Pavel Scherer
K napísaniu tohto dvojdielneho príspevku ma priviedla skutočnosť, že poľovnícka verejnosť pri odhade ulovenej zveri výrazne chybuje. Vek ulovených jedincov na základe obrúsenia stoličiek výrazne „postaršuje“.
Odborných článkov zameraných na túto úzko špecifickú tému je ako šafranu, preto som sa rozhodol podeliť sa v tomto letnom čase, keď vrcholí lov srncov, o svoje skúsenosti a praktické poznatky opreté o dvadsaťdvaročný privátny výskum biológie srnčej zveri.
Časté chyby pri určovaní veku
Ako člen Ústrednej hodnotiteľskej komisie trofejí a člen regionálnej komisie na Blanensku, veľmi často hodnotím srnčie trofeje, ktoré mi poľovníci privezú domov za účelom stanovenia bodovej hodnoty. Väčšinou ide o trofeje srncov ašpirujúce na niektorú z medailí, ale výnimkou nie sú ani kapitálne trofeje dosahujúce významné bodové hodnoty.
V rámci týchto hodnotení ma vždy zaráža, že drvivá väčšina úspešných poľovníkov je presvedčená, že skolila oveľa staršieho srnca, než v skutočnosti je! V mnohých prípadoch trofeji pridajú dva až tri biologické ročníky. Veľmi často som bol svedkom, kedy učebnicovo trojročné srnce boli poľovníkom posúdené (na základe opotrebovania chrupu), ako päťročné a staršie.
Pamätám si prípad zlatého srnca (164b. CIC), ktorého majiteľ bol skalopevne presvedčený, že ulovil osemročného (výradového) srnca. V skutočnosti išlo o vysoko chovného, podľa obrúsenia stoličiek štvorročného srnca šestoráka, uloveného koncom sezóny. Poľovník srnca teda „postaršil“ o neskutočné 4 biologické ročníky!
Bohužiaľ odbornosť niektorých poľovníkov v tomto úzko špecifickom vednom odbore, čiže v odhadovaní veku na základe zubnej abrázie (plošného obrusovania), je mnohokrát veľmi tristná. A to už radšej nehovorím o odbornostiach v iných biologických oblastiach. Máme sa jednoducho stále, čo učiť a zdokonaľovať.
Znalosť opotrebovania chrupu je zásadná
Najrozšírenejšou, všeobecne uznávanou a tiež najspoľahlivejšou metódou odhadu veku ulovenej zveri v poľovníckej praxi je metóda založená na hodnotení mechanického opotrebovania stoličiek dolnej čeľuste. Odhadom veku srnčej zveri sa zaoberám niekoľko rokov a tejto metóde som venoval veľa pozornosti. Počas môjho privátneho výskumu sa mi podarilo získať rozsiahly súbor obrazového materiálu, ktorý zachytáva chrupy srnčej zveri v rôznych vývojových štádiách a s rôznymi stupňami opotrebovania, pri ktorých bol známy presný biologický vek.
Na základe týchto materiálov môžem konštatovať, že podľa obrúsenia stoličiek je možné pomerne spoľahlivo odhadnúť vek srnčej zveri a tým rozdeliť jedinca do jednotlivých vekových tried. V oblasti obrúsenia chrupu sa samozrejme môžu vyskytnúť odchýlky od bežného štandardu, ale ich početnosť nie je až taká vysoká. Podľa mojich pozorovaní je metóda spoľahlivá minimálne v 70 % prípadov. Výnimky predstavujú maximálne 5 % a ide o prípady, kedy napr. chrup trojročného srnca je neštandardne obrúsený a opticky sa javí ako chrup staršieho päť- až šesťročného srnca.
Pri zvyšných 25 % možno pri odhade veku tolerovať odchýlku 1 rok, ktorá v podstate nebráni zaradeniu srnca do niektorej z vekových tried (I. veková trieda 1–2 roky, II. veková trieda 3–4 roky, III. veková trieda 5 a viac rokov).
Pri odhade veku ulovenej srnčej zveri sme teda odkázaní na optické posúdenie opotrebovania chrupu, ktoré by sme mali opakovanými „tréningami“ dostať tzv. do oka. V tomto príspevku sa nechcem zaoberať podrobným popisom progresívnych zmien na jednotlivých stoličkách v závislosti od veku. Verím, že zverejnená chronologická stupnica opotrebovania chrupu v závislosti od veku, má v tomto smere oveľa väčšiu výpovednú hodnotu.
