NAPRIEK TOMU, ŽE V SÚČASNOSTI SI KRÁSY PRÍRODY NAJRADŠEJ UŽÍVA V OKOLÍ DOMOVA, NA KONTE MÁ MNOŽSTVO TROFEJÍ Z EXOTICKÝCH POĽOVAČIEK PO CELOM SVETE. LÁSKU K VINÁRSTVU ZDEDIL PO STAROM OTCOVI A TVRDÍ, ŽE POĽOVNÍKOM JE OD DETSTVA, KEĎ S KAMARÁTMI POMOCOU PRAKOV LOVILI VRABCE. O VÁŠNI K VINÁRSTVU A POĽOVNÍCTVU HOVORÍ PÚTAVO A S NADŠENÍM ING.ROBERT HALÁSZ, MAJITEĽ VINOHRADOV, FIRMY HR WINERY A PREDSEDA POĽOVNÍCKEHO SPOLKU V GBELIACH
Vaše vinohrady sa nachádzajú v južnoslovenskej obci Gbelce a v okolí. Pestovanie hrozna v tejto oblasti je typické od dávnych čias. Je to jedinečné územie s najvyšším počtom slnečných dní na Slovensku. Ako ste sa k vinárstvu dostali?
Môj starý otec bol vinár, oberačky boli bežnou súčasťou života v našej obci. Vinárske závody v tom čase vykupovali víno aj od tunajších vinohradníkov, bežný bol aj predaj sudového vína. Mňa vinohradníctvo lákalo aj kvôli možnosti pestovať nové odrody viniča a ponúknuť spotrebiteľom víno vysokej kvality. To sa mi našťastie podarilo. Naša firma, ktorá má 73 zamestnancov, je na trhu od roku 2010 a ponúka kvalitné vína z 26 odrôd viniča. Naše vína získali desiatky ocenení na svetových súťažiach. Najprestížnejšie ocenenia získali v Paríži. Nečudo, veď Francúzsko je preslávené rafinovaným gurmánstvom a vrelým vzťahom ku kvalitným vínam. Vysokého ocenenia sa našim vínam dostalo aj v Japonsku, Spojených štátoch amerických, v Španielsku, v Juhoafrickej republike a v ďalších krajinách. Medzi mimoriadne úspešné vína sa zaradili Cabernet Sauvignon, Rýnsky rizling a samozrejme aj iné vína z rôznych odrôd vinica.
Práca vo vinohradoch si vyžaduje trpezlivosť, vytrvalosť a najmä oddanosť tejto profesii. Súčasné technológie napredujú rýchlym tempom, akým spôsobom prebieha výroba vína u vás?
Treba byť tejto práci oddaný a nečakať okamžité výsledky. Experimentovali sme s rôznymi odrodami
viniča. Na našu veľkú radosť sa v tunajšej klíme pekne uchytili aj odrody dovezené zo zahraničia, napríklad
z Talianska. Výroba vína prebieha za pomoci najmodernejšej technológie, reduktívnou metódou, ktorá
zabezpečuje zachovanie typickej arómy a chuti pri každej odrode. Víno z našich vinohradov je harmonické
a zdôrazňuje jedinečnosť regiónu. Súčasťou firmy je aj vinotéka, v ktorej si milovníci kvalitných vín istotne prídu na svoje. Obľúbená ochutnávka vín alebo Deň otvorených dverí, na ktorom sa zvyklo zúčastniť až dvetisíc návštevníkov, sú výrečné sami o sebe. Dokazujú, že naša práca má zmysel. Teší ma, že k nám zavítali hostia z celého Slovenska, ktorí sa dopočuli o kvalite našich vín, prišli sa o nej presvedčiť a posedieť si v príjemnom prostredí s výhľadom na okolité vinohrady.
Popri práci v úspešnej firme sa roky venujetepoľovníctvu. Kedy ste sa začali o poľovníctvo
zaujímať?
S trochou nadsadenia môžem povedať, že som poľovníkom od detstva. S mojimi rovesníkmi sme ako
deti lovili vrabce pomocou prakov, mali sme aj vlastnéluky a šípy. V prírode sme strávili veľa času. Namiesto počítačových hier a mobilov, ktoré ešte neexistovali, sme sa vo voľných chvíľach hrali na lovcov a poľovníkov. Postupom času ma to bavilo čoraz viac. Od prvej vzduchovky až po športovú streľbu sa časom stalo poľovníctvo mojou celoživotnou vášňou. Som predsedom Poľovníckeho spolku v Gbelciach, náš revír má dvetisícmhektárov. Počas nedávnej pandémie, keď bolo cestovanie viac menej obmedzené, som začal znovuobjavovať krásu nášho regiónu. Vtedy som sa oveľa intenzívnejšie zapojil aj do práce v revíri. Navýšili sme stav srnčej zveri na takmer tristo kusov, máme dokonca už aj jelenice s tromi až štyrmi mladými ročne.
