Vyskúšali sme samonabíjaciu brokovnicu Beretta A400 Xcell. Nie je to tak dávno, čo som testoval samonabíjaciu brokovnicu Beretta 391 Urik. A priznám sa, bolo to dobré. Potom firma Beretta začala ponúkať nástupcov Uriku – rad 400. Na najvyššom mieste tohto radu stojí športový model Xcel.
Bol som veľmi rád, keď mi dovozca Beretty, firma Arms CZ, ponúkla možnosť vyskúšať si túto zbraň. Koncepcia samonabíjacej brokovnice je už po dlhé roky ustálená, a tak na prvý pohľad nie je medzi brokovnicou radu 390 a 400 veľký rozdiel. Zásobník je trubicový, pod hlavňou, pažba je americká, orechová, predpažbie je oblé s pomerne výrazným rebrom po stranách. Avšak Xcel je športová zbraň a tomu zodpovedá aj jej vzhľad.
Vypínanie spätného rázu
Telo zbrane je z ľahkej hliníkovej zliatiny, ale v prípade verzie Xcel je sýto modro eloxované. Pažba je krytá povrchovou úpravou z lesklej syntetickej živice. Koniec pažby Xcel je osadený špeciálny botkou Kick – Off, čo by sa dalo voľne preložiť ako vypínanie spätného rázu. Botka má povrch z čierneho plastu a vnútri je mechanizmus, ktorý tlmí spätný ráz. Vnútorné usporiadanie botky nepoznám, výrobca hovorí o dvojici hydraulických tlmičov, ktoré zrejme maria časť spätného rázu prepúšťaním nejakej kvapaliny cez kalibrované otvory. Sklon pažby a jej lomenie je možné upraviť na mieru pomocou špeciálnych podložiek, ja som v teste nechal pažbu v základnom nastavení.
Beretta 400 Xcel v akcii.
Pozrime sa dovnútra
Zásadnou zmenou je nový uzáverový mechanizmus. Na rozdiel od verzie Urik má Xcel záver s rotačným závorníkom. Uzamykacie ozuby sú dva, symetrické, na závorníku je priečne uložený pomerne masívny vyťahovač odpružený vinutou pružinou. Závorník sa zamyká do hlavňovej stopky, všetko silové pôsobenie sa teda odohráva medzi hlavňou a závorníkom. Vylepšenia sa dočkal aj plynový mechanizmus poháňajúci záver. Opäť ide o prstencový piest, plunžer. Ten sa opiera o dosť dlhý rukáv, na ktorom sú navarené dve vodorovne symetrické tiahla spájajúce ho s nosičom závorníku. Vnútri rukávu je vratná pružina a celok je navlečený na trubicu zásobníka. Aj mechanizmus Xcel je samoregulačný, po odobratí potrebného množstva plynov a udelení impulzu nosiču záveru je odberný kanál z hlavne uzavretý, takže záver a jeho hnacie tiahla nie sú zbytočne namáhané. Výfuk prebytočných plynov je v spodnej prednej časti predpažbia krytý jednoduchými žalúziami. Rovnako ako pri Uriku, aj pri plynový mechanizmus Xcel je deklarovaný výrobcom, že má vysokú mieru samočistiacich schopností. Bicí a spúšťový mechanizmus je s vnútorným kladivkom a ako som mohol posúdiť, je veľmi podobný Uriku. Je usadený v puzdre záveru na pomocnom plastovom ráme, tvoria teda spúšťadlo. V puzdre záveru ho drží jediný priečny čap. Plast spúšťadla je čierny a tvorí súčasne aj spúšťový lúčik. Pre dôkladné čistenie mechanizmu je možné celé spúšťadlo ľahko vybrať.
Detail puzdra záveru so spúšťadlom sprava.
Detail puzdra záveru so spúšťadlom zľava.
Detail na GUNPOD. Na displeji svieti – 1 kolo, 0 vystrelených rán. Vpravo je ovládacie tlačidlo.
