Sokoliarstvo je zapísané na Národnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a uchádza sa o zápis na Svetový zoznam UNESCO.
Konečne, po dvanástich rokoch práce a piatich podaniach návrhu na zápis sokoliarstva na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, sa dobrá vec podarila a slovenské sokoliarstvo je zaradené na tento prestížny zoznam. Tam, kam už dávno patrí. Čo tomu predchádzalo?
Spoločná žiadosť 12 štátov
V roku 2006 začala medzinárodná sokoliarska asociácia IAF vyvíjať snahu o zápis sokoliarstva na svetový zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Hlavnými iniciátormi a koordinátormi celého procesu boli SAE. Pôvodne bolo vybraných dvanásť štátov, ktoré vypracovali podklady pre spoločnú žiadosť. Bolo to vôbec po prvýkrát, čo viacero štátov spoločne žiadalo o zápis rovnakého prvku.
Podmienkou bolo, aby každý štát mal daný prvok zapísaný na Národnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva. Keďže Slovensko daný prvok zapísaný nemalo, začali sme sa o tento zápis uchádzať. Tento proces trval niekoľko rokov. Zatiaľ sme absolvovali dva sokoliarske festivaly v Anglicku v roku 2006 a 2009, kde sokoliari z celého sveta prezentovali zástupcom UNESCO, čo je sokoliarstvo a prečo sa uchádza o zápis na svetový zoznam.
ZÁPIS SOKOLIARSTVA DO NÁRODNÉHO ZOZNAMU VYŠIEL AŽ NA PIATY POKUS
Medzitým sa u nás všetko rozbehlo tak, že sme po prvýkrát mohli podať žiadosť o zápis na národný zoznam. Keďže sa blížil i termín podania zápisu na svetový zoznam a u nás bolo vyhlásenie prvej výzvy plánované až na rok 2010, vtedajší minister kultúry SR poslal do SAE list, v ktorom sa zaviazal, že sokoliarstvo bude v roku 2010 zapísané na národnom zozname a splní tak základnú podmienku.
Vyšiel až piaty pokus
Prvú žiadosť sme podali v júni 2010. Bola to vôbec prvá žiadosť o zápis na národný zoznam podaná na Slovensku a v tom roku bola posudzovaná ako jediná! O zápis na národný zoznam sme sa uchádzali celkovo päťkrát, v rokoch 2010, 2011, 2012, 2017 a 2018. Štvorročnú pauzu v podávaní žiadostí spôsobila jednak metodika, ktorá nám to znemožnila, ale i naše ,,kontrolky“, ktoré nám signalizovali, že to zasa nevyjde, pretože slovenská komisia, ktorá posudzovala našu žiadosť túto štyrikrát neschválila. Dôvody, pre ktoré našu nomináciu komisia neodporúčala schváliť, boli rôzne, väčšinou vždy iné a také, ktoré boli naopak pri iných prvkoch vyzdvihované a boli dôvodom na ich zaradenie na národný zoznam. Nuž, asi sú rovní a rovnejší. Nám nezostávalo nič iné iba vytrvať, presviedčať, zdôvodňovať, vylepšovať , pátrať a podávať nové žiadosti.
Zostávajúcim 11 štátom z pôvodnej skupiny sa nakoniec podarilo v roku 2011 sokoliarstvo zapísať na Svetový zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO pod názvom Žijúce dedičstvo ľudstva. Túto skupinu štátov tvorili: SAE, Belgicko, Česká republika, Francúzsko, Kórejská republika, Sýria, Mongolsko, Maroko, Qatar, Saudská Arábia a Španielsko.
Odvtedy sa táto skupina štátov rozšírila ešte dvakrát. V roku 2012 pribudlo Rakúsko a Maďarsko a v roku 2016 Nemecko, Taliansko, Kazachstan, Portugalsko a Pakistan.
V roku 2018 sme sa uchádzali opäť. Komisia nás znovu neodporučila, ale po dodaní materiálov, ktoré zmietli jej dôvody, a ktoré predložila ministerka kultúry Ľubica Laššáková, bolo sokoliarstvo z jej podnetu zapísané dňa 24.1.2019 na Národný zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva SR. Vlastníkom tohto certifikátu je Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore.
