Testovali sme brokové dvojky CZ-USA Huglu. Nie som zdatný brokár, ale mám rád brokovú streľbu, najmä na asfaltové terče. Hoci dnes na strelniciach jednoznačne dominujú kozlice, prieskum brokovníc, ktorý sme urobili, ukázal, že aj klasická dvojka s vnútornými kladivkami, hammerlesska, si drží svoju popularitu.
Ako poľovnícku zbraň ju preferuje vyše dvadsať percent odpovedí z nášho prieskumu. Hlbšie bádanie nad dátami ukázalo, že dvojky preferujú predovšetkým poľovníci z lesných poľovných revírov a mám veľa dôvodov sa domnievať, že túto preferenciu majú predovšetkým lesníci a všeobecne poľovnícky personál. Jednou z možných príčin je aj skutočnosť, že toto povolanie sa dedí z otca na syna, často niekoľko generácií a dvojka je jednoducho súčasťou rodinnej tradície. Dvojky majú povesť zbraní ľahších ako kozlice, často sú vnímané ako zbraň džentlemana či ako aristokratické zbrane. Tiež historicky boli prvé viachlavňové brokovnice dvojky, ich konštrukcia bola v časoch kresadlových alebo perkusných zámkov výrazne jednoduchšia než konštrukcia kozlic a jednoduchosť si dvojky udržali väčšinou aj v dnešnej dobe jednotných nábojov. Existuje celý rad konštrukcií zámkov, ktoré za roky existencie dvojok došli takmer k absolútnej dokonalosti. Mám v posledných rokoch dojem, že záujem o klasické dvojky pomaly opäť rastie. A napríklad v Anglicku (alebo všeobecne v krajinách bývalého britského impéria) ich obľuba nikdy nepohasla tak ako vo zvyšku Európy. V USA je to podobné.
Turecko, Česko, USA
Za minulého režimu medzi dvojkami v našich lesoch dominovali brnenské dvojky radu ZP. Boli a sú to zbrane spoľahlivé, dodnes verne slúžiace, ale ich výroba sa už dávno skončila. V roku 2013 predstavila novú veľmi elegantnú dvojku firma Beretta, ale nové Parallelo sa cenovo asi bude míňať s finančnými možnosťami mladého lesníka. V Európe sa dnes dvojky vyrábajú predovšetkým v Turecku, ktoré prevzalo úlohu „ekonomickej zbrojnice“ od španielskych výrobcov. S renomovaným tureckým výrobcom brokovníc, firmou Huglu, sa spojila americká pobočka Českej zbrojovky Uherský Brod. Pre ňu Huglu vyrába hneď celú rodinu brokových dvojok, navyše v cenovo veľmi priaznivých reláciách. Konečná kontrola kvality a preberanie vyrobených a zostavených zbraní však prebieha vo Zbrojovke Brno (ktorá dnes tiež patrí pod CZ) a v Brne prebieha i tormentácia. S ohľadom na americký popud, ktorý viedol k vzniku týchto dvojok, aj na americký trh ako taký, sú zbrane označované ako CZ-USA.
Hurá, budem porovnávať!
Nikdy som z dvojky poriadne nestrieľal, ale s myšlienkou na test dvojky som sa pohrával už veľmi dlho. Takže som neodolal ponuke z Brodu. A tešil som sa dvojnásobne, keď mi ponúkli možnosť vyskúšať dvojky hneď vo všetkých troch ponúkaných kalibroch – 12×76, 20×76 a 410. Ponúkla sa mi tak totiž možnosť porovnať správanie zbraní zhodnej koncepcie v rôznych kalibroch. Zvedavý som bol najmä na porovnanie kalibrov 12 a 20. Hoci brokom dnes dominuje kaliber 12, dvadsiatky zažívajú značnú renesanciu a mnohokrát som sa už stretol s názorom, že pri vhodnej voľbe munície je v dvadsiatke rovnako brokov, ako bývalo v dvanástke. Pravda to môže byť, ak by sme porovnávali lovecké laborácie dnešnej 20×76 s laboráciami „krátkej“ 12×67,5, napriek tomu som bol zvedavý, ako mi vlastne vyjde porovnanie loveckej laborácie nábojov rovnakej dĺžky (70 mm). Mimochodom, v časoch mojej mladosti sa neodporúčalo strieľať náboje dĺžky 67,5 mm z komôr dlhých 70 mm s tým, že budú komory vypaľovať. Dnes sa mi zdá, že to už nikoho netrápi a z komôr dlhých 76 mm sa bežne strieľa skôr normálny 70 mm náboj. Len neviem, či je to preto, že pokročilo naše poznanie alebo či je to vďaka pokroku konštrukčných materiálov zbraní.
