Ide o ochranu životného prostredia, alebo o lobby zbrojárskych firiem? Vlnu nesúhlasu zdvihol medzi poľovníkmi nielen návrh smernice Európskej komisie o obmedzení práv držiteľov strelných zbraní, aj plánovaný zákaz oloveného streliva.
Vychádzame jednak z vlastných skúseností, no aj z názorov odborníkov, a tiež z výsledkov výskumu relevantných univerzít. Všetky tieto hlasy svorne tvrdia, že plánovaný zákaz oloveného poľovníckeho streliva neprinesie efekt, o ktorom nás presviedča Európska agentúra pre chemické látky ECHA na základe zadania Európskej komisie.
Čo si myslia odborníci
Poľovník a športový strelec Klaus Cech z univerzity v Gottingene tvrdí, že zákaz oloveného streliva neprinesie ani zníženie zaťaženia obyvateľstva olovom, ani významnú redukciu príjmu olova medzi konzumentmi diviny. Proti „redukcii príjmu olova“ hovorí rad výskumov a faktov. Napríklad obsah olova v mediánnej hodnote nepreukazuje žiadny rozdiel medzi voľne žijúcou zverou a hospodárskymi zvieratami.
Profesor Angelo Moretto zasa hovorí, že pri používaní oloveného streliva nejestvuje žiadne riziko výrazného zaťaženia olovom. Pri vniknutí strely do tela zveri vytvárajú aj tie najmenšie častice náboja iba veľmi malú kinetickú energiu, ktorá nepostačuje na to, aby prenikli do okolia strelného kanála. Tam sa dostanú iba väčšie časti strely. Olovo sa len veľmi ťažko premení do tekutého alebo plynného skupenstva, takže aj vo vzduchu sa nachádza iba málo škodlivín, ktoré z neho pochádzajú.
Nóri už to vedia
Prítomnosť zvyškov strely v tele zveri nemožno, samozrejme, nikdy vylúčiť, ich škodlivosť je však zanedbateľná. Preto napríklad Nórsko v roku 2015 zrušilo zákaz používania olovených brokových nábojov, ktorý platil v krajine od roku 2005. Prijatie zákazu totiž nebolo vedecky podložené. V skutočnosti samotné olovo nie je pre človeka nebezpečné, škodlivé môžu byť jeho zlúčeniny s organickými a anorganickými prvkami a molekulami.
Radšej divina ako šalát
Dôležitejšie než rozoberať olovené strely by bolo pozrieť sa na obsah olova v potravinách. Ina Saumel, odborníčka na životné prostredie Technickej univerzity v Berlíne, robila výskumy obsahu ťažkých kovov v zelenine pestovanej v záhradách v okolí veľkých miest a diaľnic. Zistila napríklad, že kilogram šalátu z takto umiestnených záhrad obsahuje 0, 528 miligramu olova, pričom povolená hodnota v EÚ je 0, 3 miligramu na kilogram.
V minulosti bol ďalším zdrojom olova v prírode benzín a dnes sú to ešte farby obsahujúce olovo alebo opotrebovanie pneumatík. Nemecký spolkový inštitút pre rizikové hodnotenia uvádza, že ľudia najviac olova prijímajú konzumáciou zeleniny, obilia a nápojov. Divina má obsah olova 0,02 miligramu na kilogram, pričom hraničná hodnota je 0,1 miligramu na kilogram. Európan prijíma pitím kávy trikrát viac olova ako konzumáciou diviny.
Zver a bezolovnatá strela
Nemeckí praktickí poľovníci, chovatelia a vodiči farbiarov, porovnávali svoje skúsenosti z pozorovania zveri pri zásahu olovenou a bezolovnatou strelou. Zver zasiahnutá bezolovnatou strelou unikala na trojnásobnú vzdialenosť v porovnaní so zverou zasiahnutou olovenou strelou. Vodič farbiara zároveň upozorňuje, že pri použití bezolovnatého streliva treba nástrel kontrolovať s poľovne upotrebiteľným psom, lebo strela zanecháva menej znakovania. Poľovník ho môže prehliadnuť, ale psovi neunikne. Treba si pritom uvedomiť, že zver zasiahnutá večer môže byť nájdená až na druhý deň. Zhodnotenie takejto zveriny je otázne.
Pro a kontra
Okrem zbraní je aj olovo dlhodobým verejným nepriateľom EÚ. Zatiaľ ešte ostalo v strelive a rybárskych závažiach, no bruselský úradník už myslí na to, ako olovené strelivo plošne zakázať. Civilných strelcov by v tom prípade čakalo výrazné zdraženie streliva. Aj ďalšie argumenty proti zákazu olova pritom hovoria jasne, spomeňme aspoň niektoré. Bezolovnaté strelivo z konštrukčného hľadiska musí obsahovať meď, ktorá z hľadiska životného prostredia nie je vhodná. Zaťaženie prírody strelami z poľovníckych guľovníc je vzhľadom na rozlohu revírov nepodstatné. Na strelniciach možno využiť lapacie zariadenia, netreba preto meniť materiál, z ktorého je strelivo vyrobené. Povinnosť využívať bezolovnaté broky by so sebou priniesla všetky problémy známe z lovu na mokradiach, teda nižší dostrel a vyšší podiel zranenej zveri.
(Z článku Olovo a zbrane: verejný nepriateľ EÚ, Bohumil Straka, Strelecká revue, apríl 2014)
Museli by sme vymeniť zbrane
V prípade, že by vstúpil do platnosti zákaz olovených striel, olovené broky by sa prípadne dali nahradiť oceľovými, hovorí viceprezident Českej zbrojovky Radek Hauerland. Oceľové broky však vyžadujú iné parametre hlavne, takže by museli poľovníci zrejme vymeniť zbrane a zvýšila by sa aj cena streliva. Výnimku v používaní oloveného streliva by zrejme mala armáda, nie však športoví strelci.
