Videli ste niekedy za teplej letnej noci lampiónový sprievod svätojánskych mušiek s ich rozprávkovými lampášikmi? Istotne áno. Je to zážitok, čo pohladí dušu.
Tak nejako svietili detské očká počas jubilejného, piateho ročníka Detských dní svätého Huberta vo Svätom Antone. A vôbec neprekážalo, že sem-tam spadla z neba aj nejaká tá kvapôčka. Úžasné podujatie, ktorého históriu sme už pripomenuli v júnovom čísle nášho magazínu, usporiadalo tunajšie poľovnícke a lesnícke múzeum s radom sponzorských partnerov. Na dohľad od bájneho Sitna, najjužnejšej slovenskej tisícovky, opradenej mnohými legendami, pripravili pre deti organizátori program, na ktorý len tak ľahko nezabudnú a dokonca môže v budúcnosti ovplyvniť ich výber školy i povolania.
Našich majstrov vábičov Ing. Jozef Hlásnika a Ing. Alojza Kaššáka počúvali malí účastníci podujatia s otvorenými ústami.
Na stanovišti venovanom ornitológii bola ustavične tlačenica.
Jasná kométa
Hoci akcia ešte nemá v rodnom liste zapísané nijaké významné výročie, iba päťročnicu, stáva sa na slovenskom poľovníckom nebi jasnou kométou. Tým jasnejšou, že žiarivo a cielene smeruje do budúcnosti národného poľovníctva a tradičných povolaní spojených s lesom a prírodou. Keď vidíte prichádzať do Antona desiatky autobusov z celého Slovenska, za oknami ktorých sa nedočkavo dívajú stovky detských očí, ktoré na prahu prázdnin už-už chcú vybehnúť von do zámockého parku a zapojiť sa do bohatého programu, je vám hneď jasné, že ide o organizačný počin mimoriadneho kultúrno – spoločenského, vzdelávacieho i zábavného kalibru. Napokon, už prvý ročník Detských dní svätého Huberta prilákal približne dvetisíc tristo návštevníkov. Ten tohtoročný, jubilejný, nebol iný. Celkove už počet detí, ktoré podujatie doteraz navštívili a aktívne sa na ňom zúčastnili, prekročil desaťtisíc plus približne dve tisícky osôb nevyhnutného pedagogického či rodičovského sprievodu! V európskych podmienkach podobná akcia neexistuje a pravdu povediac ani si neviem predstaviť, kto a kde by bol ochotný ju usporiadať. Takýto unikát potrebuje nadčasové nadšenie a mimoriadny elán, ktorým tu disponuje kolektív na čele s riaditeľom múzea Ing. Mariánom Čížom.
Väčšina detí po prvý raz videla zblízka naše plazy v podobe preparátov.
Deti sú deti
Areál coburgovského kaštieľa a priľahlých záhrad je rozsiahly, preto majú panie učiteľky pri Detských dňoch svätého Huberta čo robiť, aby zvládli nápor detského záujmu a „ukočírovali“ svoje skupinky, kým ich prevezmú do svojej starostlivosti sprievodcovia z radu zamestnancov múzea, ale aj už spomenutých sponzorských inštitúcií, ako sú napríklad lesné závody, lesnícke školy a podobne. „Musíme myslieť na všetko. Každý sprievodca je označený visačkou, má so sebou mapku jednotlivých stanovíšť s ukážkami, lístky na stravu, na nápoje, ale tiež – ako dodávam s istým zveličením – aj na úsmev a dobrú náladu. Tohto roku po prvý raz deti na pár okamihov potrebovali dáždniky, ale ako bolo vidieť, nikomu z nich to neprekážalo. Deti sú deti,“ povedal nám riaditeľ múzea Marián Číž. Niektoré školy, najmä s menšími deťmi, sa už za roky konania akcie organizačným požiadavkám takisto prispôsobili, napríklad rovnakými čiapočkami či batôžkami, čo pri množstve účastníkov a krížení ciest z jednotlivých ukážok a pracovísk uľahčuje najmä spočítavanie „tých svojich“.
Poľovnícke signály priblížili deťom poprední slovenskí trubači.
