V mesiaci poľovníctva, krátko pred celoštátnou výstavou Poľovníctvo a príroda sme sa o stave a smerovaní slovenského poľovníctva zhovárali s prezidentom Slovenskej poľovníckej komory Tiborom Lebockým.
Minulá výstava Poľovníctvo a príroda bola udalosťou minimálne európskeho významu. Aká bude tá tohtoročná?
Ako všetci dobre vieme, Slovensko nastupuje od 1.7.2016 na svoje historicky prvé predsedníctvo v Rade Európskej únie (SK PRES). V rámci príprav celoštátnej výstavy Poľovníctvo a príroda 2016 požiadala Slovenská poľovnícka komora Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí o záštitu SK PRES, lebo predsedníctvo považujeme za udalosť ojedinelého medzinárodného významu a jedinečnú príležitosť predstaviť to najlepšie z našej kultúry. Ministerstvo zahraničných vecí nám záštitu udelilo, čím sme získali v porovnaní s doterajšími výstavami rozhodne ambicióznejšie východiská na šírenie dobrého mena slovenského poľovníctva ako doteraz.
Ako sa vám podarilo zvládnuť toto organizačne aj finančne náročné podujatie, ktorého garantom by mal byť (je) rezort pôdohospodárstva?
Slovenská poľovnícka komora ale aj Slovenský poľovnícky zväz boli a sú subjektami, ktoré historicky disponujú najbohatšími skúsenosťami pri zabezpečovaní veľkých poľovníckych výstav s medzinárodnou účasťou. Spomeňme si na celoštátne výstavy Nitra 2005 alebo Bratislava 2011, kde poľovnícka samospráva bola nielen organizačným garantom ale významne sa podieľala aj na financovaní týchto podujatí. Zo znenia príslušných ustanovení platného zákona o poľovníctve vyplýva, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v spolupráci so Slovenskou poľovníckou komorou organizuje raz za päť rokov celoštátnu výstavu trofejí, na ktorej hodnotí vývoj kvality chovu a správnosti lovu trofejovej zveri. Základné rámce organizácie aj financovania tohto podujatia sú teda dané zákonom. Všetko ostatné je už len o nastavení systému operatívneho riadenia a priebežnej kontroly. Za týmto účelom boli vytvorené a ministerstvom odsúhlasené dva výbory, riadiaci a výstavný, ktoré v súlade s harmonogramom prípravy výstavy zabezpečujú všetky činnosti smerujúce k úspešnému priebehu tohto podujatia medzinárodného významu.
Otvorenie výstavy Poľovníctvo a príroda, Bratislava 15. 6. 2011
V čase konania prvej výstavy PaP sa SPK stavala na vlastné nohy. Ako hodnotíte vývoj komory, v akom stave je dnes?
Slovenská poľovnícka komora ako organizácia zriadená zo zákona, na ktorú bol prenesený výkon štátnej správy v pomerne rozsiahlom rozsahu, riešila za obdobie ostatných piatich rokov mnohé výzvy. V prvom rade to bola disproporcia medzi rozsahom zo zákona požadovaného preneseného výkonu štátnej správy a zdrojmi financovania týchto činností, následne prišlo populistické a spolitizované napádanie zriadenia komory a členstva v nej, účelové šírenie tézy o dvojkoľajnosti riadenia a o dvojitých platbách členského fyzických osôb do komory i zväzu. Rozhodnutie Ústavného súdu z marca tohto roku, ktorým súd zmietol zo stola podanie o protiústavnosti niektorých ustanovení zákona o poľovníctve, priebeh a výsledky rokovaní najvyšších kolektívnych orgánov komory i zväzu dokazujú, že absolútna väčšina volených funkcionárov preferenciu poľovníckej samosprávy komorového typu podporuje. Samozrejme, sú aj odmietavé názory spočívajúce najmä v kritike toho čo funguje, ale bez uceleného a zrozumiteľného návrhu alternatívy, garantujúcej trvalo udržateľné poľovníctvo v čoraz zložitejších ekonomických a ekologických podmienkach. Žiaľ, spoločným menovateľom vzniku týchto výziev bola nedôsledná úroveň internej komunikácie medzi zástupcami členskej základne v orgánoch komory a samotnou členskou základňou, to je potrebné priznať a v budúcnosti sa takýmto chybám vyhýbať.
Pred výstavou PaP 2016, rozhovor pre Farmársku revue
Pociťujete ešte stále istú nedôveru poľovníckej verejnosti k „duálnemu“ vedeniu (SPK, SPZ)?
