Väčšina poľovníkov nastreľuje svoju guľovú zbraň na 100 metrov. Je to však optimálna vzdialenosť?
Od samého začiatku mojej poľovníckej činnosti som mal poľovné zbrane, kozlicu i guľovnicu, nastrelené na 100-metrovú vzdialenosť. Až po desaťročiach som sa pri štúdiu odbornej poľovníckej literatúry zamyslel nad slovami, ktoré kedysi napísal dnes dobre známy expert na poľovnícke strelectvo Jiří Hanák: „Nastrelenie zbrane na určitú vzdialenosť, napríklad na 100 metrov, znamená zjednodušenie streľby, ktoré nerešpektuje konkrétne vlastnosti daného náboja a často nevyužíva možnosti náboja a deformuje priebeh dráhy strely.“
A tak som si dal nastreliť guľovnicu 30.06 Springfield na tzv. optimálnu nástrelnú vzdialenosť (ONV), čo je 170 metrov, ktorá v priemere vyhovuje strelám od 9 do 11 g s maximálnym prevýšením dráhy strely 3,8 centimetra na vzdialenosť 100 metrov.
Zrejme sa spýtate, akú výhodu to poľovníkovi poskytuje. Odpoveď nájdete v názornom zobrazení dráhy strely nastrelenej na 100 a na 200 metrov.
Červená prerušovaná čiara je zámernica
Modrá prerušovaná čiara je dráha strely pri nastrelení zbrane na 100 metrov, keď zámerný bod (na obrázku vyobrazený žltou farbou) je totožný s bodom zásahu (1) na komore jeleňa vo vzdialenosti 100 metrov. Táto strela by však na vzdialenosť 200 metrov zasiahla jeleňa na spodnom okraji hrudníka a na 250 metrov by ho podstrelila. Modrá plná čiara je dráha strely pri nastrelení zbrane na 200 metrov, keď zámerný bod (vyznačený žltou farbou) je totožný s bodom zásahu (2) na komore jeleňa vo vzdialenosti 200 metrov. Táto strela by do vzdialenosti 200 metrov vždy zasiahla jeleňa na komoru s maximálnym prevýšením 4 centimetre nad zámerným bodom (čo je spôsobené prevýšením dráhy strely) bez toho, aby strelec musel upravovať zámerný bod, napríklad pri vzdialenosti 100 metrov 4 centimetre nadol. Táto strela by totiž zasiahla jeleňa na 100 metrov tak, že bod zásahu by bol 4 centimetre nad zámerným bodom. Na záver tohto príkladu treba dodať, že optimálna nástrelná vzdialenosť je vzdialenosť, pri ktorej sa dráha strely nepohybuje viac ako 4 centimetre nad zámernicou a v rámci tejto zámernice možno strieľať bez opravy zámerného bodu. Prevýšenie dráhy strely o 4 centimetre je totiž poľovnícky tolerované pri našej raticovej zveri, lebo bod zásahu je vždy – pri správnom a presnom mierení – v oblasti hrudníka zveri.
Dva príklady
Do pozornosti vám dávam aj dva príklady, ktoré dokumentujú výhodnosť optimálnej nástrelnej vzdialenosti, a to v grafickej i tabuľkovej forme. Ide o balistické hodnoty náboja kalibru .243 Win. 6,2×52 s hmotnosťou strely 6,5 g. Príklady sú prevzaté u knihy Poľovnícke strelectvo od nášho dobre známeho odborníka Tomáša Krivjanského. Na grafe vidíme znázornenie dráhy strely pri nastrelení zbrane na optimálnu zámernú vzdialenosť 170 metrov. Maximálne prevýšenie dráhy strely je
3,8 centimetra na vzdialenosť 100 metrov, ako aj podstrelenie dráhy strely na vzdialenosť 190 metrov – taktiež s hodnotou 3,8 centimetra. A to znamená, že z takto nastrelenej zbrane na optimálnu nástrelnú vzdialenosť 170 metrov možno pri použití tohto kalibra až do vzdialenosti 190 metrov smrteľne zasiahnuť každú našu raticovú zver. Z nasledujúcich tabuliek balistických hodnôt vidieť, že táto strela kalibru .243 Win. 6,2×52 s hmotnosťou 6,5 g pri nastrelení zbrane na optimálnu nástrelnú vzdialenosť 170 metrov dosahuje vo vzdialenosti 200 metrov podstrelenie iba – 4,8 centimetra, ale pri nastrelení zbrane na vzdialenosť 100 metrov je podstrelenie až – 12,5 centimetra.
Kaliber na losa
Pre zaujímavosť uvádzam ešte jeden príklad: Kaliber 9,3×62 s 18,5 g strelou TMR s rýchlosťou 700 m/s nastrelený na vzdialenosť 300 m pri odstrele losa vykazuje prevýšenie dráhy strely vo vzdialenosti 50 metrov asi 15 centimetrov, vo vzdialenosti 100 metrov je to 25 centimetrov, vo vzdialenosti 150-200 metrov je to už asi 30 centimetrov, ale vo vzdialenosti 250 metrov je to len 10 centimetrov a vo vzdialenosti 300 metrov sa bod zásahu stretáva so zámerným bodom. Podľa uvedených údajov by sme teda nemali ignorovať nastrelenie zbrane na optimálnu nástrelnú vzdialenosť a obmedziť si takto strelecké vzdialenosti. A nech nás pri tom neovplyvňuje ani rozšírený názor, že na Slovensku sa „aj tak“ nestrieľa na väčšie vzdialenosti ako 100 metrov. Dnes už má nejeden poľovník možnosť loviť rozličné druhy zveri aj v zahraničí, napríklad kamzíky, kozorožce, divé ovce, a tým aj strieľať na rozličné neštandardné vzdialenosti. A na to sa oplatí pripraviť – teoreticky aj prakticky.