Faktory ovplyvňujúce opotrebovanie chrupu
V súvislosti s mechanickým obrusom chrupu musím zdôrazniť, že rýchlosť opotrebovania chrupu je ovplyvnená niekoľkými faktormi. Okrem kvality zuboviny a skloviny záleží na dlhodobom vplyve prevažujúceho druhu prijímanej potravy.
Z poľovníckej praxe vieme, že vegetácia z piesočných a kamenistých oblastí, ktorá je často inkrustovaná minerálmi, predovšetkým kremičitanmi, pôsobí na opotrebenie chrupu zveri podstatne rýchlejšie ako vegetácia z menej zaťažených oblastí.
Konzumáciou rastlín s vysokým obsahom kremičitanov alebo rastlín pokrytých vrstvou nerastného prachu zo vzdušných exhalácií dochádza k výrazne dynamickejšiemu opotrebovaniu chrupu. Typicky piesočnaté oblasti tiež ovplyvňujú rýchlosť opotrebovania stoličiek v závislosti od veku jedinca. Na prirodzenej vegetácii často priľnú zrnká jemného nerastného prachu a jej častým spásaním dochádza k rýchlejšiemu opotrebovaniu chrupu.
Z poľovníckej praxe vieme, že aj dlhodobý príjem repky cukrovky, ktorú zver rada konzumuje zamrznutú, často s prímesou zeminy, vedie k rýchlemu obrúseniu stoličiek najmä rezákov. K zvýšenému opotrebovaniu rezákov a celého chrupu, dochádza aj pri spásaní kyslých tráv a bylín alebo zdrevnatených častí vegetácie. Chrupy jedincov žijúcich v týchto exponovaných oblastiach sa podstatne rýchlejšie obrusujú, preto pri hodnotení trofejí je nutné s týmito skutočnosťami počítať a vek rozhodne nepridávať.
Postup obrusovania stoličiek
Vplyvom vzájomného trenia zubov spodnej a hornej čeľuste (pri prežúvaní) sa zuby obrusujú a výškovo skracujú. K opticky najvýraznejším obrusom dochádza v mladosti najmä do veku štyroch rokov. Od šiestich rokov vyššie je podiel obrúsenia z dôvodu väčších trecích plôch menší, takže medzi napríklad siedmym a deviatym rokom nie je v mechanickom opotrebení až taký veľký rozdiel.
Prijímaním a spracovaním potravy vznikajú na vnútornej strane stoličiek ostré žuvacie hrany a uprostred obrúsených plôšok vystupujú prúžky hnedej zuboviny (dentín) v tvare polmesiaca. Tieto hnedasté prúžky sa postupom rokov rozširujú a pôvodne široké a hlboké pozdĺžne ryhovanie stoličiek sa zužuje, až úplne zmizne a celú žuvaciu plochu následne tvorí dentín.
Najvýraznejšie sa opotrebováva stolička M1, ktorá je zo stoličiek trvalého chrupu najstaršia. Pozdĺžne ryhovanie na tejto stoličke spravidla medzi piatym a šiestym rokom mizne, a to najskôr v prednej a približne o rok neskôr aj v zadnej polovici. Pozdĺžne ryhy si najdlhšie zachovávajú najmladšie stoličky trvalého chrupu, najmä premolár P3 a posledná stolička molár M3.
U zdravých, dobre vyvinutých jedincov môžeme do veku približne piatich rokov považovať odhad veku podľa opotrebovania stoličiek za dosť spoľahlivý. V staršom veku už nemožno počítať s presnosťou odhadu na jeden rok a pri určovaní veku často dochádza k podstatne väčším odchýlkam. Najmä v prípade nezdravých, zle vyvinutých jedincov je tendencia považovať ich za starších, než v skutočnosti sú, pretože ich chrup sa rýchlejšie opotrebuje.
Platí to však aj opačne – vek zdravých a silných jedincov s dobre vyvinutou kostrou a s kvalitným chrupom môžeme mierne podhodnotiť. Opotrebenie chrupu je teda veľmi individuálne, okrem zdravotného stavu ho ovplyvňuje potrava (vyšší obsah kyseliny kremičitej), nerastný prach či popolček pokrývajúci vegetáciu v okolí priemyselných závodov a pod. Vplyv týchto exogénnych faktorov môže mať na opotrebenie chrupu zásadný vplyv prejavujúci sa v atypických formách obrusu.
Opotrebenie rezákov
Výraznými zmenami prechádzajú aj rezáky. Obrusujú sa, ich korunky sa skracujú a mení sa uhol medzi osou zuba a osou čeľuste. Opotrebenie rezákov je však ešte viac závislé od druhu prijímanej potravy, preto u niektorých jedincov býva značný nepomer v opotrebovaní stoličiek a rezákov.
