Máme radosti aj starosti v poľovnom revíri, ale to všetko k poľovníctvu patrí. Sme poľovníci telom aj dušou, o to viac nás mrzí, keď sa v médiách objavujú nezmysly, ktoré nás len očierňujú.
Obhospodarujeme revír s výmerou 1 380 hektárov, ktorého prírodnú hranicu tvorí Malý Dunaj a zavlažovací kanál. Aká bola u nás uplynulá sezóna? Na zajace sme nepoľovali, šetríme ich, ako môžeme. Bažanty nám to vynahradili, ulovili sme 98 kohútov, sliepky samozrejme nelovíme.
Volanie o pomoc
Hranicu revíru nám tvorí Malý Dunaj v dĺžke tri kilometre, od mosta Zlaté Klasy smerom na Tomášov. Lov divých kačíc je daný, príjemne nám vždy spestrí poľovné zážitky v revíri malej zveri. Aj nás tiesni rapídny úbytok malej zveri, posledné dropy nás opustili pred dvadsiatimi rokmi. Jarabice vidieť iba vzácne, dvíham klobúk pri náhodnom stretnutí. Napriek prikrmovaniu a ochrane pred dravcami ich stav klesá, je takmer na nule. Preto je potrebná neodkladná ústretovosť a pomoc poľnohospodárov pri zveľaďovaní stavov malej zveri, v opačnom prípade je náprava v nedohľadne.
Stále sme zlí poľovníci
Kolobeh obnovujúcej sa prírody nám dáva veľa možností na obdiv jej krás, a tiež na poľovnícke vyžitie. Je to nedocenené bohatstvo našej unáhlenej doby. Tá však nás, poľovníkov, väčšinou neukazuje práve v lichotivom svetle. Veď koľko pozitívnych správ o poľovníkoch ste v poslednom čase čítali či počuli? Zato nie je vôbec ťažké spomenúť si na správu, že poľovník zastrelil v revíri psa a privolaná polícia vyšetruje prípad tohto vinníka, ktorý vraj len z roztopašnosti siahol po zbrani. Alebo hoci na správu, že pri poľnohospodárskom pozemku našli v kŕčoch sa zmietajúceho myšiaka, ktorého otrávili pravdepodobne – nuž, kto iný ako poľovníci. Také „drobnosti“ už ale nikto nerozoberal, že celé polstoročie platí úplný zákaz používania jedov na likvidáciu škodnej, a nebezpečné chemikálie rozmetané na poliach na ochranu úrody taktiež ostali mimo pozornosti.
Chránime majetok štátu
Dobrá povesť poľovníkov s každou tendenčnou správou utŕži ďalšiu ranu. A čuduj sa svete, nikto tieto fámy nepopiera, nikto neoponuje, že sú to neopodstatnené „správy“. Nikto si nedá námahu, aby vysvetlil, že poľovník môže, dokonca zákon mu priamo ukladá okrem iného aj ochranu poľovnej zveri. V prípade potreby to znamená aj odstrelom ukončiť vyčíňanie pytliačiaceho psa dvesto metrov od najbližšieho trvalo obývaného domu. A poľovnícka stráž podľa závažnosti situácie aj bližšie k obývaným priestorom môže vykonať odstrel psa, ktorý loví poľovnú zver. Poľovníkom je do starostlivosti zverený majetok štátu, voľne žijúca zver. K tomu patrí právo aj povinnosť zakročiť na jej ochranu. Poľovnícka stráž skladá prísahu na zákony SR a je v revíri verejným činiteľom, ktorý môže v nevyhnutnom prípade v súlade so zákonom použiť aj donucovacie prostriedky.
Zdvihnúť hodenú rukavicu
Nebolo by od veci celoplošne zakázať divoký kemping, či vykázať z prírody osobné vozidlá až na úžitkové poľné a lesné cesty pri výnimočnej a opodstatnenej potrebe ich použitia. Médiá by mali prezentovať detaily zákona o poľovníctve, aby návštevníci v revíri mali jasno o postupe poľovníka a poľovníckej stráže. Ani najsvedomitejší poľovník nemusí mať právnické vzdelanie ani žurnalistické kvality, ale v okresných kanceláriách SPZ pracujú vysoko kvalifikovaní odborníci. V spolupráci s odborníkmi z SPK ich vyjadrenia už majú váhu odbornosti, len treba zdvihnúť hodenú rukavicu a ukázať činnosť poľovníkov v pravom svetle.
Prichádzame o bohatstvo
Ďalšia téma prezentovaná v médiách tiež stojí za uváženie. Ide o škody spôsobené raticovou zverou, ktorá je silne premnožená a jej stavy by bolo potrebné regulovať. Hľadať riešenie len na účet poľovníkov je neadekvátne, až cynicky jednostranné. Poľovníci nerátali peniaze, čas ani snahu, ktorú vynaložili, aby sa naše revíry úspešne zaradili na kontinentálnu špičku. Iste, alarmujúce správy poľnohospodárov treba seriózne spracovať, ale v prvom rade nezabudneme na ich povinnosť ochrany úrody. Tu musím opäť poukázať na zdecimované stavy malej zveri, lebo voľakedajšia svetová úroveň je v troskách. Je to pálčivá otázka, azda ešte naliehavejšia ako škody spôsobené raticovou zverou. Nenahraditeľné prichádzame o stáročné prírodné bohatstvo.
Ceňme si hodnotu zveri
Efektívny prístup poľnohospodárov k výrobe je nevyhnutný, ale treba nájsť riešenie na ochranu a zveľaďovanie malej zveri. Vytvárať ochranné pásy ďateliny, kukurice vyslovene pre zver na exponovaných miestach, vyvíjať a aplikovať neškodné postreky na odpudzovanie raticovej aj malej zveri, ktoré by prispeli k znižovaniu škôd spôsobených zverou. Poľovnícke združenia by mali disponovať reálnymi počtami odlovu bez trofejovej zveri, hoci aj nátlačkou. A až po splnení úloh poľovníkov a poľnohospodárov by sme mali začať rátať škody spôsobené zverou. Ceňme si pravú hodnotu poľovnej zveri. Je to nenahraditeľné prírodné bohatstvo! Po nešetrnom zásahu zmizli z polí jarabice, dropy, a ostatná malá zver len živorí. Poľovníci nie sú bez duše, príroda ich naučila vážiť si zver. Aj napriek ťažkostiam poľovníctvo je povznášajúci životný štýl, ktorý si zaslúži morálne, vedomostné a hmotné investície.
