Test: Broková dvojka Fausti DEA
Ak ste Talian a vyrábate palné zbrane, potom ste určite z Lombardie, z okresu Brescia, veľmi pravdepodobne z údolia (Val) Trompia. Tam sídlia veľkí talianski hráči vrátane Fabbrica d‘Armi Fausti.
Rodinný podnik, ktorý pred viac ako 500 rokmi založil Stefano Fausti, dnes vedú jeho tri dcéry Elena, Giovanna a Barbara. Z pôvodnej Fausti dielne vyrástla slušná továreň, ktorá sa so svojimi výrobkami radí medzi popredných výrobcov prémiových brokovníc. Od roku 2009 má Fausti dcérsku firmu Fausti USA v Fredericksburgu vo Virgínii, USA.
Jadrom nosného programu dvojok Fausti je model DEA. Je to dvojka s konzervatívnou anglickou koncepciou, uzamknutá dvojitým zapadajúcim klinom, ktorý je ovládaný Scottovu temennou kľučkou. Háky hlavňového zväzku pritom zapadajú aj do spodnej plochy lôžka. Výsledkom je pevný, nosný záver, ktorý umožňuje aj použitie guľového hlavňového zväzku – čiže pre guľový dvoják DEA Express.
Skrinkový zámok je typu Anson – Deeley sa považuje vďaka svojej jednoduchej konštrukcii za extrémne spoľahlivý, okrem iného aj preto, že väčšina pohybov sa odohráva v jednej rovine, čo minimalizuje riziko nežiaduceho vzpriečenia šikmo vedených alebo dopadajúcich súčiastok. Dvojky Fausti DEA sú v ponuke v prevedení s mechanicky prepínanou jednospúšťou aj s dvojspúšťou.
Základ – tradičná anglická pažba
Brokovnice Fausti DEA sú dostupné vo všetkých bežných rážach vrátane ráže 16, s komorami, ktoré umožňujú použitie nábojov Magnum 3“ (76 mm), ak sú štandardizované. Na pažbenie je použitý kvalitný orech, základ tvorí tradičná anglická pažba s priamym krkom alebo tzv. pažba Princa z Walesu, s výrazne dozadu sklonenou pištoľovou rukoväťou.
Predpažbie drží západka ovládaná gombíkom na jeho prednej časti. Úchopové plochy pažby sú zdrsnené klasickou kosoštvorcovou rybinou. Pätka pažby býva väčšinou z čiernej alebo červenej gumy, niektoré luxusnejšie modely majú drevenú pätku. Existuje celá sada prevedení vonkajšieho povrchu – v prípade dreva je základom buď matný olejový povrch alebo lesklý šelak. V prípade kovu je to buď mramorovanie alebo čisto biely povrch. Baskulu vždy zdobí jemná rytina, jej rozsah a prevedenie závisí na cene zbrani.
Z estetického hľadiska je nevýhodou skrinkového zámku jeho kompaktnosť. Poskytuje malú plochu pre rytecký výzdobu. Preto Fausti ponúka aj také prevedenie, pri ktorom na bokoch baskule priložili krycie plechy. Tie menia vzhľad zbrane na podobu typickú skôr pre dvojku s postrannými zámkami. Ich funkcia je výhradne estetická, zväčší sa plocha, na ktorej môže rytec dokázať svoje majstrovstvo. Prevedenie s veľkými plechmi sa pri dvojkách Fausti nazýva SL. U cenovo dostupnejších verzií dvojok má rytina strojový, resp. laserový základ, ale vždy je dokončená ručne. Poistka je manuálna, na krku. Poradie hlavní je pevne dané.
Verzia na tradičné hony
Hlavňový zväzok je vždy čierny, lišta je matovaná jemným krížovým gilošom, muška je buď tradičná perličková zo žltého kovu alebo svetlovodná. V ponuke sú hlavne s dĺžkami od 60 do 76 cm. Ak ste zarytí tradicionalisti, potom si môžete kúpiť DEA s pevným zahrdlením. Štandardne sa hlavne dodávajú s výmennými zahrdlovacími nástavcami (choke, čoky), ktoré sú šroubované dovnútra hlavne. Nástavce sú typu Beretta, dajú sa zohnať aj v najrôznejších neštandardných prevedeniach. Plochy, ktorými dosadá hlavňový zväzok na lôžko záveru, sú jemne krúžkované.
Z rady dvojok DEA stojí za zmienku ponuka párových dvojok DEA SL (s veľkými bočnými plechmi) English Drive, s hlavňami dlhými 73 cm, s pevným zahrdlením. Sú určené na tradičné anglické hony, kedy sa strelci zdržiavajú na stabilných stanovištiach a honci ženú zver smerom k nim. Preto majú dvojky English Drive obrátené zahrdlenie – na prvú ranu (strieľanú na vzdialenejšiu zver) je zahrdlenie zovretejšie, na druhej hlavni je voľnejšie. V dobre zazverenom revíri stojí strelec na stanovišti a dvaja nabíjači striedavo zľava a sprava mu podávajú nabité zbrane.
Kľúčový úchop zbrane
Priznávám sa, že mám pre dvojky slabosť. Tak silnú, že po väčšine života strávenom s kozlicou, som pred niekoľkými rokmi dvojku kúpil. Neurobilo to zo mňa vynikajúceho „brokára“ , ale urobilo mi to radosť.
Pri Fausti DEA som siahol po prevedení s anglickou pažbou. Na pažbu s rovným krkom si moderný strelec musí chvíľku zvykať. Experti však tvrdia, že ak sa už raz naučíte strieľať s anglickou pažbou, viete strieľať s čímkoľvek.