V mnohých prípadoch sa tiež stretávame s rôznymi defektmi rezákov už u mladej zveri. Z týchto dôvodov je opotrebenie stoličiek smerodajnejším ukazovateľom veku srnčej zveri ako tvar a opotrebenie rezákov.
Atypické formy obrúsenia
V poľovníckej praxi sa môžeme stretnúť s atypickými formami opotrebovania stoličiek. Dlhoročným monitorovaním srnčej zveri som zaznamenal, že striedanie strán pri prežúvaní nie je u niektorých jedincov tzv. synchronizované, z toho dôvodu je niekedy (v závislosti na preferencii) chrup na jednej strane čeľuste viac obrúsený.
Na snímke je zachytená výrazná asymetria chrupu spodnej čeľuste srnca. Už na prvý pohľad je viditeľný výrazný nepomer v obruse medzi pravou a ľavou stranou čeľuste, ktorý vo vzťahu k veku znamená takmer až štvorročný rozdiel. Je úplne evidentné, že jedinec pri prežúvaní preferoval ľavú stranu čeľuste, ktorú výraznejšie obrúsil (poranenie kontralaterálnej strany čeľuste resp. prekonaná aktinomykóza, v dôsledku čoho by bola asymetria chrupu pravdepodobná, neboli preukázané).
V prípadoch asymetrických foriem obrúsenia stoličiek je nutné vek priemerovať, to znamená, že pokiaľ jedna strana čeľuste opticky vyzerá ako štvorročná a druhá ako osemročná (pozri snímku), ide o približne šesťročného jedinca.
Medzi atypické formy opotrebovania stoličiek radíme všetky chrupy, ktoré sa svojím charakterom vymykajú bežnému štandardu, resp. fyziologickému opotrebeniu. Medzi tieto formy je možné zaradiť chudozubosť, viaczubosť, predkus, defekty stoličiek a rezákov, asymetrické obrúsenie stoličiek v závislosti od preferencie jednej strany pri prežúvaní či rôzne asymetrie v dôsledku poranenia čeľuste.
Ďalšou významnou anomáliou v tejto oblasti je výskyt horných špičiakov, zvaných kelce. V niektorých populáciách srnčej zveri je výskyt špičiakov častejší, z čoho sa dá usúdiť, že môžu byť dedičné. Z poľovníckej praxe je známe, že pri srncoch sa kelce vyskytujú častejšie ako u sŕn. Niekedy sa stáva, že mliečne kelce zostanú trvalo v čeľusti a druhé sa už nikdy neprerežú.
Inokedy vyrastú trvalé kelce, pričom mliečne nevypadnú a v chrupe potom zostávajú dvojité kelce.
Usadenie špičiakov v čeľusti býva veľmi individuálne, často sú ukotvené v čeľusti tak plytko, že sa pri vyváraní lebky ľahko zlúpnu aj s ďasnom a tým uniknú pozornosti poľovníka. Trúfnem si konštatovať, že výskyt srncov s hornými očnými zubami v percentuálnom vyjadrení neprekračuje v našich poľovných revíroch 1 %.
Aj majster tesár sa utne
O tom, aké je niekedy ťažké, zaradiť jedinca do správneho biologického ročníka, vypovedá nasledujúci príbeh. Pred niekoľkými rokmi som prednášal na Zlínsku o biológii srnčej zveri a všeobecne platných súvislostiach jej manažmentu. Cez prestávku prišiel za mnou kolega poľovník z radov poslucháčov s čeľusťou v ruke a s prosbou, či by som mohol stanoviť vek srnca, ktorého ulovil v roku 2002.
Keďže mám chronologickú stupnicu opotrebenia chrupu v závislosti od veku tzv. „v oku“, neváhal som. Hneď som povedal, že podľa môjho názoru ide o čeľusť ročného srnca uloveného na konci sezóny s výraznejšou zubnou abráziou. Nato mi kolega povedal, že rovnaký názor mal aj prof. Hromas, ktorý v roku 2003 trofej srnca v rámci Okresnej chovateľskej prehliadky trofejí v Dolnej Lhotě, kam bol prizvaný ako delegát ČMMJ a garant bodovania význačných trofejí, hodnotil (exponovaná trofej je obrazovo zachytená v Katalógu trofejí vyššie uvedeného regiónu, kde jej bola nameraná hodnota 112,58 b. CIC a prezentovala tak 4. najsilnejšiu trofej srnca lesného r. 2002 na Zlínsku).
