Ako možno skrotiť orla skalného, ktorý ako pán neba dokáže uloviť aj vlka? Prečo sa vráti naspäť na rameno gazdu tento symbol sily a slobody? Na tieto otázky sme hľadali odpovede spolu s kazašskými a maďarskými poľovníkmi, ktorých predkovia už odpradávna lovia orlami.
Tradičná metóda našich predkov
„Jedného dňa som sledoval, ako vážený osemdesiatštyriročný Abljaki Szantakulov išiel na vlka,“ začal svoj príbeh Berik, starší kazašský poľovník. „Tento starý berkuči (s orlom loviaci, „berkut“ – kazašské pomenovanie orla skalného) sediac na svojom nízkom, strapatom koni sa vliekol stepou, na ramene s obrovským vtákom. Keď spozoroval v snehu vlčie stopy, zložil z orlej hlavy koženú čiapočku a s hlasným povelom „kik-kik“ popohnal svojho orla, ktorý trielil do výšin, potom spravil polkruh na oblohe. Potom, ako zbadal svoju korisť, zišiel za ňu a sťa tieň tesne nad zemou s pripravenými pazúrmi sa zrazu sa ňu vrhol. Vtedy sa začal boj na život a na smrť medzi týmito divými zvieratami, pri ktorom raz vlk, inokedy zas orol bol navrchu a až sa na chvíľu zdalo, že korisť vyhráva, ale onedlho sa ukázalo, že sa úlohy nevymenili, orol po celý čas kontroloval situáciu.
Orol ako víťaz
Nakoniec obe zvieratá znehybneli. Šesťkilový orol s rozprestretými krídlami a smrtiacimi pazúrmi pritlačil k zemi od neho o štyridsať kíl ťažšieho vlka sivého, ktorý strnulo ležal na boku. Abljakim Szantakulov tam dorazil a vtedy sa stal zázrak: orol nezabil svoju korisť, nezačal sa kŕmiť, ale naďalej ležiac na vlkovi prijal od svojho pána svoju odmenu. Následne poľovník jedným pohybom prerezal vlkovi hrdlo.“ Takto rozprával ohromujúce poľovnícke dobrodružstvo spoločník starého berkuči lovca.
Prežil ôsmich orlov
Kazach Abljakim Szantakulov už od chlapčenských čias lovil orlom. Prežil ôsmich vtákov, pri deviatom zomrel. V biednych povojnových časoch to bol práve on, kto kŕmil svoj klan úlovkami svojho orla. Tí, ktorí už videli zblízka orla skalného, sa čudujú, ako možno skrotiť tohto ohromného vtáka, ktorého rozpätie krídiel prevyšuje aj dva metre. Treba vedieť, že tieto vtáky treba prevychovať v dospelosti, keď sú samostatnými lovcami. O tom, ako to prebieha u Kazachov, raz rozprával Abljakim Szantakulov. „Najskôr treba vtáka chytiť. Nie je to ťažká úloha, potrebujeme len sieť a zvieraciu návnadu, napríklad holuba, šťuku či zajaca. Obratne treba vyskočiť zo skrýše a rýchlo treba chytiť zamotaného orla,“ vysvetľoval starý poľovník.
Výchova je bezohľadná
Potom nasleduje výchova divého zvieraťa, ktorá trvá niekoľko týždňov a je veľmi bezohľadná. „Na hlavu orla natiahneme koženú čiapočku a od tej chvíle mu zmizne svet spred očí. To je ale len jeden z jeho problémov, veď vtáka zvyknutého na kamenné skaly treba posadiť na voľný povraz, na ktorom vie zostať len veľmi ťažko. Orol musí všetkými silami bojovať, aby nespadol. Vták sa dostane do tak ťažkej situácie, ako akrobat na lane so zaviazanými očami, ktorý musí deň – noc stáť na lane, dokonca lanom často mykajú! Nemá ani jednu pokojnú hodinu, kedy by mohol pokojne sedieť ,“ hovoril Kazach.
