Mláďatá sú maličké, bezbranné, čarovné a prítulné. Pozrime sa na ne v období, keď prichádzajú na svet, veď starostlivosť o mláďatá patrí k najzaujímavejším kapitolám života v prírode.
Rozmnožovací a materský pud sú hlavnými činiteľmi určujúcimi životné zvyky našich voľne žijúcich živočíchov. Napríklad väčšina vtákov sa k nám na jar vracia z ďalekého juhu len preto, aby tu založila hniezda a vychovala svoje potomstvo. Niektoré vtáky, napríklad volavka popolavá, sa rozhodli žiť bez cestovania a v posledných desaťročiach zostávajú v našich končinách. Spôsoby rozmnožovania a starostlivosti, ktorú zvieratá venujú svojim mláďatám, patrí medzi najzaujímavejšie kapitoly života v prírode.
Malí ľudskí krotitelia
Aj dnešný človek žijúci v modernej spoločnosti zostáva stále spätý s prírodou, hoci by sa nám mohlo zdať, že opak je pravdou. No zoberme si len túžbu mestských ľudí uniknúť do voľnej prírody, vrátiť sa, hoci len na chvíľu, k spôsobu života našich predkov. K tomu patrí aj vrodený záujem človeka o zvieratá, ktoré boli kedysi samozrejmou súčasťou života ľudských spoločenstiev a od ktorých bol človek značne závislý, či už išlo o potravu či oblečenie.
Dnes je tento záujem obzvlášť viditeľný u detí a sústreďuje sa cielene hlavne na mláďatá, pretože sú maličké, bezbranné, čarovné, prítulné. Vari každé dieťa túži mať doma zvieratko – malé srnčiatko, zajačika, veveričku, ježka. Určite nebude ďaleko od pravdy tvrdenie, že v tejto detskej láske k zvieratám nájdeme jeden z pôvodov domestikácie niektorých druhov. Lovec vedený snahou poskytnúť svojim deťom živú hračku zrejme niektoré chytené mláďatá ulovenej zveri neusmrtil, ale priniesol živé domov. Zvieratá v kontakte s deťmi skrotli, zostali s človekom a stali sa základom budúceho cieleného chovu zabezpečujúceho relatívne pohodlnú obživu, najmä v čase utrpenia a núdze.
Inštinkt starostlivosti
S jarou a blížiacim sa letom je celý les v pohybe. Na svet prichádzajú mláďatá, ktoré u zvierat, rovnako ako u človeka, patria k tomu najcennejšiemu, o čo sa stará nielen biologická matka, ale v mnohých prípadoch aj zvieracia či vtáčia rodina a dokonca aj vzdialenejší členovia rozvetveného spoločenstva.
Inštinkt starostlivosti o potomstvo ide často aj za hranice vlastného druhu. To je vlastne príčinou, prečo sa nám mnohé mláďatá na prvý pohľad zapáčia, prebúdzajú v nás nehu, považujeme ich za milé, chceli by sme ich pohladkať, kŕmiť, milo sa im prihovárať, vziať ich pod svoju ochranu. Mláďatá zvierat si prakticky vždy a takmer u každého môžu byť isté sympatiami. Práve vyliahnuté, zlatožlté bažantie kurčiatko, len niekoľkotýždňové pyžamovo pruhované prasiatka diviaka alebo neisto stojace a v tráve zakopávajúce jelienča, to všetko nás priamo nabáda k prejavom lásky, nehy, materského a rodičovského postoja. Odborníci to nazývajú vrodeným mechanizmom, „schémou dieťatka“.
Čo vedia aj deti
Túžba hladkať a maznať sa s mláďaťom zvieraťa by vlastne rozumovo mala byť vylúčená a niekedy dokonca môže pôsobiť záporne. Napríklad vtáčie mláďatá sú k maznaniu úplne nevhodné, veď perie vyžaduje úplne iné zaobchádzanie ako pokožka a vlasy, vtáky svoju náklonnosť vyjadrujú úplne inak ako srny, líšky, zajace. Svoje mláďatá olizujú, čo sa už podobá hladeniu.
Podstatné znaky schémy dieťatka sa prirodzene riadia podľa dieťatka ľudského. Už deti reagujú na znaky ľudského mláďaťa pri svojich hrách, napríklad s bábikami, nezvyklou náklonnosťou a rodičovským správaním. Jasne to hovorí v prospech vrodenej spúšťacej schémy, ktorá sa najviac prejavuje práve láskyplným vzťahom k zvieracím a vtáčím mláďatám.
Ľudské zásahy
Príroda využíva všetky svoje možnosti na to, aby čo najlepšie chránila krehký vyvíjajúci sa organizmus pred nepriazňou prostredia. Proti novým nebezpečenstvám, ktoré, žiaľ, následkom konania človeka, hrozia všetkým rastlinám i živočíchom, sú však mláďatá stále bezmocné. Jedovaté látky obsiahnuté vo vode, pôde, či vzduchu pôsobia škodlivo na krehký život už v malých koncentráciách, ktoré ich zvierací či vtáčí rodičia dokážu zvládnuť. Veľkým nebezpečenstvom je čoraz modernejšia mechanizácia využívaná pri prácach na poliach či v lesných porastoch. Mnoho mláďat hynie pri stretoch s motorovými vozidlami na diaľniciach a cestách.
