Streľba na pohybujúcu sa zver je náročná, preto je dobré pripomenúť si jej hlavné zásady. Pri ich formulovaní sme vychádzali z vlastnej praxe, aj z poznatkov nemeckého experta na strelectvo.
Počas celej našej doterajšej poľovníckej činnosti sme sa držali zásady, že jeleniu zver lovíme, len keď stojí, alebo keď sa pohybuje pomalým krokom. Iba v 50. – 60. rokoch minulého storočia bolo možné na nátlačkach loviť jeleniu netrofejovú zver v pohybe. Novela zákona o poľovníctve z roku 2013 nám dala opäť možnosť loviť na spoločných poľovačkách aj netrofejovú raticovú zver podľa plánu chovu a lovu.
Užitočná matematika
Streľba na pohybujúcu sa zver je najnáročnejšou streľbou. Nakoľko strela potrebuje určitý čas, aby dosiahla svoj cieľ, a zver zároveň za tento čas prejde istú dráhu, nie je možné mieriť priamo na zver. Je potrebné mieriť pred zamýšľaný bod zásahu na komoru, teda predsadiť. Rozhodujúcu úlohu pri správnom predsadení hrajú dva faktory – čas letu strely k cieľu (vyplývajúci z rýchlosti strely a vzdialenosti cieľa) a rýchlosť pohybujúcej sa zveri. Tak ako sa menia tieto faktory, mení sa aj poloha bodu zásahu.
Počítame dĺžku predsadenia
Výpočet si ukážeme na príklade. Jelenica sa pohybuje poklusom rýchlosťou 20 kilometrov za hodinu (5,55 metrov za sekundu) vo vzdialenosti 60 metrov. Aby sme zistili potrebnú dĺžku predsadenia, musíme najskôr vypočítať čas letu strely. Ten zistíme tak, že vzdialenosť cieľa vydelíme počiatočnou rýchlosťou strely. Počiatočnú rýchlosť strely uvádza výrobca a je stanovená pre každú laboráciu náboja. V praxi ovplyvňuje počiatočnú rýchlosť strely aj dĺžka hlavne, pri krátkych hlavniach je rýchlosť nižšia ako pri dlhých. V našom prípade je počiatočná rýchlosť strely 830 metrov za sekundu. Čas letu strely teda vypočítame: 60:830 = 0,0722 sekúnd. Dĺžku predsadenia potom zistíme tak, že rýchlosť zveri vynásobíme časom letu strely, teda: 5,55×0,0722. Vyjde nám, že máme predsadiť 40 centimetrov.
Teória a prax
V poľovníckej praxi odporúčame využívať údaje o rýchlosti zveri a dĺžke predsadenia pre jeleniu a diviačiu zver, ktoré do tabuľky spracoval strelecký expert Andreas Bach. Hodnoty predsadenia sú v tabuľke zaokrúhlené. Za počiatočnú rýchlosť strely považoval autor hodnotu 830 metrov za sekundu, uvádzané rýchlosti zveri sú priemerné hodnoty. V ďalšej tabuľke Andreasa Bacha sú uvedené hodnoty predsadenia pri jelenej zveri v rýchlom pokluse (25 kilometrov za hodinu) a pri rýchlom úniku (45 kilometrov za hodinu). Vzdialenosť cieľa je 40, 60 metra a 80 metrov, počiatočná rýchlosť strely sa pohybuje v rozmedzí od 700 do 1 000 metrov za sekundu. Uvedené údaje, samozrejme, pomôžu v praxi len do určitej miery, keďže na spoločných poľovačkách mierime inštinktívne. No aj teoretická príprava a primerané poznatky sú potrebné.
Nejde len o vzdialenosť
Uvedené tabuľky poukazujú na niekoľko dôležitých faktov. Prvý z nich je, že medzi hodnotami únikovej rýchlosti jelenej a diviačej zveri nie je veľký rozdiel. Ďalej si treba uvedomiť, že u jelenej zveri predsadzujeme vždy pred prednú časť hrudníka a u diviačej zveri pred rypák. Pri rýchlom úniku jelenej zveri predsadzujeme pri vzdialenostiach 40, 60 a 80 metrov pred prednú časť hrudníka. Pri rýchlom úniku diviaka predsadzujeme pred špic rypáka. Ak je poľovník zvyknutý strieľať s predsadením na unikajúceho diviaka na prednú časť rypáka a u jelenej zveri by predsadil tiež na prednú časť tela (pri vzdialenosti 60 metrov), tak by strela zasiahla brušnú dutinu, a nie komoru. Pri rýchlom pokluse jelenej zveri je predsadenie znázornené na fotografii a predsadenie u diviaka na ďalšej fotografii. Platí, že čím vyššia je rýchlosť strely, tým menšie je predsadenie.
Nie je pohyb ako pohyb,
Údaje v tabuľke č. 2 platia iba vtedy, ak sa zver pohybuje voči strelcovi pod 90 stupňovým uhlom. V prípade, že sa bude pohybovať šikmejšie, bude sa meniť aj predsadenie. Pri šikmom pohybe zveri smerom k strelcovi je predsadenie o polovicu menšie ako pri 90 stupňovom uhle. Pri šikmom pohybe smerom od strelca sa predsadenie redukuje na bod zásahu, čiže zámerný bod je totožný s bodom zásahu. Pri streľbe na pohybujúcu sa diviačiu a jeleniu zver treba brať do úvahy aj rozdielny spôsob pohybu zveri. Kým diviačia zver sa stále pohybuje relatívne v jednej výške, u jelenej zveri sa komora pohybuje vpred po akejsi sínusoide. Pri pokluse a skokoch je komora raz hore, potom dolu a pri mierení je nevyhnutné odhadnúť smer pohybu. Pritom sa však mení aj rýchlosť zveri, a to pri každom kroku a skoku vo fáze odrazu a doskoku. Preto nie som jediný, kto odmieta strieľať na rýchlo unikajúcu jeleniu a srnčiu zver, s výnimkou krátkych vzdialeností. Nemožno totiž podceňovať riziko zlého zásahu. Aj nemecký strelecký expert odporúča pri rýchlo unikajúcej jelenej zveri maximálnu streleckú vzdialenosť iba 25 metrov. Pri normálne unikajúcej zveri je odporúčaná strelecká vzdialenosť 40 metrov a pri zveri v pokluse približne 60 metrov. Na väčšiu vzdialenosť by sme mali loviť iba pomaly sa pohybujúcu alebo stojacu zver.
Na čo ešte myslieť
Príčinou nepresného zásahu jelenej zveri môže byť aj to, že jelenia zver pôsobí mohutnejšie ako diviačia zver, a preto často nesprávne odhadneme, ako je od nás ďaleko. Potom sa môže stať, že budeme strieľať na unikajúcu jelenicu vzdialenú 80 metrov s predsadením iba 90 centimetrov (namiesto 120 centimetrov), pretože predpokladáme, že je vzdialená len 60 metrov. Znamenalo by to však, že bod zásahu bude na brušnej dutine. Aby sme predišli takýmto prípadom, vytypujeme si vždy v okruhu streleckého stanovišťa určité dobre viditeľné body, vopred zistíme ich vzdialenosť a podľa nich potom budeme vedieť pomerne presne odhadnúť, v akej vzdialenosti od nás sa pohybuje zver. No a napokon treba dbať aj na dobré krytie streleckého stanovišťa, pretože jelenia zver sa vyznačuje vynikajúcim zrakom.