Divadlo, vábiči a ti druhí
Z vyše desiatky stanovíšť s veľmi zaujímavým a nápaditým programom sa deťom najviac páčilo vstupné divadelné predstavenie svätoantonských žiakov základnej školy výstižne nazvané Legenda o svätom Hubertovi. Detváky sa tu formou hry, autorských pesničiek, otázok a odpovedí dozvedeli všetko potrebné nielen o patrónovi poľovníkov, ale aj o hlavných predstaviteľoch lesného kráľovstva. Vstup do celého dňa potom odtrúbili členovia Klubu slovenských poľovníckych trubačov na čele s jeho predsedom Edmundom Hatiarom. Zodpovedne môžem povedať, že oboje sa deťom veľmi páčilo.
To však zďaleka nebolo všetko. Veľký záujem bol aj o stanovište s ukážkami vábenia a hlasov zveri či vtákov, ktorému majstrovsky vládli páni Alojz Kaššák a Jozef Hlásnik. Spoločne s deťmi som si často myslel, že čo nevidieť vybehne z lesnej časti parku jeleň, srnec, diviak či líška, alebo nad nami zakrúži krkavec, sojka či holub hrivnák. Znelo to tak autenticky! Na inom stanovišti zasa deti rozoznávali medzi preparátmi zveri ten správny druh, zoznamovali sa so stopami voľne žijúcej zveri, triafali šuškami do medveďa, hádzali flintou do žita, vyrábali vtáčie búdky, ktoré si potom so sebou odviezli do ich domovskej školy, alebo za pomoci jaskyniarov zo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši zlaňovali z vysokých stromov a zvládali nástrahy povrazového rebríka. Tu mali takisto možnosť zoznámiť sa s menej známymi živočíchmi, predovšetkým hadmi a chrobákmi. Nemalý záujem bol o veľmi dynamickú, atraktívnu a poučnú ukážku sokoliarstva v podaní pedagógov a žiakov Základnej a materskej školy Maximiliána Hella zo Štiavnických Baní, kde sa dokonca sokoliarstvo vyučuje ako povinný predmet.
Chlapci, ale aj odvážne dievčatá si ochotne vyskúšali lezenie po vratkom lanovom rebríku.
Veľký záujem bol aj o rozoznávanie druhov zveri.
Nech žije budúcnosť!
Nemožno sa nezmieniť o skutočnosti, že lesníci, poľovníci a ďalší, ktorí sa omladine v rámci Detských dní svätého Huberta na jednotlivých stanovištiach a inde venujú, tak robia bez nároku na akýkoľvek honorár a vo svojom voľnom čase. Jedinou odmenou sú im šťastné úsmevy stoviek detí a štebotanie ich hláskov, keď si medzi sebou nadšene vymieňajú dojmy z bezprostredných zážitkov. Na záver našej návštevy sme sa riaditeľa múzea Mariána Číža spýtali, ako by tohtoročný jubilejný ročník Detských dní svätého Huberta zhodnotil a čo by akcii zaželal do ďalších rokov, hoci aj v ústrety desiatemu ročníku. „Stručne – sme spokojní! Podarilo sa nám splniť cieľ, v ktorý sme pri prvom ročníku vari ani nedúfali. Účasť vyše desať tisíc detí za päť rokov, to je niečo úžasné. Ale nejde len o čísla. Predovšetkým je to spokojnosť detí, nevšedné nadšenie, vedomie, že si od nás odviezli veľa zážitkov a nových vedomostí. Že sa im medzi nami páčilo natoľko, že možno, keď dospejú, niektoré z nich zamieria do našich radov a budú novou krvou pro slovenské poľovníctvo, lesníctvo a ochranu prírody. To nie je málo, je to nezanedbateľná devíza. V začatej tradícii preto hodláme pokračovať a som presvedčený, že prvé malé jubileum akcie sa stalo dobrým odrazovým môstikom do nasledujúcich ročníkov. Detské dni svätého Huberta 2016 patria minulosti, nech žijú Detské dni svätého Huberta 2017,“ povedal Ing. Marián Číž.
Dnes titul Priateľka prírody, o dve desaťročia možno titul lesnej inžinierky
Tu sa rodí nová krv slovenského poľovníctva.
Stovkám detí z celého Slovenska sa vo Svätom Antone venovali lesníci, poľovníci a ďalší dobrovoľníci vo svojom voľnom čase a bez nároku na akýkoľvek honorár.