Počas nášho rozhovoru ste sa potešili telefonátu, v ktorom Vám oznámili, že zlatú trofej
z poľovníckej súťaže v Palárikove získal práve jeleň ulovený vo vašom regióne.
Áno, táto správa mi urobila radosť. Jelenia aj srnčia zver ulovená v našom revíri získala už veľa ocenení,
od bronzu až po zlato. Tento konkrétny jeleň právom dostal od poroty 214,85 bodov. Samozrejme, poľovníctvo nie je iba o love, či vystatovaní sa trofejami. Poľovník musí mať vrelý vzťah k prírode. Pomáha regulovať stav voľne žijúcej zveri a zabezpečovať rovnováhu v ekosystéme.
Pomýlené predstavy o poľovníctve sú v ostatnom čase servírované verejnosti aj pomocou
niektorých médií a ochranárskych združení. Niektorí by dokonca poľovníctvo chceli zakázať. Čo
by ste im odkázali?
Mnohí ochranári a neziskové združenia často používajú emotívne a zveličené vyjadrenia, ktorými sa
snažia formovať verejnú mienku. Málokto sa zamýšľa nad tým, či sú ich alarmujúce postoje voči poľovníkom naozaj podložené reálnymi faktami. Poľovníctvo predsa existuje od dávnoveku a lovci zveri vždy žili v symbióze s prírodou. Poľovníctvo určite nie je o „naháňaní“ zveri bez ladu a skladu, ale práve
o regulácií jednotlivých druhov, aby sa zabránilo ich premnoženiu. Výstižným príkladom je medveď
hnedý, ktorý je na Slovensku jednoznačne premnožený. Svedčia o tom čoraz častejšie strety ľudí
s medveďmi, ohrozené sú aj domáce zvieratá alebo včelie úle. Obyvatelia podhorských miest a obcí sa
právom cítia ohrozene. Namiesto toho, aby sa našiel kompromis medzi lesníkmi, poľovníkmi a ochranármi,
ktorý by vyústil do účinného riešenia ,sa táto téma mediálne nafukuje a neraz sa prekrúcajú fakty
o reálnom počte medveďov. Nielen voľne žijúca zver, ale aj ľudia sú súčasťou prírody a majú právo sa
v nej cítiť bezpečne. Na druhej strane, rozpínavosť niektorých developerov ukrajuje zveri z jej prirodzeného prostredia a narúša rovnováhu lesa. Mali by sme sa vyvarovať akýchkoľvek extrémov vo vzťahu k prírode.
Navštívili ste veľa exotických krajín a získali v nich veľké množstvo poľovníckych trofejí.
Ktoré z nich si najviac ceníte a kde Vás príroda uchvátila najviac?
Na Slovensku je to jednoznačne Liptov. Krásne miesta sú aj na východe našej krajiny, rád som chodieval do Partizánskeho a okolia. Určite mi každý dá za pravdu, že Slovensko je nádherná krajina a mali by sme
sa snažiť naše prírodné krásy viac zužitkovať, upútať nimi aj zahraničných návštevníkov. V tomto sú okolité
krajiny oveľa úspešnejšie. Kedysi som mal prenajatý poľovnícky revír v Maďarsku, v Barányskej župe neďaleko hraníc s Chorvátskom. Za poľovačkou som však cestoval aj do Rumunska, Bosny, Chorvátska, Kanady, Mexika, Tadžikistanu či Bieloruska, ktoré ma príjemne prekvapilo ústretovosťou tamojších obyvateľov aj ich životnou úrovňou. Necestujem totiž iba za zážitkami z lovu. Mám dobrý pocit z trofejí, medzi ktoré patria medvede, diviaky, byvoly, či antilopy,. Práve v Bielorusku sa mi podarilo uloviť losa európskeho. Snažím sa však spoznať i krajinu, v ktorej sa práve nachádzam. Jej kultúru, spôsob zmýšľania tamojších ľudí a prírodné krásy. Exotika ma lákala dávno, splnil som si svoje poľovnícke sny v Namíbií, Juhoafrickej republike, v Zimbabwe či v Kamerune, ale najviac ma uchvátila príroda v Tanzánií.
Prečo práve Tanzánia? Súvisia s tým aj konkrétne zážitky z poľovačky v tejto krajine?