Ovládacie prvky
Usporiadanie ovládacích prvkov je podobné ako pri verzii Urik, t.j. v prednom úpone je priečne posuvná manuálna poistka trojuholníkového tvaru, ktorá istí spúšť. Z pravej strany je tlačidlo záchytu záveru, z ľavej uzávierka zásobníka. Doplňovanie zásobníka je zospodu, po sklopení podávača dovnútra puzdra záveru možno zasúvať náboje do trubice. Nabíjacie okienko sa mi zdalo byť o trochu rozmernejšie než pri Uriku, nabíjanie je výrazne príjemnejšie. Kapacita zásobníka Xcel bola na testovanom kuse obmedzená na dva náboje, ale možno objednať aj prevedenie s kapacitou tri náboje. Na hornej ploche hlavne a puzdra záveru je lišta, matovaná proti nežiaducim odleskom jemnou krížovou rybinu. Hlaveň je osadená výmennými zahrdlovacími nadstavcami – tzv. čokmi. Tie mierne prečnievajú pred ústie a doťahujú sa holou rukou. Hlavne sa ponúkajú štandardne v troch dĺžkach – 71 cm (28“), 76 cm (30“) a 81 cm (32“). Celková hmotnosť nenabitej zbrane je veľmi príjemných 3,5 kg.
Čo všetko ešte dokáže
Zaujímavou súčasťou zbrane je elektronické počítadlo výstrelov GUNPOD uložené v spodnej ploche (gombíka) pištoľovej rukoväte. Je to elektronický prístroj v puzdre z čierneho plastu s malým displejom a jedným ovládacím tlačidlom. Prístroj registruje celkový počet vystrelených rán, sedem ďalších sekvencií výstrelov, ukáže aktuálnu teplotu vzduchu v stupňoch Celzia alebo vo Fahrenheitoch, ďalej orientačnú indikáciu energie práve vystreleného náboja. Neviem, ako ju meria, môžem sa len domnievať, že ju odvodzuje nejakým spôsobom od spätnorázových síl na zbrani. Hodnotu energie indikuje buď číslom od 1 do 99 alebo pomocou malého stĺpcového grafu. Nie je to teda presné zmeranie energie, je to len orientačné porovnanie. GUNPOD tiež dokáže porovnať dve laborácie (druhy nábojov). V navolenom režime Test vystrelíte najprv tri náboje typu A, potom 3 náboje typu B a na displeji sa zobrazí priemerná relatívna hodnota energie oboch nábojov. Voľba medzi jednotlivými funkciami a zobrazenie informácie sa deje pomocou malého okrúhleho tlačidla hneď za displejom. Tlačidlo má pomerne isté a spoľahlivé polohy a je v dobrom, bezpečnom mieste. Nestalo sa mi, že by som ho stlačil nechtiac.
Botka Kick Off s hydraulickým tlmičom je naozaj účinná.
Ak chcete, možno prvý náboj vkladať priamo do hlavne. Vyťahovač je dostatočne masívny a ani výrobca pred podobným konaním nevaruje.
Rozoberáme a skladáme
Rozobratie zbrane je jednoduché. Vyberte zo zbrane náboje a skontrolujte nábojovú komoru. Záver ponechajte v zadnej polohe. Zoskrutkujte čiapočku z predpažbia a z puzdra záveru vytiahnite hlaveň. Stlačte záchyt záveru, nechajte ho dôjsť dopredu a vyberte z nosiča závorníka napínaciu rukoväť. Teraz je možné vybrať záver s tiahlom a vratnou pružinou. Skladanie je identické, len v opačnom poradí. Celá manipulácia je bez záludností a pripadala mi ľahšia, než v prípade Uriku. Ten vyžadoval oveľa viac pozornosti na správnu vzájomnú polohu súčiastok.