Mučenie ukončí poľovník
„Hocikto vedľa neho prejde, aj v noci, šklbne lanom a proces sa začína odznovu. Toto mučenie však niekto časom ukončí. Je to poľovník, ktorý ho chytil. Stiahne z úplne vyčerpaného zvieraťa čiapočku, aby mohlo vidieť tvár človeka, ktorý mu pomohol zbaviť sa týchto múk, ktorý ho pustí na ruku s rukavicou, pohladí mu perie a nakŕmi ho marinovaným mäsom. Potom pokračuje jeho hojdanie v tme, ktoré musí byť pre zviera nekonečné. Tento proces trvá tri -štyri týždne, až kým nič nespôsobuje orlovi väčšiu radosť ako tvár poľovníka a rukavica, na ktorej dostane jedlo a kľud. Odvtedy je pripravený slúžiť človeku,“ pridal Abljakim Szantakulov.
Nevie, že je väzňom
Vták však nevie, že je väzňom. Má príležitosť odletieť, ale keď ho volajú, vráti sa. Pri poľovačkách je orol sluhom človeka, doma presne naopak, poľovník je sluhom orla. Jeho pán sa o neho stará, patrične ho kŕmi, udržuje ho v čistote, často ho navštevuje, pred nasadením ho napája čajom, hladká svojho vtáčieho priateľa.
Očami vedcov
Michal Benkő, ktorý je naším najlepším odborníkom na Kazachstan, spomína podobné skúsenosti.
„Dĺžka najväčšieho vtáka, s akým som sa stretol, dosiahla 90 centimetrov, rozpätie krídel zas 220 centimetrov, popritom jeho váha dosahovala takmer sedem kilogramov. Je vhodný na lov akejkoľvek divej zveri okrem medveďa a snežného leoparda, ale rozmerných jeleňov uloví bez problémov,“ delí sa vedec so svojimi skúsenosťami.
Majiteľ má orla v úcte
Podľa Benkőa je najúspešnejšia jesenná poľovačka. Začína sa vtedy, keď sa rodina sťahuje do zimného bydliska (aul) a spomenie aj to, v akej veľkej úcte si drží majiteľ svojho orla. „Berie ho takmer ako človeka, stará sa, kŕmi a chráni vtáka stojaceho majetok. Treba poznamenať, že v minulosti na týchto územiach za dobrého poľovníckeho vtáka vymenili sto baranov, alebo dokonca nevestu,“ vysvetľuje kazašský historik Ajbolat Kuskumbajev. „V súčasnosti cena za jedného poľovníckeho sokola presahuje dvestotisíc forintov, orol je ešte drahší. Jeho cena môže dosiahnuť pol druha milióna forintov!“
Orlov používali aj Nomádi
Dr. István Erdélyi, maďarský profesor archeológie zaoberajúci sa pravekom, tvrdí, že je o stredoázijských nomádskych kmeňoch od pravekých čias známe, že používali na lov vlkov orlov. „Na to poukazujú aj veľmi podrobné a dynamické poľovnícke výjavy vyobrazujúce kresby na skalách, podobne v pustatine stojace balvany, ktoré držia v pravej ruke poľovníckych vtákov,“ vymenúva archeologické pamiatky odborník.
Orol skolí každého vlka
„Nie je taký veľký vlk, ktorého by orly vycvičené na ich lov nedokázali skoliť,“ píše Giovanni da Pian del Carpine. Vedca, mnícha a diplomata poslal pápež v roku 1245 k veliteľovi Zlatej hordy, Batu chánovi, ktorý vítal svojho hosťa v maďarskom kráľovskom stane, ktorý ukoristil v bitke pri rieke Slaná. Taliansky rehoľník rozsiahle opísal aj to, že veľký Batu poľuje s viac tisíc sokoliarmi, ktorí bojujú s najrôznejšími dravými vtákmi, ktorým na nohu pripevnia striebornú medailu s menom majiteľa. Vtákov sledujú sluhovia, ktorí ich prinesú naspäť majiteľovi. Poľovačka s niekoľkými tisíckami osôb trvá týždne a je vnímaná ako obrovská slávnostná udalosť.