Za tých dlhých dvanásť rokov prispelo k tomu, aby sa dobrá vec podarila, viacero ľudí, či už z radov sokoliarov alebo iba priateľov sokoliarstva, poľovníctva a histórie Slovenska. Na vypracovaní jednotlivých žiadostí sa podieľali hlavne Ing. Alojz Kaššák, Mgr. Ľubomír Kľúčik, Mgr. Martin Prekop. Tu sa treba poďakovať i Tomášovi Krivjanskému, Ladislavovi Feketemu a Petrovi Šomekovi za poskytnutie a doplnenie historických podkladov. Ďalej všetkým, ktorí poskytli historické, ale i súčasné fotografické materiály. Spoločnosti Anima Production, s.r.o, ktorá päťkrát spracovala nominačný audiovizuálny materiál a množstvo ďalších dokumentov určených na podporu zápisu. A na záver treba poďakovať všetkým sokoliarom, zástupcom SPK, SPZ, politikom a všetkým tým, ktorí kompetentných presviedčali, dôvodili a bojovali za nás. Za všetkých patrí veľká vďaka najneúnavnejšiemu teraz už bývalému riaditeľovi múzea vo sv. Antone, Ing. Mariánovi Čížovi.
Krok k UNESCO
30. marca 2020 urobilo v Paríži šesť štátov z Európy a Ázie v koordinácii s Úradom pre cestovný ruch a kultúru (Oddelenie nehmotného dedičstva) Spojených arabských emirátov v Abú Zabí, prvý krok k rozšíreniu medzinárodnej nominácie s názvom Sokoliarstvo – živé dedičstvo ľudstva v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Sekretariát Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva v centrále UNESCO v Paríži vzhľadom na mimoriadnu situáciu akceptoval podpisy spoločnej nominácie v elektronickom formáte. Na základe splnomocnenia MK SR, nomináciu podpísal veľvyslanec a stály delegát pri UNESCO, jeho excelencia Igor Grexa.
Za vypracovaním nominácie za Slovenskú republiku stojí tím zložený z pracovníkov a pracovníčok Centra pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u, Ministerstva kultúry SR a v neposlednom rade komunita sokoliarov a sokoliarok zo Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore.
V prípade úspešného zápisu bude medzinárodná nominácia doterajších 18 krajín z celého sveta, ku ktorej sa pridáva Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Kirgizsko, Poľsko i Slovensko, predstavovať vzhľadom na počet zúčastnených krajín (24) najväčšiu nomináciu v Reprezentatívnom zozname NKD ľudstva. Nominácia zdôrazňuje spoločné dedičstvo spájajúce spoločenstvá a štáty na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Poukazuje na to, že UNESCO Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva z roku 2003 podporuje spoločnú ochranu prvkov nehmotného kultúrneho dedičstva presahujúcich jazykové a štátne hranice, čím podporuje dialóg a porozumenie. Zápis do Reprezentatívneho zoznamu UNESCO posilní spoluprácu a vytváranie sietí všetkých zainteresovaných strán zapojených do ochrany prvku.
Medzivládny výbor Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO bude o zapísaní či nezapísaní prvku Sokoliarstvo – živé dedičstvo ľudstva rozhodovať na svojom 16. zasadnutí v decembri 2021.
PRI UKÁŽKACH NA HRADOCH ALEBO INÝCH AKCIÁCH SOKOLIARI PRIBLIŽUJÚ VEREJNOSTI NAŠU HISTÓRIU.
Sokoliarstvo je životný štýl
V slávnostnom príhovore pri preberaní certifikátu o zápise sokoliarstva na národný zoznam som prítomným povedal, že tak, ako sa sokoliarstvo prenáša z generácie na generáciu, tak súčasní nositelia prvku chcú túto slávnostnú chvíľu a tento certifikát odovzdať mladým sokoliarom, budúcim nositeľom prvku, aby sokoliarstvo zostalo zachované pre budúce generácie. Sokoliarstvo je životný štýl. Od piateho storočia nášho letopočtu sa ním na území dnešného Slovenska živia ľudia, zachraňuje umelými odchovmi mnohé druhy dravcov, chráni životy ľudí na letiskách, úrodu a pamiatky pri biologickej ochrane a približuje nám našu históriu pri ukážkach sokoliarstva na hradoch, zámkoch a kultúrnych podujatiach.
Sokoliarstvo dáva mladým ľuďom alternatívu – spôsob života spojený s prírodou. Veď nie je nič krajšie, ako kráčať lesom, kde vám nad hlavou v korunách stromov lieta váš vycvičený dravec, s ktorým ste spojení iba silou svojho ducha.
Ing. Alojz Kaššák, prezident SKS pri SPK, Foto: Shutterstock