Vyberáme kalibre
Praktický test som robil na skeetovej strelnici v Třebotove formou bežného poľovníckeho kola. Najprv som zbraň rozobral na čistenie a posúdil kvalitu výroby. Zbraň bola veľmi čisto vyrobená a presne zlícovaná. Beretta je renomovaný (a tiež patrične drahý) výrobca, dáva zbrani, čo potrebuje, a tak by ma čokoľvek iného veľmi zaskočilo. Po opätovnom zložení zbrane sme strieľali. Na test sme zvolili také druhy brokovej munície, aby sme preverili funkciu zbrane s plným rozsahom bežne dostupných laborácií. Základom športovej brokovej streľby je v našich krajoch vlašimská Sellier & Bellot Skeet 24 Super v kalibri 12×70 s 24 gramami brokov s priemerom 2 mm. To by asi mal byť v ČR pre Xcel denný chlieb. Pre krehkejšie telesné schránky – napríklad dievčenské – som pridal Hull Comp X 12×65 s 28 gramami brokov 2,3 mm. To je tiež športový náboj, avšak inzerovaný ako laborácia s obzvlášť miernym spätným rázom. „Krátke“ doplnili ďalšie krátke Hully – náboj ProFibre je tiež 12×65, tentoraz 24 gramov brokov 2 mm, ale laborovaný klasickou plstenou a papierovou zátkou, dnes ponúkaný ako ekologický náboj. A rovnako ekologická je nestarnúca vlašimská klasika 12×70 Red and Black, 35,4 gramov brokov 4 mm. Xcel je deklarovaná ako 12×76 Magnum. Takže som pridal ťažké lovecké laborácie Hull Solway 12×76 s 50 gramami 3,5 mm brokov a Sellier & Bellot Magnum SB Buck Shot – 12×70 s 29 brokmi s priemerom 6,83 mm. No, a na záver pár jednotných striel Sellier & Bellot 12×67,5 Special Slug (32 gramov).
Náboje použité v praktickom teste.
Ako to vyzeralo na strelnici
Dosiahol som zrelý vek a kondíciu som si vždy udržiaval skôr náhodne než systematicky. Výsledok sa dostavil v lete, v podobe „hexenšusu“, teda seknutia. V čase testu ma už fyzioterapeutka dostala z najhoršieho, ale pohyb v páse stále ešte nebol plynulý. S týmto vedomím som sa postavil pod vysokú vežu, nabil vlašimské Skeet 24 Super a zvolal „pull“. Holub vyletel, zbraň k ramenu tiež a zadunela prvá rana. Holub sa rozletel, doplnil som zásobník, „pull“ – toho oproti som už nedotočil. Takže som sa zmieril s osudom, rozhodol sa strieľať – nestrieľať dvojstrely, ale vždy len na jeden terč a takto som došiel do polovice kola. Zbraň fungovala bezchybne, ale aj keď som strieľal po jednom terči, zásahov bolo poskromne. Prešiel som na Hull Comp X – napodiv boli naozaj subjektívne mäkšie v ramene – ale zbraň fungovala opäť bezchybne. Dokončil som kolo, vrátil sa pod vežu a nabil ekologické Hull ProFibre. S tými mal Xcel problémy. Veľmi často sa stávalo, že sa vyhadzovania nábojnica zasekla vo vyhadzovacom okienku. Odstránenie závady bolo jednoduché, stačilo naklopiť zbraň vyhadzovacím okienkom trochu k zemi a krátko zatiahnuť za napínaciu rukoväť. Ale dvojstrel by možný nebol. Po troch stanovištiach som to nechal, ProFibre proste Xcelu nechutili a tak som s napätým očakávaním siahol po červenočiernych vlašimských nábojoch, ktoré si pamätám už z otcovho nábojového pásu. Xcel zrejme nič nemá proti ekológom, pretože s poľovníckymi Red and Blacky bola funkcia opäť bezchybná. Ťažké laborácie Hull Solway aj Magnum SB Buck Shot boli tiež úplne bezproblémové. Ale vaše rameno veľmi dobre vie, že toto naozaj nie je žiadny „športový čajík“. Jednotné strely boli bez problémov, presnosť na 25 metrov sa pohybovala okolo 6-7 cm z trojranných nástreliek. Na záver som znovu skúsil ProFibre s nádejou, že sa Xcel zabehol a usadil. Nádej ale bol planá, túto muníciu jednoducho Xcel odmietal.