Za skvelého poľovníckeho vtáka dajú čokoľvek
„Nomádi sú náruživými poľovníkmi, ktorí sú ochotní obetovať čokoľvek pre túto záľubu a dajú akúkoľvek cenu za vynikajúceho poľovníckeho vtáka,“ poznamenal jeden očitý svedok z Európy. „Marco Polo, ktorý cestoval po vnútornej Ázii koncom 13. storočia, spomínal, že veľké množstvo poľovníckych vtákov krotili pre lov vlkov, líšok, jeleňov a kozorožcov ,“ pridal profesor Erdélyi.
Zobrazenie orla značí silu, priestor a ostrý zrak
V knihe ornitológa Johna Lova o orloch, vydanej v roku 1989, spomína rekordného kirgizského orla, ktorý ulovil počas jedného dňa štrnásť vlkov! „V stredoveku, v zlatých časoch obrovských nomádskych ríš, mali poľovnícke vtáky veľmi dôležitú a komplikovanú úlohu. Stačí, ak sa pozrieme na erby štátov, miest či šľachtických rodov, aby sme pochopili ich dôležitý heraldický a kultový význam. Jazykom heraldiky zobrazenie orla značí silu, priestor a ostrý zrak. Pre obyvateľov stepí je tento vták symbolom slobody, nezávislosti a cieľavedomosti. Popritom ohromnou silou disponujúci orol je schopný poraziť každého, kto by chcel zabrániť splneniu ich budúcich cieľov.
Živé totemové zviera
Čo sa týka kultovej podstaty, v nomádskych ríšach bol orol živým totemovým zvieraťom, ako napríklad turul u Arpádovcov, čiže nosil aj náboženské a magické vlastnosti. Popritom ho využívali aj ako vojenský a diplomatický symbol, veď keďže vlastníctvo poľovníckeho vtáka znamenalo vyššie spoločenské postavenie,“ pokračoval profesor Erdélyi.
Putujúc cestami predkov
V súčasnosti tí, ktorí poznajú poľovníctvo s orlami, si myslia, že to ľudia robia z dvoch dôvodov: pre hospodársku dôležitosť a, samozrejme, pre zábavu. „V dávnej minulosti všetky skupinové honové poľovačky slúžili u Nomádov aj strategickým cieľom. Vtedy prešli vojaci rozsiahlym výcvikom: vytvorili ozbrojené zložky, spojený pohyb a pilovali vojenskú taktiku a techniku. Popritom mali možnosť na akési zahriatie, alebo preukázanie odvahy a obratnosti. Tento vojenský výcvik bol typický pre stredoázijské nomádske obyvateľstvo,“ vysvetľuje profesor.
Zosúladenie pohybu
Podľa svedectiev písomných prameňov tieto pravidelné „vojenské cvičenia“ slúžili na to, aby popri výcviku jednotlivých vojenských jednotiek zosúladili ich pohyb. Udatní bojovníci si mohli zlepšovať svoje vojenské znalosti, v prvom rade lukostreľbu. O tom svedčia aj podrobné skalné vyobrazenia z prvého storočia pred naším letopočtom, ktoré archeológovia objavili v pohorí Altaj.
Lov s dravými vtákmi siaha minimálne 4 000 rokov do minulosti. Niekde vo vnútornej Ázii mohol žiť nomádsky poľovník, ktorý ako prvý držal poľovníckeho vtáka. Vychovaný krotký vták vďaka svojim inštinktom poľoval, následne sa vrátil k človeku. Takto rozbehlo svoju cestu sokoliarstvo.
Sokoliarstvo má starú históriu
História maďarského sokoliarstva je zrejme taká stará, ako samotný vznik maďarského ľudu, veď v prísloví pramatku Emese v sne oplodní sokol (turul). Počas obsadenia vlasti už do Karpatskej kotliny prichádza ľud s vyvinutým sokoliarstvom. Najstaršie maďarské vyobrazenie sokola sa nachádza vo Viedenskej kronike. Princ Álmos, brat kráľa Könyves Kálmána, ulovil pri hrade Csór vranu svojím sokolom. „Keď naši predkovia prišli na chrbtoch koní do Karpatskej kotliny, robili im s najväčšou pravdepodobnosťou spoločnosť sokoly. Sokoliarstvo sa, žiaľ, zatlačilo do ústrania kvôli zdokonaľovaniu strelných zbraní, ale našťastie zostala hŕstka ľudí, ktorí udržiavajú túto ušľachtilú tradíciu. V súčasnosti loví v Maďarsku orlom len niekoľko poľovníkov ,“ približuje situáciu sokoliar Dániel Gasztonyi.
