Medzi stavom pokožky, vlasov a výživou (kvalita, zloženie, množstvo) existuje úzka súvislosť. Zdravá pokožka a vlasy sú jedným z hlavných „symptómov“ správnej výživy. Nutričné nedostatky môžu viesť k poškodeniu alebo ochoreniu kože, ktorá odráža zdravotný stav tela v akomkoľvek čase.
Pokožka, vonkajšia vrstva, je prvou obrannou líniou, ktorá chráni telo pred vplyvmi prostredia. Koža je najväčší orgán v tele, u šteniat tvorí 24 % telesnej hmotnosti, v dospelosti je to 12 %. Výživa určuje stav, kvalitu a zdravie pokožky a vlasov. Živočíšne bielkoviny, esenciálne mastné kyseliny a omega-6 až -3 mastné kyseliny zohrávajú kľúčovú úlohu v metabolizme kože. 30 % dennej potreby bielkovín v tele potrebuje pokožka a vlasy, vlas je z 95 % tvorený bielkovinami. Psy vyžadujú vo svojej strave živočíšne bielkoviny.
V priemernej veterinárnej praxi v závislosti od miesta, ročného obdobia a druhu môžu alergické kožné stavy predstavovať až 50 % všetkých dermatologických prípadov. Prevládajúcim klinickým príznakom je svrbenie. Úspešná diagnostika a liečba kožných alergií je pre značnú časť veterinárnych pacientov veľkou úľavou.
Alergia je dôsledkom opakovaných atakov na organizmus, ktoré vedú k zápalovej reakcii založenej na imunitnej odpovedi (hypersenzitívna reakcia typu I – IV). Je známe, že psy a mačky majú mnoho typov alergických kožných ochorení, ich významný podiel možno rozdeliť do troch skupín:
1. alergia na blchy 2. atopická dermatitída 3. alergia na krmivo tzv. alergický spúšťač.
Zápal prebieha rovnako
Typy antigénov sa síce líšia, zápalový proces však prebieha rovnakou cestou. Pri diskusii o alergických ochoreniach je dôležité poznať dva pojmy a to alergická záťaž a hypersenzitívna alergia.
Alergická záťaž je množstvo alergénov, ktoré ovplyvňujú organizmus. Prítomnosť viacerých typov alergénov zvyšuje alergickú záťaž a vedie k reakcii precitlivenosti. Odpoveď organizmu je potom kombináciou účinkov rôznych alergických a nealergických faktorov.
Hypersenzitívnu reakciu sprevádza uvoľňovanie zápalových látok. To nevyhnutne nevedie ku klinickému výskytu svrbenia, pokiaľ reakcia nepresiahne prah svrbenia.
Prahová hodnota pre svrbenie je daná okamihom, keď sa precitlivenosť stáva klinickým ochorením a vedie k svrbeniu. Preto je pochopiteľné, že zvieratá alergické na pretrvávajúci prach v dome, nevykazujú klinické príznaky po celý rok až do doby kvitnutia. Alergická záťaž spôsobená viacerými alergénmi môže tiež klesnúť pod prah svrbenia vďaka úspešnej liečbe jedného zo spúšťačov alergií.
Zápal počas alergickej reakcie je obrannou odpoveďou organizmu na poškodenie tkanív. Jeho priebeh regulujú látky označované ako mediátory zápalu – cytokíny, histamín a eikozanoidy. Ak obranné deje prebiehajú pridlho a nie sú správne regulované, vyústia do poškodzujúcich dejov, akým je aj alergia.
Voľné radikály poškodzujú bunkové membrány ( bunkové steny), čo priamo vedie k celkovému poškodeniu samotnej bunky. Degradačný enzým fosfolipázy spúšťa rozklad tukov, ktoré tvoria bunkovú stenu, vznikajú deriváty omega-3 a omega-6 mastných kyselín – eikozanoidy. Mastné kyseliny omega-6 produkujú zápalové látky, omega-3 mastné kyseliny sú omnoho menej zápalové.
Stupeň zápalu je určený zložením mastných kyselín v bunkovej stene. Ich podiel závisí od príjmu potravy. Zvieratá nie sú schopné produkovať omega-3 a omega-6 mastné kyseliny ani konvertovať jeden typ na iný. Pre optimálne hladiny týchto kyselín v bunkovej membráne musí strava obsahovať pre každú omega-3 mastnú kyselinu 5 až 10 omega-6 mastných kyselín. Štúdie ukázali, že pomer 5 až 10: 1 významne znižuje množstvo zápalových metabolitov a zápalových látok.
