Keď sa môj brat rozhodol, že chce zažiť danieliu ruju v severných Čechách, nezaváhal som ani chvíľu, či sa mám k tejto zelenej výprave pripojiť.
Poľovať s človekom, ktorý sa dokonale vyzná v zelenom remesle je vždy pre mňa veľkým poľovníckym zážitkom. Keď je táto skutočnosť navyše spojená aj s návštevou novej poľovníckej lokality, vtedy je nedočkavosť a vzrušenie z nepoznaného zaraz vo mne. Bez varovania vám vtedy začne v hlave vŕtať červíček, ktorý vás príjemne núti spriadať lovecké plány a popúšťa uzdu poľovníkovej fantázie. Zrazu sú všetky pozemské problémy na míle vzdialené a svet sa zmenší na lístok, kde si píšem, čo si všetko mám zobrať so sebou na našu malú poľovnícku výpravu.
Rozdelenie úloh
Môj brat sa rozhodol, že tento rok by chcel zažiť danieliu ruju s možnosťou ulovenia dobrého daniela. Náhoda chcela, že si vybral lokalitu v severných Čechách, kde poľuje môj kamarát, ktorého som v úvode spomenul ako človeka, ktorý sa vyzná v zelenom remesle. Hlavným lovcom, samozrejme, bude môj brat Martin, ja som sa bez protestov postavil do polohy „beihirsha“, ktorého úlohou bude hlavne fotograficky zdokumentovať prípadný úspech.
Daňci rochaj
Po srdečnom zvítaní na benzínke sme sa presunuli do dediny Tlučeň, kde sme boli ubytovaní v poľovníckej chate miestneho poľovníckeho združenia.“Daňci rochaj,“ radostne oznamuje náš hostiteľ, dobrá správa, ktorú sa nedalo osláviť inak ako pohárikom dobrej slivovice. Nasledovali rutinné záležitosti – vybalenie a príprava na prvú vychádzku. Brat išiel s Rudom za danielom a ja som si sadol na kazateľnicu s povolením uloviť výradového daniela a diviaka každej váhovej a vekovej kategórie, samozrejme s výnimkou vodiacej diviačice. Podľa informácií zdržuje sa v mojej lokalite daniel s parožím, ktoré od lopát daniela má veľmi ďaleko a viac sa svojou architektúrou podobá na parohy slabého jeleňa. Prvý večer mi na neveľkú lúčku vyšiel len mladý srnec šestorák a neskôr srna s dvomi srnčaťami.
Kamarát vietor
Budík nás zobudil do zamrznutého rána a hviezdy sľubovali krásny deň. Rýchla ranná káva s makovníkom a už sme aj skákali do čižiem idúc za ďalším poľovníckym zážitkom. Ja na večerný posed, Martin s Rudom na rujovisko, kde sa mal nachádzať daniel, ktorého sa rozhodli odloviť. Jasné hviezdy sa cestou do revíru stratili v hustej hmle, ktorá neveštila nič dobré. Sedím v posede obklopený tmou len v spoločnosti zhovorčivej sovy, s ktorou som si fajn poklebetil. Noc je pomaly vytláčaná ránom, ale ja napriek tomu pre pretrvávajúcu hmlu nevidím a perspektíva rýchlej zmeny je viac ako neistá. Ale čo to? Okolo siedmej začal pofukovať vetrík a viditeľnosť sa začala pomaly, ale iste zlepšovať. Na mojej lúčke pred posedom už rozoznávam pomaly prechádzajúceho muflóna s výrazným sedlom a tuľajkami ešte krátkymi, však dobre na široko založenými. Dôverčivo vychádzajú aj obe večerné srnčatá s istiacou srnou. Zdržia sa však na rannej pastve krátko, lebo ich nepokojné pohľady smerujúce do jedného z kútov dubového lesa mi našepkávajú, že niečo ide. Srna sa dáva do pohybu a berie zo sebou i oboch potomkov.
