Už rastú! A tento rok mimoriadne dobre. Bez preháňania možno povedať, že Slovensko je hubárskou veľmocou a hubárčenie je naším národným športom. Preto sme pre vás pripravili nový seriál – o hubách, nielen pre hubárov.
Keď rastú, ľudia sa zrazu začínajú ponáhľať z práce domov, aby čo najskôr mohli vyraziť do lesa, mnohí si berú dovolenku, aby už zavčasu ráno mohli presnoriť svoje osvedčené hubárske miesta. Sme skrátka národ hubárov. V čase bohatého výskytu húb neprejde deň, keď by sa v hlavných televíznych správach neobjavil rekordný hubársky úlovok z rôznych končín Slovenska. Takú obdivuhodnú pestrosť druhov a hojnosť húb ako u nás by sme našli málokde.
Na huby do supermarketu
Za túto mimoriadnu pestrosť vďačíme najmä priaznivým prírodným podmienkam, ako je miernosť podnebia s dostatkom tepla a vlahy, výnimočne vysoká lesnatosť Slovenska, pestrý reliéf s premenlivým geologickým podkladom a bohaté zastúpenie najrôznejších druhov drevín. Preto aj zber húb má u nás bohatú tradíciu. Zberom húb sú známe aj niektoré okolité štáty a spolu s Čechmi, Poliakmi, Maďarmi a ďalšími obyvateľmi strednej a východnej Európy tvoríme jednu veľkú hubársku rodinu. Nie všade je to tak. V niektorých európskych krajinách, napríklad v Anglicku alebo v Škandinávii, o huby ani nezakopnú, radšej si ich kúpia v supermarkete. Tam hubárčenie nemá žiadnu tradíciu.
Medzi naše najpopulárnejšie huby patria hríby, ľudovo nazývané aj dubáky.
Jedlo chudobných
Kedysi sa o hubách hovorilo, že je jedlom chudobných. A bolo to skutočne tak. Naši predkovia, ktorí mali podstatne ťažší život, aký žijeme teraz my, si zberom húb vylepšovali svoj jedálny lístok, často to však bola ich jediná strava. Dnes je situácia značne odlišná. Hubárčenie je príjemným spestrením života, ktoré okrem prechádzok a potrebného relaxu ponúka aj ďalší vítaný bonus – spestrenie nášho jedálneho lístka. No nielen to. Huby sa v mnohých ohľadoch stali vyhľadávanou kulinárskou pochúťkou. Niektoré huby sú dokonca hotovým majetkom. Napríklad hľuzovka čierna je v kulinárskych kruhoch veľmi vysoko cenená a za kilogram tejto huby sa platí 800 až 1500 eur. Obľúbená je najmä vo Francúzku, kde ju podávajú len v tých najhonosnejších reštauráciách.
Huby často vytvárajú rôznorodé plodnice.
Pre viacerých hubárov je hubárčenie vášňou porovnateľnou s vášňou poľovníka alebo rybára. Keď rastú, doma ich nik neudrží… Poznám to sám z vlastnej skúsenosti. Vari každý hubár zažil tú radosť, keď sa vracal domov s košíkom plným krásnych húb. Ten pocit je na nezaplatenie.
Čo sú vlastne huby ?
Táto zdanlivo jednoduchá otázka je vo svojej podstate dosť zložitá. Mnohí z vás pokladajú za huby plodnice, ktoré zbierame v lese, no nie je to celkom tak. Huby sú veľmi zvláštne organizmy. Nie sú to ani rastliny, ani živočíchy. Tvoria samostatnú ríšu, ktorá svojimi vlastnosťami stojí niekde uprostred medzi rastlinami a živočíchmi. Huby sú veľmi nenápadné. Žijú skryto a často o ich existencii nemáme ani potuchy. A sú všade okolo nás. Dokonca ich nájdeme aj v kuchyni, v pivnici alebo na vlastnom tele. Neveríte ? Je to tak. Kvasinky alebo plesne – to všetko sú huby. Do ríše húb totiž patria aj jednobunkové organizmy viditeľné len pod mikroskopom. Vďaka hubám môžeme jesť chlieb alebo pečivo, pochutnávame si na dobre vyzretých syroch, alebo pijeme lahodné víno a pivo. Okrem úžitku nám však huby spôsobujú aj mnohé nepríjemnosti. Sú to najmä plesne v bytoch alebo potravinách, dokonca aj na ľudskom tele.
K najkrajším hubám zaraďujeme muchotrávku červenú. Pozná ju aj ten, kto nechodí na huby.
Hľadanie vhodných podmienok
Medzi najznámejšie huby patria tie, ktoré vytvárajú plodnice. Nájdeme ich v lesoch, na lúkach, v sídliskovej zeleni alebo na kmeňoch stromov. Samotnú hubu však nevidíme, pretože je ukrytá v zemi, v dreve alebo inom substráte. Je to podhubie, ktoré je zložené z hustej siete jemných hubových vlákien rozvetvených do širokého okolia. Z času na čas, keď sú vhodné poveternostné podmienky, vyrastú ako plody na strome plodnice húb, ktorých jediným poslaním je vytvorenie výtrusov. Keď dozrejú, unáša ich vietor do širokého okolia, často desiatky až stovky kilometrov od materskej plodnice. Produkcia výtrusov je naozaj obdivuhodná. U priemerne veľkých plodníc niektorých druhov sa odhaduje až na milióny dokonca až miliardy výtrusov. Toto obrovské množstvo voľným okom neviditeľných „semien“ huby je unášané vetrom na najrôznejšie lokality.