Určite áno, zážitkov z Tanzánie mám veľa. Národný park Ngorongoro je známy asi všetkým cestovateľom.
Často spomínam na Masajskú step, prekrásne výhľady na nátronové jazero a na pohoria s dychberúcim výhľadom z vyše 2000 metrovej nadmorskej výšky. Zažil som tam pohľad na takmer prapôvodnú, pralesnú
formu vegetácie. Hmla, vlhko, vinúce sa liany, lišajníky. Môžeme ju nazvať kolískou ľudstva a všetkých živočíšnych druhov na Zemi. A výjavy ako z Jurského parku: Vo vysokej tráve sa smerom nahor vinuli dve dlhočizné čiary, z ktorých sa vykľulo stádo byvolov. Byvoly v takej nadmorskej výške ma prekvapili. Tak isto ma uchvátili antilopy losie a tamojšie oryxy. V Afrike žije vyše 72 druhov antilop, ich rôznorodosť je obrovská. Navštívil som túto oblasť v čase, keď sa tam tri roky nepoľovalo a stretol som na každom kroku množstvo divej zveri, ktorá si odvykla od stretov s človekom. Rezonuje vo mne zážitok z lovu na byvola. Odrazu sa vynoril z húštiny, bolo mu vidno iba hlavu. Statný byvol, úplne sám. Byvol je pre poľovníka jednou z najväčších výziev. Podarilo sa mi ho uloviť a so sprievodcom, ktorý bol so mnou, sme ďalekohľadom sledovali miesto, kde by mal ležať. Najprv sa nám nedarilo ho identifikovať. Našťastie sme sa zbrklo nevydali k úlovku, pretože zrazu z vysokej trávy vybehol druhý byvol. Keby sme v tej chvíli boli blízko neho, nedopadlo by to s nami dobre. V Tanzánií som strávil dva mesiace a veľmi som si ju obľúbil.
V Kamerune ste údajne boli aj na audiencii u tamojšieho kmeňového kráľa. Ako ste sa k nemu dostali?
Áno, podarilo sa mi prostredníctvom mojich priateľov z radov domácich, navštíviť jedného z kráľov, ktorý
kraľoval kmeňu na severe Kamerunu. Je tam viacero kmeňových spoločenstiev a každé z nich má svojho
kráľa. Mladý princ, ktorý sa rád preháňal na motorke, ma dokonca požiadal, aby som mu priniesol nejaký
úlovok. Kamerun ma fascinoval aj tým, že sa v ňom nachádzajú takmer všetky prírodné pásma.
Ste skôr osamelým lovcom, alebo máte radi okolo seba spoločnosť?
Jednoznačne uprednostňujem samotu, maximálne s jedným sprievodcom. Skupinové zájazdy, ktoré sa
tvária ako poľovačky, nie sú nič pre mňa. Dva mesiace osamote v Afrike dokonale vyčistia myseľ od zbytočného balastu . Zároveň mám bližšie k domácim obyvateľom, nadviazal som v Afrike mnohé priateľstvá.
Na ktoré trofeje ste najviac hrdý?
Určite medzi ne patria rôzne druhy antilop, los, byvol aj medveď . Rád by som opäť zdôraznil, že ma neinšpiruje iba získanie trofejí. Samotná cesta spojená s objavovaním nepoznaného je zážitkom na celý život. Som typ poľovníka, ktorý má rád horské poľovačky. Pevne verím, že rôznorodosť zveri v Afrike aj na ostatných kontinentoch zostane zachovaná i v budúcnosti. Rád sa zapojím aj do jedného z ochranárskych programov SCI. Slovensko je členom Safari Club International a vždy som ochotný pomôcť dobrej veci.
Spoznali ste rôzne krajiny, zážitkov máte na rozdávanie. Ťahá Vás to opäť do sveta?
Paradoxne, krásy prírody si v ostatnom čase najviac užívam v okolí domova. Prišiel som na to v období pandémie, keď som sa v tunajších lesoch zdržiaval takmer denne. Navonok malé detaily- zvuky, vône, ktoré som dovtedy neregistroval alebo som ich vnímal iba povrchne, mi učarovali. Znovu sa mi potvrdilo, že čo má človek, takpovediac „pod nosom“, si často nevšíma dôkladne. Som rád, že bývam v krásnom kúte Slovenska a som na náš revír patrične hrdý.
K vinárstvu určite patria aj gurmánske zážitky. Zrejme ako poľovník obľubujete aj divinu.
Divinu mám rád a kvalitné víno k nej určite patrí. Teší ma, že aj produkcia našej firmy prispieva ku kvalitným vínam na slovenskom trhu.