Čo jej chutí a čo nie
Moje subjektívne postrehy z Beretty 400 Xcel? Predovšetkým – pätka Kick Off funguje. Musíte si na ňu najprv chvíľu zvykať, ale potom je príjemná a subjektívne naozaj celkom výrazne tlmí spätný ráz. Najmä porovnanie ťažkých loveckých Magnum laborácií, ktoré som pre porovnanie strieľal okrem „automatu“ aj z klasickej kozlice, vyznelo pre Xcel a Kick Off veľmi priaznivo. Priama pažba Xcel mi v zásade vyhovovala, rybina na úchopových plochách síce vyzerala dosť jemne, ale úchop bol istý a spoľahlivý. Ohľadom dvoch mušiek – nemám vyhranenú preferenciu, pomocná muška uprostred hlavne mi nevadila, ale ani nemôžem povedať, že by som ju nejako vnímal. Inak je Xcel automat, teda ak ste celý život strieľali z kozlice alebo dvojky, musíte si chvíľku zvykať. Čo ma fascinovalo, bola rýchlosť prebíjania. Keď strieľal kolega, uvedomil som si, že Xcel nemá problém s vystrelením všetkých troch nábojov skôr, než prvá prázdna nábojnica dopadne na
zem. Niečo to vypovedá aj o razancii vyhadzovania, ale napriek tomu – pri tejto rýchlosti prebíjania som mal taký zvláštne istý pocit, že pri opakovaných ranách ma Xcel nijako neobmedzuje, že rýchlosť opakovania rán je úplne porovnateľné s kozlicou. Modré puzdro záveru je netradičné, ale s ohľadom na športové určenie zbrane mi nevadilo. Mimochodom – Xcel je pomerne nízka zbraň a do zámernej sa vracala veľmi ochotne. A nič na tom nemení skutočnosť, že „automat“ s jednou hlavňou je jednoducho inak vyvážený než klasické kozlice alebo dvojka a že si naň musíte zvykať. Pomerne zaujímavým aspektom Xcel je integrované počítadlo výstrelov GUNPOD. Priznám sa, že jeho ovládanie aspoň pre mňa nebolo práve intuitívne, konštruktéri (snáď z priestorových dôvodov) riešili ovládanie jediným tlačidlom a tak stláčate, držíte … prosto bez návodu máte problém, ale ak ho budete používať, asi nie je problém sa ovládanie naučiť. GUNPOD mi nevadí, poskytuje zaujímavé informácie, priznávam, že by bolo pekné vedieť, koľko som vlastne za sezónu vystrieľal rán alebo koľko rán má zbraň dohromady nastrieľané. Napriek tomu z môjho pohľadu nie je GUNPOD niečím, čo by ma nejako významne ovplyvňovalo pri rozhodovaní, či Xcel kúpiť alebo nekúpiť. Výkonný športový strelec to ale môže vnímať úplne inak. Tak trochu ma prekvapilo, že sa nám podarilo nájsť muníciu (navyše nie zas až tak úplne exotickú), ktorá Xcelu nechutila. Po vystrieľaní takmer 200 nábojov sme zbraň rozobrali na čistenie – podobne ako Urik aj Xcel zostal nečakane čistý a ak kde boli nejaké usadeniny, dali sa ľahko čistiť.
Tak si to zhrňme
Dovoľte mi na záver zhrnúť zistenia testu: Áno, je tu posun v rýchlosti funkcie záveru. Je tu možno trochu aj posun vo vyvážení zbrane, ale to si môže znalý strelec doladiť závažiami pod čiapočkou predpažbia. Brokovnica je naozaj bleskurýchla. Prekvapilo ma, že sme dokázali nájsť laborácie, ktoré Xcelu nechutili, ale bola to jedna jediná laborácia, a tak to nevnímam ako nejaké zásadné mínus. Je to športová brokovnica a nevadí mi modro eloxované puzdro záveru, naopak, považujem Xcel za esteticky veľmi vydarenú zbraň. Pre poľovníkov dodávam, že existujú v rade samonabíjacích brokovníc 400 i modely s konzervatívnym vzhľadom. Počítadlo GUNPOD môže mať svoj význam (či na súťažiach alebo napríklad na love vodnej pernatej, kde počty výstrelov idú do desiatok). Indikácia energie náboja je zaujímavá informácia, ale je to len orientačná hodnota a nehovorí nič o pomere rýchlosti a navážke brokov. Je to zase posun niekam ďalej, uvidíme, či sa ujme alebo či upadne do zabudnutia. Beretta A400 je určite zaujímavou voľbou pre brokára, ktorý dáva prednosť samonabíjacej zbrani. Cena síce nie je z najnižších, ale to je asi daň za progresivitu koncepcie a inováciu a Xcel je vlajkovou loďou samonabíjacích Beriet. Vždy bude záležať na osobnej obľube a preferencii, ale súdim, že ak sa vám Beretta 400 Xcel páči, potom sa jej voľbou nepopálite.