Metódy cvičenia sa zjemnili
Samozrejme, dnes už používajú odchované jedince, zjemnili sa aj metódy cvičenia. „U nás s orlom každý loví peši, ale plánujem, akonáhle sa mi podarí vycvičiť nového mladého orla, že toho už budem využívať na konskom chrbte. Mimochodom máme k tomu všetky podmienky: usadlosť, kôň, orly, len, žiaľ, všetky orly boli cvičené pre chôdzu. Našťastie mám dosť času, nie som ešte príliš starý na to, aby som si na neho počkal. V posledných rokoch som poľoval s mojou samicou s vynikajúcimi výsledkami hlavne na srnu, zajaca a líšku. V tejto sezóne by som chcel naučiť loviť samca. Tento vták sa ku mne dostal po viacročnej pasivite, preto nebudem mať ľahkú prácu, ale mám rád výzvy. Kvôli ich rozmerom, práve s orlami možno uloviť najväčšie úlovky, avšak veľké rozmery môžu skrývať aj nebezpečenstvo. Preto s nimi treba jednať s najväčšou opatrnosťou, aj ich cvičenie treba realizovať veľmi obozretne. Výchova orla sa takmer zhoduje s výchovou sokolovitých, s tým rozdielom, že potravu orlom nemožno príliš zviazať napevno. To môže viesť k agresivite a pokazí drezúru orla a s ňou spojený zážitok z lovu, dokonca to môže byť nebezpečné,“ zakončuje svoje myšlienky „orliar“.
Posadnutý berkuči
Jedným z najskúsenejších oficiálnych poľovníkov loviacich orlom je Csaba Olajos, ktorý si v roku 1993 zaumienil, že bude poľovať s orlom skalným. Medzi prvými sa začal týmto vtákom oficiálne zaoberať, neskôr aj poľovať. „Môj orol menom Tajpán je najväčší, od neho mohutnejšieho som u nás nevidel: 95 centimetrov dlhý, rozpätie krídel 230 centimetrov, hmotnosť pri love pod päť kilogramov, v období, keď neloví, môže dosiahnuť šesť kilogramov. Jeho meno znamená po kazašsky veliteľ, je dokonalý nimród. Treba vedieť, že existujú dva druhy orlov. Jeden je „mamičkin vták“ chytený v divočine, ktorého vychovávajú rodičia, druhým je doma narodený-vychovávaný vták. Pohľad na svet oboch druhov sa výrazne líši,“ vysvetľuje Csaba Olajos.
Orly skalné sú prísne chránené
Nakoľko v Európe žije málo orlov skalných, sú veľmi prísne chránené. Tým možno vysvetliť to, že v Európe cvičia výhradne odchovaných jedincov. Ich cena je pol milióna forintov, ale cena orlov vycvičených k lovu dosahuje až trojnásobok. Na ázijskej strane Ruska, v Mongolsku, Kazachstane a iných stredoázijských krajinách, je chytanie a cvičenie divých vtákov povolené, pretože dosahujú veľké počty.
Kedy vybrať mláďatá z hniezda
Mláďatá je najvhodnejšie vybrať z hniezda do ich štyridsiatich dní života. Výhodou divých vtákov je, že si viac vážia ľudí. Naopak, doma z vajíčka vyliahnuté orly považujú aj stokilového chovateľa za svojho druha a sú schopní bez rozmyslu napadnúť jeho, alebo jeho maličké dieťa. Vyvstáva otázka, ktorých by sme sa mali viac strániť, doma odchovaných, alebo v divočine odchytených, ktorí v sebe stále majú divosť?