Brokové dvojky CZ USA zľava, zhora nadol v kalibri 12, 20 a 410
Pozrime sa na ne zblízka
K dispozícii som dostal brokovnice v kalibri 12 a 20, obe s jednospúšťou (označenie Ringneck) a dvojku v najmenšom brokovom kalibri 410, ktorá mala dvojspúšť. Zbrane 12 a 20 mali americkú pažbu s oblým spodkom pištoľovej rukoväte (tento tvar pažby občas býva označovaný ako „Prince of Wales“) a 410 mala klasickú anglickú pažbu. Pažba je drevená, z orecha (asi tureckého, ako inak), na úchopových plochách je zdrsnenie jednoduchou krížovou rybinou, dokonca mám pocit, že ešte rezanou klasicky mechanicky a nie pálenou laserom. Pažba je chránená polomatným lakom. Všetky pažby boli osadené jednoduchú botkou z čiernej syntetickej gumy. Napriek neveľkej hrúbke je pätka delená, zlepená z dvoch vrstiev s rôznou tuhosťou. Zámky brokovníc 12 a 20 sa na prvý pohľad tvária ako postranné, ale po sňatí pažby som zistil, že je to len umná kamufláž skrinkového zámku, rovnakého aký mala aj najmenšia brokovnica. Záver je vo všetkých troch prípadoch lôžkový, uzamknutý zdvojeným klinom, v prípade brokovníc v kalibroch 12 a 20 ešte poistený priečnym čapom v predĺžení hornej lišty. Hlavne zbraní v kalibru 12 a 20 majú výmenné zahrdlenie skrutkované tradičným T-kľúčom na roveň s ústím. Na oboch zbraniach sme mali nainštalované trojštvrťové zahrdlenie (IM, Improved Modified). Brokovnica v kalibri 410 mala zahrdlenie pevné. Záver je vo všetkých prípadoch ovládaný klasickou temennou kľučkou. Poistka je na hornej strane krku pažby, odisťuje sa posunutím hmatníka vpred. Poistka je prostá, čisto manuálna, kam ju dáte, tam zostane a žiadne automatické vypínanie ochrany či zabezpečovanie sa nekoná. Ak je zbraň osadená jednospúšťou, potom je v zaistenej polohe možné voliť priečnym posúvačom na hornej ploche poistky poradie odpaľovania hlavní. Mieridlá tvorí jemne gilošová, nepatrne vydutá matná lišta s guľatou muškou zo žltého kovu. Obe zbrane boli osadené spojenými vyťahovačmi. Povrchová úprava lôžka a zámkov je mramorovaným kalením, hlavne sú polomatne čiernené.
Dvojka je elegantná, aj keď je v kalibri 12.
Pohľad na otvorený záver dvojky v kalibri 12 ukazuje, že uzamknutie je poistené ešte priečnym čapom zapadajúcim do predĺženej lišty, tzv. Greenerom.
Kvalita výroby
Viditeľné plochy sú solídne opracované, černenie je naozaj sýte a mramorované kalenie je výrazné. To som si už všimol viackrát – Turci vedia robiť tradičné, klasické povrchové úpravy. Lícovanie dreva a kovu je dobré, mechanizmy zbrane sú pomerne tuhé, zbrane boli nové a až potrebovali zabehnúť. Ak začnete skúmať skryté plochy, zistíte, že tu už výrobca síce šetrí, ale určite nie na úkor funkčnosti. Toto nie sú jednoducho luxusné zbrane, ale „len“ solídne pracovné nástroje na každodenné použitie. Však aj ich cena je pre vrecko nášho bežného užívateľa oveľa priaznivejšia. Súčasne som premeral spúšťový mechanizmus brokovnice kalibru 12 (jednospúšť). Výsledok ukazuje nasledujúca tabuľka a graf.
Spúšte sú trošku tvrdšie, ale nie extrémne a ich chod je hladký, netrie. O slušnom spúšťovom mechanizme svedčia aj priaznivé hodnoty štandardných odchýlok. Existujú dva názorové prúdy na to, aký má byť odpor spúšte u brokovnice. Prvý prúd hlása, že je dobré, aby prvý odpal bol tvrdší. Druhý prúd tvrdí, že naopak druhý odpal má byť ten tvrdší, aby sa zabránilo nechcenému odpalu pri spätnom ráze zbrane. Kto má pravdu, neposúdim, každopádne odstup v odpore spúšte pri odpaľovaní pravej a ľavej hlavne tu je a pretože si môžete voliť poradie, môžete aj zvoliť tvrdší prvý alebo druhý odpal. Chod spúšte je hladký s primeraným prepadom. V spojení s trochu vyšším odporom sa vcelku veľmi dobre blíži mojej predstave o bezpečnej, odolnej spúšti loveckej brokovnice.