Najskôr som si prezrel spracovanie dvojky. Zvonku mu nebolo, čo vytknúť. Ani rozborka a následné zloženie pažby neukázalo prehrešky. Lícovanie dreva a kovu je čisté, bez škár a presahov. Za zmienku stojí mramorovanie baskule a výzdoba. Na prvý pohľad a z diaľky si mramorovanie môžete pomýliť s takým, aké nájdete napríklad na tureckých brokovniciach. Tento pocit vás ihneď opustí, keď sa prvýkrát dotknete povrchu zbrane a zblízka sa naň zadívate. Povrch je zamatovo hladký a mramorovanie hlboké. Rovnako kvalitné je aj černenie hlavní. Rytecká výzdoba bola skromná a linky boli strojovo presné – to znamená, že to je laserom vytvorený základ, čo firemné materiály nezakrývajú. Intarzované zlaté dubové lístky zrejme robila ruka skúseného remeselníka.
Rozpačitý začiatok
Vlastná strelecká skúška prebehla na loveckom kole v Sudickém dvoře. Najskôr som začal s nábojmi Cheditte Universal Skeet 12 x 70 mm s 24 gramami olovených brokov 2mm. Začiatok bol rozpačitý, dvojka fungovala bez problémov, nápich zápalky bol perfektne stredový, vyhadzovanie prázdnych nábojníc razantné a spoľahlivé. So zbraňou som sa však nejako nemohol vyrovnať. Potom mi kolega, ktorý stál vedľa mňa, povedal. „Je na teba dlhá, nadstreľuješ.“
Chvíľu som skúšal mieriť kúsok pod holuba, to však nefungovalo. Výsledok bol ešte horší ako na začiatku. Nakoniec som si uvedomil, že musím pri prilícení natiahnuť viac ruky pred seba a pažbu dosadiť do ramena priamo spredu. A poriadne zaboriť tvár. Zrazu to išlo. Mimochodom, korekcia úchopu je u anglickej pažby ľahšia než u pažby s pištoľovou rukoväťou. Chytil som sa, a holuby sa začali rozprskávať vo vzduchu. Nie každý, ale išlo mi to.
Dnes sa dvojka považuje primárne za loveckú zbraň, takže som po zahrievacom kole prešiel na lovecké Baschieri & Pellagri 12 x 70 mm F2 Classic s 34 gramami brokov č. 6 (to je cca 2,8 mm). Ľahká dvojka s loveckou laboráciou sa do ramena oprela o trochu viac, stále bola dobre ovládateľná aj pri dvojstreloch. Už som mal zo streľby celkom dobrý pocit, keď kolega povedal – skús ešte toto. A podal mi krabičku nábojov 12 x 70 mm Cheditte 60 metri s 35 gramami brokov (číslo 6). Sú to broky na diaľku, na vodné vtáctvo a podobne. Výrobca ich laboruje na trochu väčšiu rýchlosť, broková navážka je uložená vo dvoch špeciálne tvarovaných kontajneroch, Výsledkom je výrazné zhustenie brokového roja a účinný dostrel blížiaci sa k deklarovaným 60 metrom.
Skúška so „stometrovkami“
Potom prišla rada nábojov Cheditte 100 metri s 36 gramami brokov. Tie sú určené pre lov sťahovavého vtáctva na (z hľadiska brokov) extrémne vzdialenosti okolo 100 metrov. Tomu odpovedá ešte vyššia úsťová rýchlosť roja a o trochu silnejší impulz výstrelu, ale stále je to niečo, po chvíli cviku zvládne aj mladá dáma. Tiež sa zvýšil hluk výstrelu. „Stometrovky“ boli jednoznačne najhlučnejšie. Priznám sa, že už som cítil vplyv zhusteného roja – zásahov ubudlo. Čo som však trafil, bolo v rámci bežnej loveckej vzdialenosti medzi 20 -50 metrami na padrť. Bažanta streleného „stometrovkami“ na pár metrov by som si z honu priniesť nechcel, bol by ťažký. „Kačka za rybníkom“ pri druhom brehu by už asi bola iná.
V tom čase začalo ľahko mrholiť. Mal som pocit, že za brokovým zhlukom vidím na okamžik jeho kondenzačný sled, stopu a pomáhalo mi to pri mierení. Za chvíľu bola tráva na strelnici pokropená, a tak som skúsil poslať do trávníka pár športových laborácií a potom jednu po druhej všetky tri lovecké. Klesajúce slnko sa odrážalo v kvapkách vody na tráve a vykreslilo rozptyly brokového roja. Môžem zodpovedne prehlásiť, že „ďalekonosné“ broky fungujú. Minimálne čo do krytia.
Na krátke vzdialenosti boli obrazce výrazne zovreté, zatiaľ čo v diaľke, pre ktorú boli určené, bolo krytie na pohľad cez mokrú trávu tak akurát. Rozdiel bol zvlášť výrazný pri brokoch 100 metri, kde normálny roj už len sem tam trošku trošku sklapol, po zásahu „stometrovkou“ však na mňa pozerala jasne zreteľná elipsa výrazne odlišnej sfarbenej trávy.
Fausti DEA je veľmi dôstojným pokračovateľom tradície anglickej dvojky. So skrinkovým zámkom a listovými pružinami by určite potešila aj srdcia pánov Ansona a Deeleyho, ktorí tento zámok kedysi vymysleli. Nie je lacná, ale je to perfektne odvedené remeslo. O elegancii a estetike nehovorím, to majú Taliani v krvi.
Martin Helebrant, foto: autor
