľkomoravského kostola, objavený strieborný terčík s motívom sokoliara na koni.
Výjav je tepaný zo strieborného plechu s priemerom 44 mm a bol dosť poškodený. Obraz jazdca – sokoliara je na jemne krúžkovanom pozadí terčíka spracovaný v klasickom heraldickom štýle byzantského a moslimského umenia s vtipne zdôrazneným kontrastom medzi realisticky modelovanou postavou koňa a štylizovaným úborom jazdca. Originál je v súčasnosti uložený v archeologickom oddelení Moravského zemského muzea v Brne.
Námet terčíka so sokoliarom v moravskom prostredí je ojedinelý, i keď nie tak celkom, ako naznačuje podobný objav z Moravského Jána. Podľa odborníkov nejde o import, ale o produkt domácich dielní, ktoré prijali podnety z juhovýchodu, z Byzancie, pretvorili ich však podľa vlastných predstáv. To, čo môžeme považovať za domáci a vzhľadom na polohu strednej a južnej Moravy za podunajský, je sokoliarov odev a jeho mäkké topánky s podkasanými nohavicami. Umelecký remeselník asi zobrazil to, čo videl okolo seba.
Výjav so sokoliarom bol najprv považovaný za príklad lovu s dravými vtákmi. Neskôr bol tento názor poopravený či skôr doplnený o to, že malo ísť o vyobrazenie vysoko postaveného jedinca. Sokol v ruke jazdca symbolizuje samotného vladára, ktorému sokol priniesol vládu, kráľovstvo. Lov s dravcami bol totiž výsadou práve takýchto ľudí.
Symbol Klubu sokoliarov
Symbolom československých sokoliarov sa nález zo Starého Mesta stal náhodou. Zásluhu na tom mal přerovský rodák Ing. Theo Maiwald žijúci vo Viedni. Ten v októbri 1967 na stretnutí sokoliarov v rakúskom meste Petronell upozornil zakladateľov Klubu sokoliarov pri ústrednom výbore Československého poľovníckeho zväzu na nález z veľkomoravských vykopávok. Dozvedel sa o ňom ako nadšený návštevník viedenskej výstavy Veľká Morava, ktorá sa konala vo Viedni rok predtým. Reprodukciu z výstavného katalógu dal českým sokoliarov k dispozícii s tým, že by to mohol byť vhodný symbol.
Zakrátko nato bol návrh realizovaný v podobe odznaku Klubu sokoliarov, s priemerom 35 mm vo verziách bronzová, strieborná a zlatá. Neskôr bol vytvorený ešte zlatý závesný. Motív veľkomoravského sokoliara bol v nasledujúcich rokoch až dodnes využitý na ďalších predmetoch rôzneho charakteru. Symbolizuje zjednotenie minulosti, súčasnosti i budúcnosti.
Na záver
Vlani, tak ako každý rok v lete, som sa zúčastnil Detského sokoliarskeho tábora na hrade Červený Kameň. S jeho vedúcimi sme sa zhodli, že je škoda, že slovenskí sokoliari si po založení vlastných národných klubov neponechali symboliku veľkomoravského sokoliara, ktorý symbolizoval spoločné záujmy na spoločnom historickom území. Dôležitejšia ako symboly je však vzájomná spolupráca. A tá je dlhodobo na vynikajúcej úrovni, medziľudskej, profesionálnej, kultúrnej aj spoločenskej.
Sokoliari z oboch našich krajín pravidelne prezentujú tradície i súčasnosť na medzinárodnom sokoliarskom fóre, často v štátoch, kde je táto činnosť po tisícročia súčasťou národných kultúr a identity. Istá podoba stvárnenia veľkomoravského sokoliara s podobnými predmetmi z byzantských a blízkovýchodných dielní môže signalizovať, že si dávnoveké sokoliarstvo podávalo ruku rovnako cez hranice, ako je tomu dnes, a symbol má viac menej nadnárodný a nadčasový charakter.
Oldřich Koudelka, Ilustračné foto: autor
