Takmer na všetkých poľovníckych akciách, najmä pri spoločných poľovačkách, a iných tradičných stretnutí vyznávačov Hubertovho cechu zaznie oslovenie „nimrod“.
Kto to vlastne bol? Odpoveď na túto otázku nenájdeme ani v poľovníckych učebniciach. Aj tak je termín podávaný z jednej generácie na druhú bez toho, aby sa nad ním ktokoľvek podrobnejšie zamyslel. Často je považovaný za jedno zo synoným k označeniu lovca či poľovníka. Je to však zložitejšie, a tiež zaujímavejšie.
Pre odpoveď som si zašiel do jednej z najstarších kníh, ktoré mám v zbierke s poľovníckou, loveckou a historickou tématikou. Do Biblie, do písiem Starého i Nového zákona podľa posledného vydania Kralického z roku 1613. Tá moja kniha bola vydaná v roku 1906 nákladom Britickej i zahraničnej spoločnosti Biblické v Prahe. Pred časom som sa v nej dočítal, že „veľkým, bohatierskym lovcom pred Hospodinom“ bol práve Nimrod. Hovorí o tom prvá kniha Mojžíšova a tiež prvý Paralipomenon u proroka Micheáša. Čo ďalej? Ani v týchto kapitolách nie je možné nájsť konkrétne odpovede.
Nimrod je určite osobou historickou, biblickou, dosť zahmlenou. Osobou iba v náznakoch, ako mnohé z ďalších biblických postáv. Podľa židovskej tradície údajne vlastnil Bohom zhotovený Adamov plášť, ktorý okrem iného vábil divokú zver. Najskôr preto je Nimrodovo meno zovšeobecnené ako označenie lovca alebo poľovníka.
Majiteľ Adamovho plášťa
Nimrod sa podľa biblickej chronológie narodil 249 rokov po potope sveta. V tom čase ešte žil Noe, ktorý sa údajne dožil matuzalemského veku a bol preto svedkom podstatnej časti Nimrodova života. O Nimrodovej mladosti Biblia nepíše, jeho postava sa z príbehov vynorí až vtedy, keď „začal byť mocným hrdinom na zemi“.
Avšak kniha Jašer, ktorá bola napísaná v starozákonnom období, popisuje túto časť jeho života: „A v tých dňoch Chámov syn, Kúš, syn Noemov, si vo svojom pokročilom veku vzal manželku a tá mu porodila syna a dali mu meno Nimrod. V tom čase sa synovia človeka opäť začali búriť a hrešiť proti Bohu. A dieťa rástlo, jeho otec ho zvlásť miloval, lebo bolo dieťaťom jeho staroby…“
Význam slova Nimrod podľa niektorých rabínskych komentárov pochádza z hebrejského slova „vzbura“, čo odpovedá nasledujúcej chlapcovej životnej etape. Biblia potvrdzuje, že Nimroda splodil jeho otec v pokročilom veku, lebo Genesis pred ním vymenováva minimálne šesť jeho bratrov.
Nimrodova rodina vlastnila podľa knihy Jašer výnimočné dedičstvo, ktorého pôvod siahal až k Edenskej záhrade. Bol to kožený plášť, odev, ktorý Boh ušil Adamovi a jeho manželke Eve, a ktorý sa dostal do Kúšových rúk. ,,Nimrod ako jeho syn si ich obliekol a stal sa tak mimoriadne silným. Boh mu dal moc a silu, stal sa veľkým lovcom na zemi. Ulovil veľké šelmy, postavil oltáre, chrámy a tieto zvieratá na nich obetoval Pánovi. Nimrod povstal aj za svojich bratov a vybojoval bitky proti ich nepriateľom. Boh mu pomohol z času na čas v jeho bojoch a vládol dlho na zemi.“
Kráľ aj burič
Sväté písmo vo výklade pre ľud. Tak sa volá spis, kde sa to snaží objasniť v bližšie nešpecifikovanom časovom období nemecký spisovateľ Johannes Linder. Podľa neho, badáteľa Biblie, bol Nimrod kráľom nad krajinami Babylon, Erech, Akkad a Chalanne v zemi Senaarua. Odtiaľ vraj tiahol do Assuru, kde vybudoval mesto Ninive a založil sídla Rehoboth-Ir a Kalach. Potom možno aj medzi Kalachom a Ninive osadu Reseru. Potvrdzuje to tiež židovská mimobiblická literatúra.
Josephus Flavius spomína to, že Nimrod zahájil stavbu Babylonskej veže. V hebrejštine je potom meno spájané s významom búriť sa, pomýšľať na vzburu, vzoprieť sa apod.
Nimrod bol nielen mocný vládca ale tiež modloslužobník. Nie náhodou jeho meno obsahuje spoluhlásky mena boha Namra-uddu, ktorý bol známy predovšetkým pod menom Marduk. Podľa tradície zapísanej v midraši Nimrod údajne hodil mladého Abraháma do rozpálenej pece za to, že sa odmietol podieľať na bohoslužbe. Abrahám Božím zázrakom prežil a neskôr sa s Nimrodom znovu stretol v boji, kedy z jeho rúk osvobodil svojho synovca Lota. Nakonec Nimroda zabil Abrahámov vnuk Ezau. Túžil po jeho plášti, ktorý vábil divokú zver.
Prídomok lovca – hrdinu
Pokiaľ je známe, žiadny z autorov viac ako je skromná zmienka v Biblii, o Nimrodovi neuvádza. Objavuje sa v hrdinskom epose Babylonskom, tzv. dvanásť tabuľkovom, kde je údaj o veľkom lovcovi, kráľovi z Erechu, menom Gilgames.
Historici si myslia, že obidve mená – Nimrod a Gilgames – sú lovecké prídomky hrdinu neznámeho mena, v dnešnej reči povieme „tigrobijec“. Znalci vtedajších jazykov, napr. semilštiny, hovoria o tom, že mohlo ísť o spojenie hebrejského „nimr“ – tiger a „radda“ – loviť. Pomenovanie nimrod teda mohlo znamenať lovec tigrov, veľkej zveri apod.
Podobne tak bolo „gála“ – krotiť, premáhať, držať, pokoriť, či „gamus“ – byvol, veľké zviera. Gilgames tedy mohol byť veľký, silný, statočný lovec.
Nech je to už akokoľvek o Nimrodovi sa zmienil aj Dante vo svojej Božskej komédii, kde ho nechal opovrhnutiahodným spôsobom trpieť v Pekle. Pomenoval ho „slávnou papuľou“ – „la flera bocca“.
Nimrodovo meno sa zachovalo nielen v pomenovaní poľovníkov a lovcov, ale tiež v niekoľkých miestnych názvoch, napríklad hradu Nimrod na Golanských výšinách. Rovnako v legendách v sumerštine, asyrštine a niektorých neskorších jazykoch.
Kto bol vlastne Nimrod?
Ťažko s istotou odpovedať na túto otázku. V časopise Lovecký obzor ročník 1913 bola tejto téme venovaná celá kapitola. Nech to už bolo akokoľvek, oslovenie „nimrod“ bude stále patriť k poľovníctvu. V tradičnej poľovníckej reči má svoje trvalé miesto a ja sa za to rozhodne nehanbím.
Oldřich Koudelka, Foto: Shutterstock
