Tlačová správa Ochrany dravcov na Slovensku a Západoslovenskej distribučnej, a.s.
Vo štvrtok 4. júna bolo v okolí 110 kV elektrického vedenia neďaleko obce Siladice v okrese Hlohovec rušno. Pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia (5. jún) tu zamestnanci Západoslovenskej distribučnej, a.s. na vlastné oči videli, čo „vyrástlo“ v búdkach umiestnených na ich stožiaroch. Ornitológovia z Ochrany dravcov na Slovensku skontrolovali a označili krúžkom mláďatá sokola myšiara, vyliahnuté v dvadsiatke náhradných domovov. Lokalita pre ich inštaláciu nebola zvolená náhodne – ide o oblasť, kde sa farmári dlhodobo sťažujú na škodcu úrody – hraboša poľného, ktorý je obľúbenou korisťou viacerých dravcov a sov.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka 13. mája pozastavil po dvoch týždňoch od vydania povolenie na aplikáciu prípravku na ochranu rastlín, STUTOX-II na povrch pôdy. Ide o prípravok na usmrcovanie drobných hlodavcov. „Rozhodnutie sme privítali, nakoľko pri aplikácii prípravku môže dochádzať k sekundárnym otravám chránených živočíchov,“ povedal Roman Slobodník z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku (RPS).
„Situáciu s vysokým stavom populácie hraboša vnímajú poľnohospodári kriticky a je potrebné ju efektívne riešiť. Aplikácia rodenticídov je však finančne náročnou a hlavne neskorou reakciou na už vysoké početnosti hraboša. Existujú environmentálne vhodnejšie a finančne výrazne menej náročné metódy, založené na prevencii vysokej početnosti škodcov. Jednou z nich je podpora hniezdenia vybraných druhov dravcov (sokol myšiar) a sov (myšiarka ušatá). Ide o prirodzených predátorov, takmer špecializovaných na lov hraboša poľného či iných hlodavcov, ktorí si nestavajú vlastné hniezda, v prírode využívajú stavby iných druhov,“ hovorí Slobodník.
V spolupráci so Západoslovenskou distribučnou, a.s. (ZSD), sa ornitológovia rozhodli pre umiestnenie búdok na stožiare elektrického vedenia. „S ornitológmi sme sa v rámci pilotného projektu v roku 2019 dohodli na inštalovaní 20 búdok na stožiare. Vzhľadom na jeho úspech sme v tomto roku nainštalovali ďalších 20 pri Veľkých Kostoľanoch. Ornitológovia vybrali lokalitu, určili parametre búdok a navrhli rozmiestnenie. My sme zabezpečili výrobu búdok a ich inštaláciu na stožiare 110 kV vedení v našej správe, pretože z hľadiska bezpečnosti môžu takéto práce vykonávať len naši zamestnanci, ktorí prešli špecializovaným výcvikom,“ informuje hovorkyňa Západoslovenskej distribučnej, a.s., Michaela Dobošová.
Vtáctvo je na stožiaroch viac v bezpečí voči predátorom, rovnako nehrozí napríklad výrub stromov, na ktoré sa búdky umiestňujú tiež. Projekt dostal podtitul „Hej sokoly“ a prebieha v rámci dlhodobej spolupráce pod programom 3DodZSE – Dávame Domov Dravcom. Úspech na seba nenechal dlho čakať – väčšinu búdok pri Siladiciach obsadil sokol myšiar ešte v roku inštalácie (2019) a tento rok už využíva všetky poskytnuté búdky,“ hovorí Slobodník.
„Okrem búdok sú v rámci 3DodZSE dravce i sovy podporované tzv. barličkami – drevenými konštrukciami v tvare T, rozmiestnenými priamo na poliach s výskytom hraboša. Poskytujú vtáctvu dobré dosadnutie, rozhľad nad poľom a vhodný východiskový bod pre lov hrabošov. Účinnosť uvedených opatrení monitorujeme v spolupráci s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre, výsledky budú známe po niekoľkých sezónach,“ uzatvára Slobodník.
Doplňujúce údaje:
- V Českej republike preukázali po plošnej aplikácii prípravku STUTOX-II minulý rok úhyn zajacov, bažantov a bocianov bielych. U nás prípravky proti hlodavcom spôsobili v roku 2004 otravu a následné vymiznutie celej kolónie sokola kobcovitého (červenonohého) pri Lehniciach. V minulom roku bola aplikáciou chémie silne ovplyvnená krehká populácia u nás vzácneho sokola rároha v oblastiach, kde populácia hraboša poľného dosiahla mimoriadne vysoký stav (napr. okolie Trnavy).
- Účinnosť uvedených opatrení skúmajú ornitológovia z RPS v spolupráci s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre, Katedrou ekológie a environmentalistiky. Monitoring prebieha už niekoľko rokov, pre publikovanie záverov je potrebné zozbierať a vyhodnotiť množstvo vstupných údajov. Záujem dravcov o hraboše je však nesporný. Na základe výsledkov z fotopasce priniesol pár sokola myšiara v priebehu štyroch dní svojim potomkom takmer 100 kusov koristi, ktorú tvorili výlučne hraboše.
- Hrabošom sa okrem dravcov a sov živia tiež napríklad volavky či bociany. Vplyv vtáctva dokáže byť naozaj veľký, v závislosti od intenzity lovu (počas hniezdnej sezóny je „spotreba“ hrabošov vyššia) môžeme prepočítať zachránené obilie aj na niekoľko ton. Napríklad myšiarka ušatá má počas roka spotrebu priemerne dva hraboše denne. Jeden hraboš je schopný zlikvidovať až 2 kg obilia, jediná sova tak môže zachrániť až 1,5 tony obilia ročne.