Kolega vzápätí vytiahol z tašky predmetnú trofej so slovami, že sa jedná o tohto jednoročiaka. Napriek tomu, že som videl a obrazovo zdokumentoval mnoho silných a veľmi nádejných jednoročiakov s vysokou chovnou hodnotou, bolo mi hneď na prvý pohľad jasné, že tieto parožky ročnému srncovi rozhodne nepatria.
Svoj názor som vzal teda späť so slovami, že v tomto prípade ide o srnca biologicky dvojročného. Parožky dosahovali dĺžku lodýh 25,5 cm, vývojového stupňa pravidelného šestoráka s výrazne dlhými zadnými výsadami. Takéto namerané parametre, najmä čo sa týka dĺžky lodýh a dĺžky zadných výsad, nemôže ročný srnec v stupni pravidelného šestoráka z fyziologického hľadiska nikdy vyprodukovať.
Neviem, či mal majiteľ trofeje z môjho verdiktu radosť, alebo bol sklamaný, ale každopádne vyhlásil, čo s tým teraz budeme robiť? Dva rozdielne názory dvoch znalcov srnčej zveri! Kto má teraz pravdu – Hromas alebo Scherer? Zdôraznil som, že si za svojim názorom stojím, a že aj majster tesár sa môže niekedy utnúť, ale ja to v tomto prípade rozhodne nebudem! Nikto nie je dokonalý, chybovať je normálne a ľudské. V tomto prípade som bol skalopevne presvedčený, že o ročného srnca rozhodne nejde a bol som za to ochotný dať „hlavu na klát“.
Mitchelova metóda – rozhodca v sporných prípadoch
V tejto situácii sa ponúkalo jedno jediné možné riešenie, ktoré by urobilo arbitra. Tým bola laboratórna Mitchellova metóda, ktorá je v oblasti potenciálnych sporov a nejasností vo vzťahu k určeniu veku uloveného jedinca, úplne najpresnejšou metódou. Spomenul som si na kolegu Vladimíra Bádra, ktorý sa zaoberá laboratórnou determináciou veku na základe Mitchellovej metódy, teda podľa výbrusov stoličiek a podľa ukladania vrstiev náhradného zubného cementu medzi koreňmi zubov.
Po dohode s majiteľom trofeje som si parožky aj s čeľusťou vypožičal a všetko potrebné na vlastné náklady zaistil. Trofej s čeľusťou tak putovala do Hradca Králové k človeku v tomto smere najpovolanejšiemu. Onedlho prišlo resumé. Protokol laboratórnej analýzy z pera súdneho znalca v odbore Lesného hospodárstva a poľovníctva Mgr. Vladimíra Bádra, Ph.D, je súčasťou tohto príspevku. Biologický vek srnca bol laboratórne stanovený, ako som správne odhadol, na 2 roky!
S profesorom Hromasom sme boli priatelia, a keďže sme bývali kúsok od seba (cca 40 km), občas sme sa navštevovali. Pri jednej z návštev sme sa zamerali na tému odhadu veku ulovenej srnčej zveri na základe opotrebovania chrupu a zacielili na chovné, predčasne ulovené jednoročiaky.
Hromas mi vtedy povedal, že za svoj profesijný život hodnotil niekoľko jednoročiakov, ktoré dosiahli niektoré z medailí, jeden srnec dokonca zlatú. Vtedy sme sa v názoroch výrazne rozchádzali, pretože ja som tvrdil, že jednoročiak nedokáže medailovú trofej vyprodukovať, a už vôbec nie zlatú!
Svoj názor som opieral o vlastný privátny výskum biológie srnčej zveri a o početné pozorovania a hodnotenia, pri ktorých mi cez ruky prešli tisíce trofejí srncov, z toho nespočetný počet chovných, predčasne ulovených a veľmi nádejných jednoročiakov s impozantnými parametrami parožkov. Žiaden z nich však na medailu nedosiahol! Vo svojich knihách mám obrazovo zdokumentovaných niekoľko trofejovo silných jednoročiakov z voľnej prírody s fenomenálnymi parametrami parožkov, ale najsilnejší z nich dosahuje „iba“ 94 bodov CIC. Pri všetkej úcte k pánovi profesorovi Hromasovi, k jeho odbornostiam a znalostiam v tomto úzko špecifickom zameraní, som však presvedčený, že pri exponovaných „medailových“ jednoročiakov pochybil a rovnako ako vo vyššie popisovanom prípade išlo o srnce už biologicky dvojročné. Iba presnou laboratórnou metódou, akou je Mitchellova metóda, je možné dopátrať sa (v prípade nejasností) pravdy, a určiť presný biologický vek jedinca…
