Srnca lovíme vábením spravidla v prvej polovici augusta, v čase vrcholu srnčej ruje. Každý rok má ruja trochu inú podobu a takmer vždy prináša prekvapenia – pozitívne i negatívne. A každoročne sa v tejto súvislosti opakujú aj niektoré otázky poľovníkov. Na 15 najčastejší otázok odpovedal čitateľom populárneho nemeckého časopisu Jäger prof. dr. CHRISTOPH STUBBE, renomovaný znalec raticovej zveri a spôsobov jej lovu.
1. Kedy mám najväčšiu šancu uloviť starého lovného srnca?
Najlepšie vyhliadky máme pri love vábením v druhej polovici srnčej ruje, približne od 1. do 10. augusta.
2. Je pravdivé tvrdenie, že čím menej sŕn, tým lepšia je ruja?
V populácii srnčej zveri prevládajú spravidla srny. A to znamená, že ak je v revíri menej sŕn, bude v ňom ešte menej srncov. Priebeh ruje sa tým nijako nezlepší. Miestami však môže nastať situácia, že v teritóriu srnca je k dispozícii málo sŕn. Keď ich oplodní, hľadá srnec ďalšie samice v životnom priestore susedných srncov a prispieva tam tak k oživeniu ruje.
3. Je pravda, že keď je v revíri menej srncov, sú silnejšie?
Zásada „menej srncov – silnejšie jedince“ sa v princípe nepotvrdila, lebo kvalita srncov závisí od iných vplyvov. Pri veľmi vysokej hustote srnčej zveri je však priemerný telesný vývoj jedincov srnčej zveri slabší. A naopak, pri citeľnom znížení hustoty je srnčia zver silnejšia a tým kvalitnejšie majú srnce parožky. Rast parožia však ovplyvňujú ďalšie faktory, ako sú mierne alebo tuhé zimy, množstvo slnečného svitu, prítomnosť a pôsobenie iných druhov zveri a ľudí, úroda lesných plodín, ako sú bukvy a žalude… To všetko môže pôsobiť iba po určité, geneticky dané hranice.
4. Kde sa počas ruje zdržiavajú jednoročné srnce?
V tomto období roka už aj ony žijú v životnom priestore starých srncov, ak už predtým neodmigrovali. Sú však veľmi opatrné a zdržiavajú sa v bezpečnej vzdialenosti od starých srncov. Silnejšie jednoročné srnce však majú v tomto období význam, lebo v prípade straty silného jedinca ho v ruji môžu nahradiť.
5. Je najsilnejší jedinec tiež najúspešnejší, pokiaľ ide o oplodňovanie sŕn?
Hodnotiť úspešnosť oplodňovania v závislosti od sily srnca nie je namieste. Sú silnejšie i slabšie srnce s vlastnými teritóriami, v ktorých môžu rovnako úspešne oplodňovať srny.
6. Prichádza srnec k srne alebo naopak?
Srnec prichádza k rujnej srne, ktorá pôsobí na srncov olfaktorický (čuchový) nerv špeciálnym pachom alebo ho láka pískaním. Ak srnce chýbajú, presúvajú sa srny tam, kde sa samce nachádzajú.
7. Ako môžu poľovníci ovplyvniť hmotnosť, a teda silu srnca?
Celkovú silu srnca môžeme podporiť najmä v ranom veku jeho vývoja. Je to predovšetkým selektívny odstrel slabších srnčiat a udržanie optimálnej hustoty populácie srnčej zveri. Jedno srnča dostane od matky viac mlieka ako dvojičky, môže sa preto lepšie vyvíjať.
8. Na akú vzdialenosť počuje srnec vábenie poľovníka?
Závisí to od terénu, porastu, počasia (smer vetra, dážď), od intenzity iných zvukov, ako je napríklad dopravný ruch. Za priaznivých podmienok môže byť vábenie účinné až na vzdialenosť 400 metrov.
9. Má zmysel loviť silné srnce až po 1. auguste?
Odpoveď na otázku, kedy sa majú loviť silné jedince, závisí predovšetkým od kvality a štruktúry miestnej populácie srnčej zveri. Loviť slabšie staré jedince možno už pred rujou. Ak sú v revíri iba slabšie srnce, mali by sme ich loviť až počas ruje alebo po nej.
10. Môžu poľovníci skutočne ovplyvniť kvalitu srnčích parožkov?
Určite môžu, a to najmä zlepšením podmienok biotopu srnčej populácie, napríklad výsadbou stromov rodiacich vhodné krmivo (buky, duby) či zakladaním zimných pastevných plôch. Ďalším opatrením je selektívny lov jednoročných srncov – mali by sa odloviť všetky, ktoré nemajú ružicu. Jednoročné srnce s druhým parožím (prvé parožie mávajú tieto srnce už ako srnčatá na jeseň), majú vždy silnejšie pučnice, ktoré sú predpokladom vyvinutia silnejších parožkov v nasledujúcich rokoch.
11. Koľko srncov na 100 hektárov revíru zaručí optimálny priebeh ruje vábením?
Počet srncov na sto hektárov nesúvisí s optimálnym priebehom lovu vábením, ak nie je ich rozdelenie na tejto ploche rovnomerné. Správanie srnčej zveri ovplyvňuje rozdielna veľkosť teritórií srncov v rámci daného biotopu, ďalej ich veková štruktúra, rozmiestenie samičej zveri, vyrušovanie inými druhmi zveri alebo ľuďmi.
12. Existujú špeciálne spôsoby vábenia vhodné pre určitú vekovú triedu srnčej zveri?
Špeciálny spôsob vábenia pre konkrétnu vekovú triedu srncov nie je známy. Začiatočník väčšinou privábi nanajvýš jednoročného srnca. Reakcia srnca na vábenie závisí od „rujnej nálady“. Buď je už odrujnený, alebo sa nachádza pri rujnej samici, alebo ešte hľadá rujnú srnu.
13. Ktoré srnce priskakujú na vábenie aj po ruji, do konca augusta?
Sú to takmer výhradne jednoročné srnce. Staršie jedince sú už odrujnené a telesne sa zotavujú.
14. je pravda, že rujné jedince sú tvrdšie na zásah strelou?
Podľa mojich skúseností nie sú rujné srnce tvrdšie na zásah, len ich poľovníci častejšie pri výstrele minú, lebo sú v ustavičnom pohybe a strelec je zachvátený silnejšou poľovníckou triaškou.
15. Priskočí naháňajúci srnec na vábenie, keď srna dojčí?
Rujná srna naháňaná srncom nebude dojčiť srnča skôr, ako bude oplodnená. Ani potom nejde ona k srnčaťu, ale privolá ho pískaním na dojčenie. Naháňajúceho srnca nemožno privábiť.
ROZHOVOR UVEREJŇUJEME SO SÚHLASOM MAGAZÍNU JÄGER.
