Jedným z obmedzení, ktoré vstúpili do praxe po 1. svetovej vojne, bol aj zákaz vyrábať lovecké zbrane pre strelivo 8x57J a 8x57JS. To bolo klasifikované ako vojenské.
Neviem, kto vynašiel nový kaliber, ktorý dočasne bez problémov nahradil predchádzajúce 8×57, ale konal šikovne. Staré nábojnice jednoducho predĺžil o 3 milimetre. Takto vznikla dnes už zriedka spomínaná munícia 8×60, ku ktorej bolo dovolené vytvárať zbrane. Existovali aj verzie „J“ a „S“, ktoré potom boli občas vyrazené do pušiek k nim vyrobených, a občas neboli.
Ak teda dnes kupujeme použitú zbraň označenú iba „8×60“, je potrebné najskôr skontrolovať vnútorný priemer hlavne. Náboje 8x57J a 8x60J majú priemer streliva 8,07 mm, zatiaľ čo náboje 8x57JS a 8x60S majú priemer streliva 8,22 mm. Aj tu poznamenám, že je nebezpečné vystreliť projektil väčšieho priemeru z pušky s užšou hlavňou, pretože tlak plynu sa poriadne zvýši a v extrémnych prípadoch môže spôsobiť dokonca výbuch hlavne. V každom prípade však výrazne zaťaží zbraň. Neskúšajte to. Neoplatí sa.
Naopak tenší projektil nemôže byť správne vedený pomocou drážok, pretože jeho priemer je príliš malý, takže puška ním rozptyľuje hore-dole. Akoby už bola hlaveň vystrieľaná. Pamätám si, že 8-milimetrové s označením „J“ sa na zoznam vyradených dostali dosť neskoro, až v 50. rokoch, – aspoň v nemecky hovoriacom svete. Odvtedy sa teoreticky vyrábajú iba 8x57JS/60S. Fínska spoločnosť Sako na začiatku 60. rokov predávala také aj onaké guľovnice s otočným odsuvným záverom. Oba svoje produkty označila ako 8×60. Dnes Sako vyrába a predáva zbrane iba pre projektil 8,22 mm, pre 8,07 nie.
Takže v dôsledku histórii svetových vojen sa „zrodili“ kalibre 8x60J a 8x60S. Okamžite zaujali miesto 57 mm nábojníc v loveckých revíroch a čoskoro sa dostali na vrchol popularity. K dispozícii bola tiež silnejšia verzia, o ktorej písali a označovali ju ako 8×60 Magnum Bomber, ktorý bol rovnakého kalibru a mal iba mierne „vytuningovaný“ balistický výkon. V katalógu vydanom nemeckým muničným závodom DWM v roku 1934 má verzia streliva Rundkopf Torpedo Starkmantel s hmotnosťou 12,0 gramov počiatočnú rýchlosť 891 m/s a energia nameraná na konci hlavne je približne 4800 joulov. Toto všetko sa dosiahlo pri relatívne nízkom tlaku plynu. Ak guľovnica vytvorená pre tento typ streliva s ďalekohľadom vystrelí na bod vzdialený 150 metrov, tak strelivo na 50 metroch vynieslo hore o 0,2 cm, na 100 metroch o 2,3 cm a na 200 metroch strelivo kleslo o 5,7 cm. Tento kaliber by určite obstál aj medzi úplne novými priemernými magnumami.
Niet divu, že v 20., 30. a dokonca v 40. rokoch našiel v Európe množstvo fanúšikov. Gróf Žigmund Széchényi si svoj obľúbený Mauser plnil Magnum Bomberom 8×60. Strieľal ním na byvoly, levy a medvede a v našich oblastiach diviakov. „Vnímam ich ako byvoly! Niežeby som sa diviaka bál rovnako! Ale na oba tieto druhy zveri si rovnako brúsim zuby. Vlastne pušku. Obe sú pre mňa lahôdkou. Nikdy ich nebudem mať dosť, ich lov sa mi nikdy nezunuje,“ napísal gróf vo svoje knihe Sviatky. Zastrelil pekný počet diviačej zveri. Napríklad, 7. januára 1940 medzi jedenástou a šestnástou hodinou počas lovu z jednej pozície Széchényi s puškou a nábojom 8×60 Magnum Bomber skolil šestnásť diviakov a jednu líšku. Rovnako ako jeho súčasník gróf Henrich Apponyi. Ten v roku 1930 počas svojej indickej loveckej výpravy používal guľovnicu Mannlicher-Schönauer s nábojom 8×60 Magnum. Zastrelil leopardy, tigrov, antilopy a gazely, ale aj rôzne druhy divých oviec a divých kôz. S týmto párovaním nábojov a pušky bol úplne spokojný.
Gróf Ľudovít Károlyi zase za jediný deň ulovil vo svojom poľovníckom revíri pri Stupave 96 laní a mláďat bez zranenia jedinej zveri alebo nutnosti hľadať ju. Použil deväťmilimetrový Miller 8 (Greiss Mausert). V 90. rokoch 19. storočia nebol model 8×60 ani vynájdený. Čo je však obzvlášť zaujímavé pre horských poľovníkov na loveckej výprave v roku 1930 do Indie a Himalájí vynikal už guľovnicou 8×60 Magnum Bomber Mannlicher-Schönauer. Lovil ňou tigre, leopardy, rôzne jelene. Počas výstupu na vrchol, zo vzdialenosti cca. 500 krokov ulovil tri divé ovce bharal. Jeho dvojité ovis amon bolo ešte nezabudnuteľnejšie. Jedno zastrelil zo vzdialenosti 500 krokov, druhé 660 krokov.
V každodenných skúsenostiach a výkonoch poľovníkov rôznych národností so zbraňou s nábojom 8×60, by sa dalo pokračovať takmer donekonečna. Po roku 1945 však prišla zmena. Vyrábalo sa k nemu čoraz menej pušiek, dnes sa nevyrába už ani jeden model. Kde-tu sa nejaký exemplár objaví na trhu s použitými zbraňami. Ak dokážeme vyriešiť dodávku munície, dnes môžeme získať presne tak dobrú kombináciu munície a strelnej zbrane, ako generácia medzi dvoma svetovými vojnami. V takomto prípade takmer nezáleží na tom, či je kaliber 8x60J alebo 8x60S. Sám sympatizujem s tým druhým, možno z trochu praktického dôvodu. Väčšie továrne na muníciu už túto slávnu muníciu nevyrábajú, ale u menších výrobcov – napr. v Rakúsku – si ho ešte môžeme objednať.
Prevzaté z knihy Lászlóa Kovácsa: Kívánatos kaliberek
FOTO: SHUTTERSTOCK, NABOJE.ORG