Na scéne môj známy
Jemné puknutie halúzky mi kladie na oči trieder, a už aj vidím daniela špicáka. Rozoznávam že je v paroží krátky, na pravej strane vidím len jeho hrušku, či mu špic chýba z dôvodu ulomenia alebo je príčinou genetická chyba, to posúdiť neviem .Októbrová tráva daniela vyťahuje až pred môj posed, kde sa dostáva do zorného poľa môjho puškohľadu. Imaginárne som ho odlovil, pri mojej vnútornej gratulácii ma však vyrušuje ďalší pohyb. Zo smeru odkiaľ vyšiel špicák, vyťahuje druhý kus, vo zverine jasne väčší. Daniel! V sekunde zisťujem že je to môj známy, ktorého zatiaľ poznám len z rozprávania . V paroží je skutočne bez náznaku čo i len varešky. Kráča líniou dubovej hory, krytý rednúcim závojom hmly. Stopa špicáka ho nezastavuje a ja nedokážem na jeho komore ustáliť červený bod na istú ranu. Tmavá stena lesa ho náhle pohlcuje a daniel ako prišiel, tak aj odišiel. Moje „ihrisko“ zrazu zostalo prázdne a prišli otázky. Mal som strieľať hneď, ako som videl, že je to on, i keď mi hlavu ukázal len na pár sekúnd? Nie, nie, nebol by som vnútorne spokojný a aj výstrel by nemusel „sedieť“, uspokojujem sa.
Srdce v hrdle
Fajčím cigaretu a sledujem hmlu, ktorá ako roztrhané záclony prelieta pred okienkom kazateľnice. Nestačím ani dofajčiť, keď vidím pohyb na mieste, kde pred chvíľou zatiahol môj daniel. Danielica po krátkom istení smelo vychádza, bez pasenia prechádza krížom cez lúčku a vchádza do lesa. Že by ešte jedna? Hmla mi opäť nedovolí hneď posúdiť druhého jedinca. Neistota trvala však len krátko. Môj daniel znova vyťahuje z tieňa lesa a ide v stope voňavej danielice. Ponáhľa sa, ja však tiež. Odistenie a namierenie je len otázkou pár sekúnd, ale aj to stačilo danielovi, aby mal hlavu zase v poraste a znova sa pokúšal uniknúť. Našťastie ho však niečo zaujalo, aj keď som videl kvôli hmle len jeho lopatku, už som neváhal. Po rane som nevidel nič, len počul krátke silné lámanie, ktoré následne vystriedalo ticho. Ticho, ktoré mám rád. Je v ňom vzrušujúca neistota, noha skákajúca od poľovníckej horúčky, cigareta padajúca dvakrát na podlahu posedu, srdce zrazu bije nie tam, kde má, ale niekde v hrdle. Na nástrel nejdem, daniel nezostal v ohni a každá stopa alebo pach navyše je pri prípadnej dohľadávke pre psa prácou navyše.
Radosť nemá konca
Telefonujem Rudovi a oznamujem, že som strieľal. Asi o pätnásť minút už auto stojí pod posedom a ideme k miestu, kde som strieľal. Silná farba na tráve ma ešte viac upokojuje a v duchu si hovorím, že to bude dobré. Psík, hladkosrstý jazvečík, sa chvíľu krúti na mieste, po dvadsiatich metroch však nachádza už zhasnutého daniela zakliesneného v suchých konároch. Stisky rúk, objatia, zálomok, všetko to, čo poznáme, a predsa je to vždy nové a iné. „Neumim si představit, co bude, když padne velkej daňek,“ boli Rudove slová, keď nám už musel násilím odobrať fotoaparáty, aby sme došli na chatu aspoň na obed. Ja som otvoril náš lov a brat ho úspešne ukončil. O tom však niekedy nabudúce.
Kde nájdete Tlučeň
Dedina je časťou obce Hlinná v okrese Litoměřice. Nachádza sa v Českom stredohorí asi jeden a pol kilometra od Hlinnej a šesť kilometrov na severozápad od Litoměříc. Dedina sa rozkladá na ľavej strane údolia Tlučeňského potoka pod severným úbočím vrchu Plešivec. Tlučeňské údolie klesá v smere od juhovýchodu na severozápad od Hlinnej k Sebuzínu. Západne od Tlučne sa vypína vrch Trabice, pravej strane údolia na sever od dediny dominuje masív Varhoště s Krkavčou skalou.