Náboje 410 sú drobučké. Fungujú, ale majte na pamäti ich medze, účinný dostrel je výrazne menší ako u kalibrov 20 alebo 12.
Výstrel z 410 nehne ani s mladou dámou. Spätný ráz naozaj nestojí za reč.
Teória a poľovnícka prax
Uspokojený statickou prehliadkou som sa vydal s kolegami, tromi brokovnicami a kufrom auta plným munície na strelnicu. Dvojky sú v Česku primárne lovecké zbrane, takže ma zaujímalo, aké bude krytie s poľovníckou muníciou. Skúšal som ho klasicky, na vzdialenosť 35 metrov s oloveným loveckým brokom o priemere 3,0 mm, resp. výsledky ma celkom prekvapili, pri zbraniach v kalibri 12 a 20 s výmennými zahrdleniami bolo krytie niekde medzi 65 a 70 percent, to je veľmi veľké krytie. Krytie pri malej 410 bolo dokonca 82 percent. Krytie pri veľkých kalibroch bolo pomerne rovnomerné, pri 410 boli zásahy pomerne výrazne do stredu zhustené. Napriek tomu mi dovoľte niekoľko komentárov. Predovšetkým, využiť takto vysoké krytie už vyžaduje istú streleckú zručnosť. To platí najmä pri kalibri 410, kde hustota zásahov smerom do stredu výrazne rástla a na okrajoch kruhu boli voľné miesta. Druhá otázka je, ako ďaleko je ešte streľba, hoci presne mierená, skutočne účinná na zver. Náboj kalibru 12 pokrýva cieľ s hustotou asi tri a pol broku na decimeter štvorcový, náboj kalibru 20 ponúka ešte stále slušných dva a pol broku. Pri 410 to ale nie je ani jeden celý brok. Čím menšia je hustota brokov, tým nižšia bude aj účinnosť hromadnej strely na zver a rastie riziko, že zasiahnutá zver unikne a nenájdená zomrie pomaly, bolestivo a nehumánne. Zvýšiť počet brokov v náboji možno voľbou brokov s menším priemerom. Ale menšie broky budú mať menšiu priebojnosť, a tiež ich energia bude s rastúcou vzdialenosťou klesať rýchlejšie. Nech budeme robiť, čo chceme, pri kalibri 410 budeme v poľovníckej praxi vždy obmedzení pokiaľ ide o maximálnu vzdialenosť účinnej streľby.
Zámky a lôžko brokovnice v kalibri 20 s jednospúšťou.
Zámky a lôžko brokovnice v kalibri 410 s dvojspúšťou.
Určené na sebaobranu
Skúsili sme aj streľbu na 30 metrov jednotnými strelami. Použili sme bežné vlašimské jednotné strely Special Slug pre kalibre 12 a 20, pre kaliber 410 sme po dlhom hľadaní našli náboj Hornady Triple Defense, ktorý obsahuje jednu jednotnú strelu kalibru .410 a za ňou v kontajneri dve sférické strely kalibru .35. Celok poskytuje na ústí cca 400 Joulov energie. To určite nestačí na poľovnícke účely, skôr môžeme hovoriť o akomsi sebaobrannom určení takého náboja. Tak či onak, rozptyl dvoch rán z dvoch hlavní sa v prípade kalibrov 12 a 20 na 30 metrov pohyboval zhodne okolo 6-7 cm. V prípade kalibru 410 bolo vyhodnotenie komplikovanejšie, šesť zásahov v terči sa väčšinou vošlo do priestoru s priemerom 15 cm.