Doma vyliahnutý orol považuje človeka za druha
„Odpoveď je veľmi jednoduchá: od doma vyliahnutých, pretože oni v protiklade s odchytenými svojho pána považujú za druha, preto za rovnako silného a nevážia si ho ako človeka, pričom ho môžu napadnúť, keď sa správa agresívne, napríklad neopatrne sa dotkne orla sediaceho na koristi. Samozrejme, to spraví aj pes voči tomu členovi rodiny, ktorého nepovažuje za svojho pána. Preto sa ho nebojí ani orol a vôbec nemyslí na to, že dotyčný má sto kíl a disponuje omnoho väčšou silou ako on. Môže ho mať rád, nakoľko ho považuje za svoj pár, ale ak ide o obživu a je veľmi hladný, môže sa obrátiť aj proti človeku. Divý orol skalný sa na svojich druhov díva zlomyseľným pohľadom, pretože sa bojí o svoju korisť a ochráni si ju aj za cenu svojho života. To spraví voči samcovi aj samica orla, ak jej samec nedá včas korisť,“ hovorí berkuči z Nyíregyházi.
Cvičenie podľa veku
Výcvik orla prebieha cez jeho žalúdok. Treba ho v určitej dobe nakŕmiť, vďaka tomu si pomaly uvedomí, že to závisí od pána. Úlohou človeka je ho vychovávať a keď dovŕši vek do sto, sto päť dní, posadí ho na klát a uviaže mu na nohu „okovy“, potom s rukavicou na ruke mu podá mäso. Vták vtedy pekne prestúpi na ruku pána a začne jesť potravu. Vtedy mu treba hlásiť, píšťalou zapískať dlhú a dve krátke, alebo len zakričať „Hej hop! Hop!“. To musíme viackrát zopakovať a tento signál sa vryje zvieraťu do hlavy.
Čiapočkovanie a spútanie
Podľa Pavlovho reflexu, keď začuje hlas píšťaly, naštartuje sa mu vylučovanie slín, chce jesť. Okrem toho sa musí naučiť, že pán žije len preto, aby mu robil dobre a aby ho spravil šťastným. „Nasledujúcim krokom je čiapočkovanie a spútanie. Je známe, že najdôležitejším zmyslovým orgánom dravých vtákov je oko, preto ak mu nasadia na hlavu čiapku, svet preňho zaniká. Dostane sa do zmäteného stavu, tento pocit treba prekonať. Vták po istom čase pochopí, že pod čiapkou sa mu nemôže nič stať. Zdá sa to možno trochu zvláštne, ale musí uveriť, že najlepšou vecou na svete je čiapka! Napríklad preto, lebo ak mu ju zložia, dostane odmenu, alebo ho pustia lietať, potom až ho zavolajú naspäť, nakŕmia ho. Tieto pocity sa v ňom zafixujú a bude čiapku zbožňovať.“
Pri zosadení čiapky musí mať pred sebou mäso
„V začiatkoch zvykol byť zmätený keď mu zosadili čiapku a nebol ochotný zožrať kus mäsa umiestnený pod jeho nohami. Vtedy ho treba upokojovať hladkaním po chrbte, potom je ho dobré poštekliť na nohe, aby sa pozrel na mäso. Akokoľvek, ale treba ho prinútiť, aby jedol. Keď mu zosadíme čiapku, musíme dbať na to, aby mal vždy pred sebou kus mäsa! Medzičasom si musí zvyknúť na rukavicu. K tomu využívame opäť jeho žalúdok. Na pokojnom mieste mu musíme dať čiapku dole z hlavy, musíme dať pomocou rukavice pod obe nohy kus srdca, pretože to je ľahšie stráviteľné. ako napríklad stehno. Medzitým treba jemne hladkať jeho perie. Nakoniec, keď si zvykol na pána, zaľúbil si čiapku, prijal rukavicu a „okovy“, môže sa začať s poľovníckym výcvikom. Pred poľovačkou sa oplatí zopakovať vrúcny vzťah orla s pánom,“ huncútsky sa smeje Olajos.
Inseminácia
Doma chovaný orol skalný si pochopiteľne myslí, že jeho pán je jeho druhom, veď urobí všetko, aby mal pohodlný život. Jeho chovateľ ho v noci navštívi každé tri hodiny a vtedy s ním vždy spraví niečo príjemné. Nakŕmi ho, pohladká, pekne sa mu prihovára, dokonca mu prinesie do „spoločného hniezda“ čečinu.