Potravinové alergény
Alergia na výživu je najčastejším ochorením spomedzi alergických kožných chorôb. Alergia na jedlo je alergická reakcia, ktorá vyvoláva precitlivenosť na jednu zo zložiek stravy. Rozlišuje sa medzi potravinovou intoleranciou, ktorá nie je výsledkom alergickej reakcie, ale je výsledkom poruchy trávenia.
Takmer všetky zložky potravín môžu vyvolať hypersenzitívnu reakciu, najčastejšie však vedie k alergickej reakcii proteínová zložka. Bielkoviny v potravinách sú s väčšou pravdepodobnosťou alergénmi, ak sú odolné voči teplu a čiastočne odolné voči tráveniu. Varenie znižuje alergénny účinok väčšiny proteínov a úplne odstraňuje tráviace enzýmy.
Najbežnejšie používanými zdrojmi bielkovín sú pšenica, kuracie mäso, kukurica, sója, hovädzie mäso, vajcia, kvasnice. V štúdii o precitlivenosti na potraviny sme zisťovali, ktorý proteínový zdroj s najväčšou pravdepodobnosťou vyvoláva alergické reakcie u spoločenských zvierat. Potvrdilo sa, že hovädzie mäso u psov zapríčinilo asi 60 % prípadov alergií. Nasledovala sója 32 %, kuracie mäso 28 %, mlieko 28 %, kukurica 25 %, pšenica 24 %, vajcia 20 %. V štúdiách na mačkách sa zistilo, že 42 % rýb a 14% mliečnych výrobkov je alergických.
V prípade potravinových alergií na báze bielkovín, konzervačné látky, farbivá a huby spôsobili reakcie z precitlivenosti. Umelé doplnkové látky zvyčajne nevyvolávajú samotnú alergickú reakciu, ale môžu prispieť k rozvoju príznakov u predisponovaných zvierat.
Svrbenie a poruchy trávenia
V priemernej veterinárnej praxi je výskyt alergií na potraviny pri všetkých kožných chorobách približne 10 %. Vyšší výskyt sa pozoroval u niektorých psích plemien (španiel, bradáč, kólia) a mačiek. Alergie na výživu sa primárne prejavujú symptómami kože a tráviaceho systému.
Symptómy kože – najbežnejším a charakteristickým príznakom je svrbenie, ktoré nevykazuje sezónnosť. Najčastejšie je poškriabanie líca, uší, končatín a brucha. V niektorých prípadoch je možné pozorovať sčervenanie kože a malé vyrážky. Nasledujú sekundárne kožné príznaky, infekcie spôsobené poškriabaním.
Gastrointestinálne príznaky- opakujúce sa vracanie, hnačka, ktorá sa nezmierňuje a často s liečbou nezmizne.
Liečba správnou výživou
Liečba alergických ochorení je zložitá, pretože príčiny tohto ochorenia sú rozmanité. Príznaky aj napriek tejto rozmanitosti bývajú veľmi podobné, preto diagnostika typu potravinovej alergie býva zdĺhavá. Veterinárni lekári skúšajú rôzne diéty, aby mohli určiť, na čo je zviera citlivé. Na tento účel boli vyvinuté rôzne testovacie metódy. Liečba alergií správnou výživou môže byť cenným doplnkom a dokonca náhradou za lieky. Kombináciou diéty a liekov sa dá dosiahnuť, že pacient klesne pod prah svrbenia aj pri nižších dávkach liekov.
V prípade potravinovej alergie by sa zvieraťu mala po zistení príčiny poskytnúť strava bez alergénov. Dôležité je vynechať odmeny, sladkosti, atď. Vždy majte po ruke čerstvú pitnú vodu. Veterinárny lekár používa lieky na dočasné zmiernenie príznakov, ale zmiernenie príznakov je založené na kŕmení nealergénnou výživou, aj vtedy, keď alergia ustúpi.
Vyššie spomínané omega-6 a omega-3 mastné kyseliny sa ukázali byť prospešné pri liečbe dermatóz, a sú bezpečnou alternatívou k terapii glukokortikoidmi. Omega-6 mastné kyseliny však v príliš veľkých dávkach pôsobia skôr škodlivo, dôležité je ich množstvo vzhľadom k príjmu omega-3 mastných kyselín regulovať. Omega-3 totiž pomáhajú redukovať telesné zápaly, zatiaľ čo priveľa omega-6 tieto zápaly podporuje.
Výskum ukázal, že pomer omega-6 a omega-3 mastných kyselín v potrave v pomere 5 až 10: 1 je ideálny na liečbu zápalových reakcií u psov. Potraviny s optimálnymi hladinami omega-6 a omega-3 mastných kyselín môžu pomôcť zmierniť alergické symptómy u zvierat so zápalovou precitlivenosťou.
Prevzaté z časopisu Kutya, FOTO: SHUTTERSTOCK