Tanierovka oranžová patrí do bohatej skupiny miskovitých húb. Aj keď je jedlá, takmer nikto ju z hľadiska malej výdatnosti nezbiera.
Vo vhodných podmienkach niektoré z nich vyklíčia, drvivá väčšina však takéto podmienky nenájde a vyjde nazmar. Hubové výtrusy totiž pre svoj rast potrebujú veľmi špecifické podmienky a výživu. Nie všade ich však nájdu. Poznáte to aj sami. Niekedy prejdete takmer celý les a o hubu ani nezakopnete, prídete však na miesto, kde sa to hubami len tak hemží. Huby čerpajú výživu z odumretého rastlinného alebo živočíšneho substrátu, niekedy si potrebné látky pre rast berú aj zo živých organizmov a parazitujú na nich. Zaujímavou formou výživy je tzv. mykoríza, kedy huba spolupracuje s hostiteľom, a to tak, že si s ním vymieňa niektoré látky, čo je obojstranne prospešné, hovoríme tomu vzájomná symbióza. Na takomto princípe spolupracujú huby s mnohými druhmi drevín, ale napr. aj s našimi orchideami, ktoré sú od húb existenčne závislé. Nápadnú náväznosť húb s určitými druhmi drevín môžeme pozorovať pomerne často najmä u hríbovitých húb. Na základe týchto poznatkov môžeme konštatovať, že huby majú v prírode, a nielen tam, veľký a nenahraditeľný význam. Sú to práve huby, ktoré sa najväčšou mierou podieľajú na rozkladných procesoch odumretej rastlinnej a živočíšnej hmoty. Bez húb by sa zastavil kolobeh látok a energie v prírode, bez nich by sme nepoznali mnohé potraviny a nápoje.
Zaujímavým zástupcom drevokazných húb je pečeňovec dubový. Jeho dužina veľmi pripomína surové mäso.
Kedy ich zbierame
My sa však budeme venovať hubám, ktoré vytvárajú plodnice a sú zaujímavé najmä pre zberateľa húb. Takýchto húb sa v našej prírode vyskytuje mnoho. Odhaduje sa, že ich na našom území rastie okolo šesťtisíc druhov, nie všetky sú však jedlé. Za jedlé sa považuje asi 400 druhov, takže je určite z čoho vyberať. Väčšina húb patrí medzi nejedlé druhy, viaceré z nich sú jedovaté, dokonca až tak, že môžu zapríčiniť a aj takmer každoročne zapríčiňujú smrteľné otravy. O tom si však povieme v niektorej z nasledujúcich častí. Kedy rastú huby a kedy ich môžeme zbierať ? Skúsený a zasvätený hubár vám určite odpovie, že po celý rok. A je to pravda. Huby môžeme zbierať zavčasu na jar, v lete, na jeseň, mnohé druhy dokonca aj cez zimu, keď je snehová pokrývka.
Medzi chránené druhy húb patrí aj viacero zástupcov našich hríbov.
Pre bežných alebo sviatočných hubárov sú však najobľúbenejším obdobím zberu húb letné a jesenné mesiace. Vtedy rastie väčšina našich druhov húb a v čase priaznivých klimatických podmienok aj veľmi hojne. Kedy je teda najlepší čas vybrať sa na huby ? Najmä vtedy, keď je v prírode dostatok vlahy a primerané teplo. Huby totiž milujú pravidelný prísun vlahy a teplé noci. Nemajú však rady horúčavy a dlhé suché obdobia. V takýchto podmienkach prestávajú rásť, podhubie vegetuje pod zemou a nemá dostatočnú schopnosť vytvárať plodnice. Huby často nerastú ani v období dlhotrvajúcich dažďov, keď je zem premočená. Začnú rásť až vtedy, keď povrch zeme trochu vyschne. V súčasnej meniacej sa klíme sú preto podmienky rastu húb čoraz zložitejšie, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že čoraz častejšie sa opakujú roky s nepriaznivým výskytom húb. Dlhotrvajúce suchá s extrémne vysokými teplotami striedané s prívalovými dažďami neprajú rastu húb. Našťastie nie každý rok je takýto. Sú roky, keď sa hubám darí a v prírode môžeme nájsť až neskutočné množstvá najrôznejších druhov. Takýmto rokom bol napríklad rok 2014, ktorý bol na huby veľmi štedrý.
Mnohé druhy húb môžeme v prírode nájsť aj vo veľkých počtoch. Príkladom môže byť jedlá podpňovka obyčajná alebo jedovatá strapcovka zväzkovitá.
Čo všetko vám povieme
V našom seriáli vám postupne predstavíme naše známe, ale aj menej známe druhy húb, s ktorými sa v prírode môžete stretnúť. Zameriame sa najmä na jedlé druhy, predovšetkým také, ktoré sa často zbierajú a konzumujú. Sme presvedčení, že mnohí hubári budú dosť prekvapení, koľko rôznych druhov húb zbierajú. V seriáli nájdete aj mnoho praktických rád, ktoré vám pomôžu pri zbere a spracovaní húb. Okrem našich najzbieranejších húb sa budeme venovať aj jedovatým druhom, s dôrazom na ich rozpoznanie, chráneným druhom, predstavíme vám naše takmer „exotické“ huby a pohovoríme si aj o liečivých vlastnostiach niektorých druhov húb. V nasledujúcej časti si predstavíme naše najpopulárnejšie a najzbieranejšie huby – hríby.
Typickou mykoríznou hubou je kozák osikový. Nenájdeme ho rásť nikde inde len pod osikami.