Ak je samica spokojná, najčastejšie svojho pána začne považovať za svoj pár, s ktorým si vybuduje srdečný vzťah. Jej „pár“ ju ešte predtým, ako vstúpi do vtáčieho „domu“, zdraví zapískaním, orol na to šťastne odpovedá svojským rytmickým zvukom. Je zaujímavé, že takéto orly už nikdy nechcú byť v páre so svojimi reálnymi druhmi, budú už vždy vyhľadávať spoločnosť ľudí, s nimi budú koketovať.
Očakáva hladkanie chrbta
Vták dáva najavo, že je pripravený na ľúbostný akt tým, že si priletí do hniezda a čaká, že „pár“, teda chovateľ, ho bude stimulovať hladkaním chrbta. V tom prípade si takmer vymôže rituál párenia. Spustí krídla, vydáva príjemné zvuky a kloaka začne vibrovať. Naštartuje sa dvojtýždňový proces: panvová kosť sa roztiahne na dva a pol prsta spolu s kloakou, vtedy sa môže zrealizovať prvá inseminácia, teda umelé oplodnenie. „Samica je veľmi citlivý vták. Ak ju jej chovateľ počas hniezdenia vyhladuje, myslí si, že jej „pár“ nie je dostatočne dobrým lovcom, preto neznesie vajce. Ak kvočí a chovateľ večer, približne tridsať minút po zotmení nepríde za ňou sa rozlúčiť, je schopná zosadnúť z vajec, pretože si myslí, že jej „pár“ zahynul a vie, že sama nie je schopná mláďatá vychovať,“ hovorí odborník.
Láska na celý život
Orol skalný si vyberá pár na celý život, keď ho stratí, potom bude s najväčšou pravdepodobnosťou žiť sám. Bolo viacero prípadov, keď hlúpi poľovníci zastrelili jedného z nich a lesníci videli viac rokov vdovu osamelú loviť. „Čo sa týka poľovníctva, nezabudnime, že orol skalný, podobne ako sokol, jastrab, pustovka, myšiak, čiže každý dravý vták, je samostatný jedinec so samostatným zmýšľaním. Títo vtáci nie sú ako pes, ich nemožno drezúrovať, len pilovať ich lovecký štýl a rozvíjať techniku,“ vyzdvihol špecifiká dravých vtákov veľký kamarát orlov.
Loví pre seba
Musíme vedieť aj to, že každý dravý vták loví pre seba, ale malou ľsťou od neho vieme vziať úlovok tak, aby nám to nemal za zlé, ale nemožno docieliť to, aby svojho pána počkal, pričom by nechcel svoj úlovok zabiť a ochutnať ulovené zviera. „Lesť tkvie v tom, že keď chovateľ podíde k orlovi tróniacom na úlovku, musí dať najavo, že nie je jeho rivalom, ale naopak, jeho pomocou. Napríklad tým, že ranenej srne dá on ranu z milosti. Vtedy orol vidí, že nemá dočinenia s rivalom, ale s nápomocnou osobou. V takom prípade musí dostať odmenu, ktorá v ňom ďalej podporuje dôveru. Vtedy vtáka možno opatrne postaviť na rukavicu a možno mu nasadiť čiapku,“ podrobne opisuje kroky výcviku maďarský berkuči.
Úspech závisí od troch vecí
Úspech poľovníctva závisí od troch faktorov: od kondície, techniky a taktiky. „Zaujímavosťou je, že najľahší úlovok orla predstavuje srna, ktorú nasleduje líška. Líšku totiž navedie na nesprávnu cestu jej bezhraničná sebadôvera, nie je schopná uveriť, že sa môže ocitnúť v úlohe koristi, nielen lovca. Na ulovenie zajaca je však potrebné množstvo cviku. Dôvodom je to, že zajac počas behu nevypočitateľne kľučkuje, keď ho orol dohoní, on sa priam katapultuje – vyskočí do výšky do dvoch a pol metra, potom síce spadne, ale rýchlo beží ďalej,“ vysvetľuje Csaba Olajos. „Jeden z mojich orlov sa naučil, že tento moment katapultu treba využiť a v tomto momente zajaca chytí, čo sa mu darí zo zaujímavej pozície, kým jednou nohou stojí na zemi, druhou chytí korisť,“ hrdo hovorí majiteľ.
