Výstava psov je kynologické podujatie, kde sa stretávajú majitelia psov s preukazom pôvodu, aby získali odborný posudok o kvalitách svojho zverenca.
Výstavy psov na Slovensku sú zastrešené Slovenskou kynologickou jednotou, ktorá je členom FCI. Organizujú sa podľa výstavného poriadku FCI. Podľa rozsahu a miesta usporiadania sa delia na oblastné, klubové, špeciálne, celoštátne, národné a medzinárodné. Zaradenie psa do výstavnej triedy závisí od veku psa.
Medzi poľovníkmi panujú protichodné názory na výstavy. Buď ich navštevujú radi alebo vôbec, niektorí ešte z “povinnosti“. O povinnosti môžeme hovoriť v prípade uchovnenia jedinca, kedy je absolvovanie výstavy podmienkou.
Rozhodcovia na výstave vystavujú psom známky, slovné posudky a poradie umiestnenia, prípadne potešia stužkou, rozetou, kokardou. Po získaní potrebného počtu titulov môže majiteľ so svojim psíkom zabojovať o šampionáty. Je ich niekoľko. Slovenský šampión krásy, Slovenský šampión krásy mladých, Slovenský grand šampión, Slovenský výstavný šampión a ďalšie.
Ani u nás to na začiatku nebolo s výstavami jednoznačné. Prvú medzinárodnú výstavu sme absolvovali v Bratislave, písal sa rok 2016. Nevedeli sme, čo máme očakávať, ako to bude celé prebiehať. Vtedy pomohol kamarát Peter Kapusta, ostrieľaný vystavovateľ.

Už len poslať prihlášku, bol pre mňa boj. Boj so systémom, nahrať rodokmeň bola sranda, kým som pochopila, že mám veľký súbor, prešlo niekoľko hodín. Ak niečo robíte prvýkrát, pomoc sa zíde. Pred výstavou nás upozornil, že si máme vytlačiť vstupný list a výstavné číslo. Priamo na výstave nám ukázal, ako máme postupovať. Vyzdvihnúť si katalóg, nájsť svoj kruh a ako správať.
Ak si myslíte, že sme pred výstavou trénovali, tak nie. Ešte, že Karin Morské oko má kľudnú povahu. Dá sa povedať, že predviedla ona nás. Pri prvej výstave sme ani netušili niečo o záverečných súťažiach. Vďaka Petrovi bol deň príjemný. Odišli sme domov s ocenením resp. CAC (Čakateľ na šampióna krásy), a potom to už išlo ľahko.

Navštívili sme výstavy v každom kúte Slovenska. Moja zvedavosť a chuť spoznávať nové veci, sa vyplatili. Z podujatí sme si odnášali zážitky, nové kamarátstva a samozrejme ocenenia. Naše psy sa naučili trpezlivosti a sociálnemu kontaktu. Vážim si každé ocenenie a neraz mám slzy šťastia na krajíčku. Manžel si osvojil, že aj poľovný pes patrí na výstavy. Vždy sa však modlím, aby nebolo treba ísť dohľadávať alebo na poľovačku. Predsa len na výstave musíte vyzerať. Keďže vystavujeme poľovné psy, prispôsobujeme tomu aj svoje oblečenie a výstroj psíka.
Trénovanie pred výstavou môžeme rozdeliť do dvoch častí – socializácia psa a predvedenie.
Dôležité je, aby bol pes pred výstavou socializovaný. Na výstave sa stretáva s množstvom ľudí, psov na malom priestore. Ak by sme zanedbali túto oblasť, psík by bol zbytočne nervózny a vystrašený. Socializácia je začlenenie psa do spoločnosti. U nás to prebieha v rámci hry najprv na dvore a neskôr sú to prechádzky po meste a pri obchodných centrách, kde je o ruch postarané. Kľudne necháme našich psíkov pohladkať cudzím ľuďom.
Psíky sa na výstave predvádzajú vo výstavných kruhoch. Kruh je výstavný priestor, v ktorom prebieha posudzovanie. Pes by mal ukázať bez problémov zuby, skus a nechať si skontrolovať semenníky. Rozhodca si všíma tiež farbu očí, kvalitu srsti, stavbu tela. Po vyzvaní rozhodcom, sa so psíkom prejdete v kruhu, vtedy sa ukáže krása vášho parťáka v pohybe. Pes by mal na vodítku isť pekne, nemykať sa, netrhať, neťahať. Chce to čas a trpezlivosť, aby ste si našli svoje tempo, s ktorým sa budete pohybovať. Čo sa týka vodítka a obojku, je len na vás, aké použijete. Máte na výber. Ja používam farbiarsky obojok a vodiace kožené vodítko.
Budem veľmi rada, keď sa na výstavách budeme stretávať v čo najväčšom počte. Aj poľovné plemená si zaslúžia, aby sme videli ich krásu. My, majitelia, sa spoznáme a nadviažeme kontakty, prípadne spoluprácu.
Jaroslava Lukáčová, FOTO: ARCHÍV JAROSLAVY LUKÁČOVEJ, SHUTTERSTOCK