Strelecký test na asfaltové terče
Bolo nás hneď viacero strelcov, od skúsených a dobrých brokárov, cez začiatočníkov až po skôr nadšených než výkonných, dokonca medzi nami bola aj jedna dáma. Strieľali sme ako klasické lovecké koleso, taký trap. Prvý dojem bol veľmi príjemný. Je pravda, že s dvojkami som mal v mysli spojenú hlavne ľahučkú „tiroláčku“, jednu zo svojich starších poľovníckych kamarátok. Tu je dvanástka však celkom slušný kus železa. Ideu o ľahkosti naplnila skôr až dvadsiatka a štyristo desiatka – to je taká zvláštna „slamka“. Ale všetky tri zbrane sú pohotové, mal som z nich príjemný pocit a v medziach sériovej pažby dobre sedeli v ramene. Je uchopenie zbrane odlišné od kozlice? Nepochybne, odlišný je najmä zámerný obrazec, kde človek okrem lišty vidí ešte aj obe hlavne po stranách lišty. Lesklá guľová muška zo žltého kovu pritom oko navádza po osi lišty a na cieľ až prekvapivo účinne. Takže si zvyknete pomerne veľmi rýchlo. S 12 a 20 s pažbou „prince of Wales“ sme si po krátkom zoznámení porozumeli veľmi dobre a produkcia črepov z asfaltových terčov sa celkom úspešne rozbehla.
Skúšame krytie. Dopočítavanie zásahov je protivná piplačka, ale bez neho to nejde.
Pozor, páli!
Bol som zvedavý, či sa nejako prejaví stranový moment preklopenia daný vodorovnou polohou hlavňového zväzku. Teoreticky, fyzikálne, by tam byť celkom nepochybne byť mal. V praxi som si ho neuvedomoval. Z hľadiska spätného rázu je 20 o niečo príjemnejšia ako 12. Rozdiel ale nie je taký veľký, ako som čakal. Hrajú tam proti sebe dva faktory – brokov je v 12 síce väčšej navážky, ale aj zbraň sama je ťažšia. Nemal som pocit, že by menší počet brokov v dvadsiatkovom náboji nejako podstatne ovplyvňoval počet zásahov. Puška 410 je však niečo celkom iné. Predovšetkým mala anglickú pažbu, ten pocit je iný, ale dá sa naň zvyknúť. Je ľahučká, veľmi ľahučká a je inak vyvážená, hlavňový zväzok jednoducho nemá hmotnosť a človek teda musí ťahať inak ako s brokovnicou „plnotučného“ kalibru. A jednoznačne sme sa zhodli, že síce sa s ňou triafať dá, ale že občas sme mali pocit, že „holub preletel dierou“. Malý počet brokov jednoducho dostatočne nepokryje plochu holuba, aj keď ste asi zamierili správne Áno, dá sa s ňou strieľať, ale ak chcete strieľať účinne, potrebujete do priestoru cieľa poslať nejaké minimálne množstvo brokov, a to vedie k malým priemerom brokov. Tie vás zase budú obmedzovať v účinnom dostrele. Jediné strelecké prekvapenie bolo, ako ľahko človek aj pri brokovnici kalibru 20 objíme predpažbie a siahne bruškami prstov na rozpálenú hlaveň. Mám krátke prsty, ale podarilo sa mi to veľmi ľahko. Ale je to ako malé dieťa a horúca platňa – siahnete raz a potom už si dávate pozor.
Nie je čo pokaziť
Dvojky sme skúšali s relatívne ľahkými športovými laboráciami aj s výkonnými poľovníckymi „Magnumami“. Všetky tri zbrane fungovali spoľahlivo, bez zlyhania, napichnutie zápaliek bol čisto stredové a spoľahlivé. Je otázka, či sa vôbec dá niečo pokaziť pri takejto jednoduchej dvojke s vyťahovačom a nie vyhadzovačom. Možno pri jednospúšti by mohlo hnevať prepínanie medzi hlavňami, ale nestalo sa. Prepínanie je mechanické (nie zotrvačné) a fungovalo úplne spoľahlivo. Brokovnice CZ-USA (respektíve Huglu) sú skrátka to, čo kedysi bývali dvojky ZP zo Zbrojovky Brno. Jednoduchý solídny pracovný nástroj. Je síce elegantný, ale luxus v ňom nehľadajte. Funkcia je na prvom mieste, a v tomto ohľade zbraniam nebolo čo vytknúť. Jedinou slabinou dvojok CZ USA je, že nie sú tormentované na použitie s oceľovými brokmi. „Lesárom a poliarom“ to vadiť nebude, ale pre lov vodnej pernatej zveri je to nepríjemné obmedzenie. Priznám sa, že sa mi tie dvojky páčili. Práve svojou jednoduchosťou a účelnosťou. Asi neprejdem zo svojej starej ZH na dvojku, ale viem, že už teraz sa teším, keď mi osud dopraje možnosť si s nejakou dvojkou obísť lovecké kolo. Aj takéto prosté dvojky ako sú CZ-USA Ringneck a Bobwhite totiž majú svoju osobitú atmosféru, akési fluidum alebo oduševnenosť. Proste dvojka je zbraňou gentlemanov, aj keď napríklad neoplývajú bohatstvom.