Nezdary sú nevyhnutné
Kým nedosiahnu túto profesionalitu, zažijú mnoho nezdarov, hlavne ak nie sú v dobrej kondícii. Vták slabej kondície bez rozmyslu napáda zajaca, ktorý spod neho vyskočí, on ohromnou silou oblapí zem. Útočí bez rozmýšľania ako kamikadze, vtedy ho čaká bolestný neúspech. Vtedy sa zlostí, hnevá a nemá záujem o nový pokus. „Cvičený dravý vták kľučkuje, robí paraboly, zaútočí na bežiaceho zajaca a ak ten spod neho vyskočí, rýchlo vystrelí do vzduchu, teda má vlastnú techniku. Túto schopnosť môže jeho chovateľ vylepšovať. Napríklad keď na mňa chce vták pristáť, hodím jeho smerom na neho sliepku, teda nie priamo na neho, ale nabok, aby sa za ňou musel dočahovať vo vzduchu, čím sledujem to, aby dokázal zareagovať na výskok zajaca do akejkoľvek strany. Cvičený orol v dobrej kondícii to zrealizuje aj dvakrát, pričom si nesadne na zem, čím signalizuje, že sa vzdáva ďalších pokusov,“ dokončuje Csaba Olajos svoje myšlienkové pochody o orloch.
Orla treba presvedčiť
Pred lovom rozmerných sŕn treba orla presvedčiť, že aj on je schopný jej ulovenia. Vtedy musíme začiatočníkovi ukázať príklad jedným skúseným orlom, musí vidieť posledné okamihy úspešného lovu s víťazoslávne si pochutnávajúcim kolegom. Potom, keď zoberú profesionálneho orla z úlovku, z neveľkej vzdialenosti treba na korisť pustiť „zelenáča“, aby aj on ochutnal čerstvé mäso. „Najčastejšie treba pustiť orla na srnu v miestach s trávou po kolená, kde jej vidno len hlavu a chrbát. Orol si vtedy myslí, že ide na malé zviera,“ dodáva Csaba Olajos.
Lenivý a silný
Počas cvičenia nemožno zabudnúť na to, že orol je lenivý, vypočítavý a vie o svojej ohromnej sile. Dokonca často je vtákom využívajúcim parazitujúci spôsob obživy. Napríklad si vezme korisť iných vtákov, často konzumuje zdochliny, dokonca ide aj na odpadkové koše. Na rozdiel od iných dravých vtákov, ako jastrab či sokol, ktoré ak sú hladné, tak neúnavne útočia na všetko, až kým nezaznamenajú úspech, ak neuspeje orol, najčastejšie svoj boj vzdáva a čaká na druhú príležitosť.
Všetko okrem medveďa a snežného leoparda
Ako už bola reč vyššie, orol skalný je vhodný na lov všetkých miestnych druhov dravej zveri okrem medveďa a snežného leoparda. Na internete možno vidieť smiešnu fotografiu, na ktorej orol skalný krúži nad medveďom a napáda ho raz z jednej, raz z druhej strany a poklepkáva mu na hlavu na veľkú zlosť maca. „Medzi obľúbenú korisť orla patrí kozorožec, ktorého hmotnosť môže dosiahnuť sto kilogramov, čím poskytne potravu rodinke orlov na dlhé obdobie. Ohromný pohľad, keď niekoľkokilový vták s krehkými kosťami tak ľahko zdvihne toto veľké zviera a nesie ho kilometre k hniezdu. Kozorožec v prvých momentoch ešte kope, ale nakoniec pozerá nehybne do hĺbky. Niektoré orly potom, ako zdvihli svoju korisť do vzduchu, ju schválne pustia, aby pri páde z výšky zahynuli, až následne berú svoju obeť do hniezda. Sú to ohromné, dychberúce dramatické momenty,“ rozpráva kazašský poľovník Babakumar Khinajat.
Keď so svojou korisťou prišiel domov, sedí na uhynutom kozorožcovi, potom sa s hlavou v záklone s nenapodobiteľnou hrdosťou obzrie dookola, aby všetci videli, aký veľký lovec je ich sused.
Autor: Péter Erdélyi Eszkimó