Pozor na kontakty
K vysokej úmrtnosti mláďat takmer všetkých voľne žijúcich živočíchov človek prispieva aj nepriamo. Všeobecne známa je napríklad skutočnosť, že srna už svoje mláďa neprijme, ak na ňom priľne pach človeka. To platí prakticky o všetkých zvieratách s mimoriadne vyvinutým čuchom. Oveľa menej je známe, že vtákom s ich málo vyvinutým čuchom nevadí, ak vezmeme ich mláďa do ruky, ale ako živočíchy riadiace sa najmä perfektným zrakom neobyčajne citlivo reagujú aj na tie najnepatrnejšie zmeny v blízkosti ich hniezdiska. Veľké škody spôsobuje blízkosť ľudí aj psov v okolí znášok jarabice či bažanta, ale napríklad aj dlhodobejšie pozorovanie hniezd dravcov.
Platí teda, že najmä v období hniezdenia, na jar a začiatkom leta, by sme sa mali v prírode správať obzvlášť ohľaduplne a nemali by sme narúšať upokojujúce ticho lesa. Majme na pamäti, že aj náš voľne pobehujúci pes už tým, že odháňa rodičov od ich mláďat, môže spôsobiť veľkú zvieraciu tragédiu, keď zdržiava vtáky hniezdiace na zemi, zajace, srnčiu aj inú zver od ich rodičovských povinností.
Mesiac poľovníctva
Popoludní a podvečer sa všetky mláďatá lesa ukladajú na pokojný spánok a ich rodičia si môžu trocha oddýchnuť, aj keď ostražitosti nie je nikdy dosť. Práve pod rúškom tmy sa niektoré predátory vydávajú na lov, aby zase ony zabezpečili svoju budúcu generáciu. Je to večný a neúprosný kolobeh prírody.
Nie náhodou je práve máj a jún obdobím tradičnej poľovníckej osvety a už päťdesiatsedem rokov taktiež poľovníctva a ochrany prírody. Tento čas je sviatkom mláďat a starostlivosti o zver a všetky voľne žijúce živočíchy. Ide o tradíciu veľmi potrebnú a prospešnú. Všetkých slušných poľovníkov stálo veľa úsilia obhájiť ju v čase politických, ekonomických, spoločenských a kultúrnych zmien koncom osemdesiatych rokov minulého storočia. Mesiac jún nebol zvolený náhodne, pretože je to jeden z mesiacov, keď sa v prírode rodí najviac mláďat a les, lúky a polia rezonujú novým životom. Preto je v prírode potreba najväčšieho pokoja, ohľaduplnosti, pokory. Preto treba v tom čase upozorňovať verejnosť, nespôsobovať zveri stres, chrániť ju a vystupňovať všetku poľovnícku aktivitu.
Trpezlivá sova
Naša druhá najrozšírenejšia sova, sova obyčajná (Strix aluco), hniezdi v marci – apríli, počas teplej zimy aj skôr. Na hniezdenie využíva dutiny stromov, ale aj búdky, posedy, staré hniezda, výnimočne zahniezdi aj na zemi medzi koreňmi stromu. Samica znáša tri až päť vajec, zahrieva ich 28 – 30 dní. Mláďatá po vyliahnutí zostávajú v hniezde okolo 30 dní. Samica je spočiatku s nimi a kŕmi ich potravou, ktorú prináša samec. Neskôr samica opúšťa hniezdnu dutinu a mláďatá tam len kŕmi. Mláďatá lietajú vo veku sedem týždňov. Keď sa k hniezdnej dutine priblíži človek, sova zvyčajne trpezlivo počká na jeho odchod. Niekedy však sova zaútočí.
Šikovné dcéry
V tuhej zime začiatkom roka lišiaky vyhľadávajú líšky a po nociach počuť ich ťahavé štekanie. Cez deň sa pária v brlohoch. Približne po ôsmich týždňoch si líška vystelie osobitný brloh srsťou vytrhanou z brucha a tam vrhá tri až osem mláďat, ktoré majú hmotnosť okolo sto gramov. Rýchlo rastú, po štrnástich dňoch otvárajú oči, po 40 dňoch ich líška kŕmi natráveným mäsom. Líšťatá už v tomto období vychádzajú z brloha a hrajú sa vonku. Líška sa o ne stará a pri love občas stratí aj ostražitosť, ktorou je známa. V nebezpečenstve mladé prenáša. Približne vo štvrtom mesiaci majú líšťatá vymenený chrup a učia sa loviť. Na konci leta sa rodinná skupina rozpadáva. Mláďatá pohlavne dospievajú, keď majú desať mesiacov. Lišiaky zvyknú odísť ďaleko z rodiska, líšky ostávajú pri matke a ak sa v zime nespária, pomáhajú matke pri starostlivosti o mláďatá.
Foto: Jan Hlaváč a Shutterstock