Od vzniku Slovenskej poľovníckej komory v súlade a postupom podľa zákona o poľovníctve z roku 2009 vykonáva organizáciu a riadenie poľovníckych činností v rozsahu presne stanovených kompetencií komora, teda organizácia zriadená zákonom. Slovenský poľovnícky zväz ako združenie občanov je poľovníckou organizáciou, akých je na Slovensku čoraz viac. SPZ ani iné združenia občanov nie sú nositeľom kompetencií na organizáciu, riadenie a kontrolu povinností poľovníckej samosprávy vyplývajúcich zo zákona. Zákonom tieto ako prenesený výkon štátnej správy vykonáva komora. Komora je organizácia, ktorú štát zriadil ako prostriedok na jednotné riadenie všetkých poľovníckych organizácií ktoré zastrešuje (vrátane SPZ), pričom si štát prostredníctvom inštitútu štátneho dozoru ponechal kontrolnú pôsobnosť nad samotnou komorou aj všetkými jej organizačnými zložkami. Poľovnícka verejnosť si v súlade so zákonom a stanovami volí svojich funkcionárov do orgánov poľovníckych organizácií a zástupcovia poľovníckych organizácií sa uchádzajú o volené posty vo vedení komory. Ak je v súčasnom vedení Slovenskej poľovníckej komory najviac zástupcov Slovenského poľovníckeho zväzu, vyplýva to možno z historického princípu a početnosti členskej základne zväzu. Neviem teda, o akom duálnom vedení niektorí naši členovia hovoria. Možno by stačilo naštudovať zákon a stanovy, vnemy nahradiť poznaním a všetko by bolo jasné.
Dni sv. Huberta, Svätý Anton 5. 9. 2015
Ako hodnotíte rozhodnutie Ústavného súdu o neoprávnenosti návrhu poslancov, ktorí členstvo v SPK označili za rozpor s ústavným právom slobodne sa združovať?
S rozhodnutím Ústavného súdu sa plne stotožňujem, vždy som bol presvedčený, že napadnuté ustanovenia zákona o poľovníctve majú skôr politický ako vecný dôvod. Poľovníctvo je odvetvie, ktoré je okrem iného splnomocnené v zákonom presne stanovených medziach zasahovať do prírodného dedičstva celého národa. Takáto kompetencia prislúchajúca minoritnej komunite spoločnosti predpokladá zachovanie spoločenskej kontroly, ktorej je komora ako stavovská profesijná organizácia držiteľov oprávnenia na zasahovanie do populácií voľne žijúcej poľovnej zveri, zriadená zo zákona a riadená na demokratických princípoch, dostatočnou zárukou.
Myslíte si, že organizované, ľudové poľovníctvo tak, ako ho poznáme teraz, je u nás udržateľné? Podarí sa zachovať jeho jednotu? Dokedy?
Pojem ľudové poľovníctvo sa používal pred rokom 1989 v úplne odlišnom spoločenskom, politickom a legislatívnom prostredí výkonu práva poľovníctva v akom sa nachádzame dnes. Je zaujímavé sledovať kto a v akých súvislostiach používa pojem ľudové poľovníctvo dodnes. Sú to najčastejšie ľudia, ktorí žiaľ ani po štvrťstoročí od zásadnej zmeny spoločensko-ekonomickej formácie na Slovensku nepochopili, že poľovníctvo nie je možné vyňať z dynamických zmien sprevádzajúcich transformáciu vlastníckych vzťahov, práv a právom (ústavou) chránených záujmov vlastníkov poľovných pozemkov. V kontexte spoločenských a ekologických zmien sa však poľovníctvo stáva súhrnom činností, vykonávaných čím ďalej tým zreteľnejšie vo verejnom záujme. Veď nie je vari vo verejnom záujme, aby sa v urbanizovanej krajine tretieho tisícročia zabránilo premnoženiu zveri so všetkými negatívnymi dopadmi na škody spôsobované v lesoch a poliach, na prenos nákazlivých chorôb či na neustále stúpajúci počet kolízií zveri s dopravnými prostriedkami? Pre budúcnosť by sme mali preto hovoriť skôr o zachovaní poľovníctva na občianskom princípe, čo znamená zachovať prístup dostatočného počtu poľovníkov k výkonu práva poľovníctva tak, aby sa plány chovu a lovu reálne plnili v predpísanom počte i štruktúre. Inak povedané, ak budeme pokračovať v trende, že poľovníctvo bude raz aj tak len výsadou tých najbohatších, za pár rokov nám nezostane z úrody na poliach ani zo zdravých porastov v lesoch nič, predátori nás budú naháňať po dedinách a mestách a s preventívnymi veterinárnymi opatreniami sa roztrhne vrece.
Prvý slovensko–maďarský poľovnícky deň, Sikenička 30. 8. 2014
Deviateho marca ste podpísali memorandum o spolupráci troch komôr – SPPK, SLsK a SPK. Aké sú hlavné ciele tejto spolupráce?
Koncepcia rozvoja poľovníctva v SR do roku 2025, schválená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka reflektuje na preukázateľne rastúci trend početnosti voľne žijúcej zveri na Slovensku a tým, samozrejme, aj na vysoké škody spôsobené zverou. Tento strategický dokument predpokladá znížiť stavy raticovej zveri, ktoré spôsobujú najväčšie škody v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve zvýšeným priemerným ročným lovom tak, aby sa v roku 2025 dosiahli takzvané normované kmeňové stavy. Ak sa tieto cieľové stavy dosiahnu v súlade s rešpektovaním selektívno-chovateľských kritérií lovu, nehrozí deštrukcia genofondu ani rozvrátenie sociálnej štruktúry populácií zveri a výrazne sa zníži poškodzovanie poľnohospodárskych kultúr i lesných porastov. Memorandum o spolupráci pri riešení škôd spôsobených zverou a na zveri medzi Slovenskou lesníckou komorou, Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a Slovenskou poľovníckou komorou je prostriedkom na dosiahnutie koncepčných zámerov a opatrení formulovaných v Koncepcii rozvoja poľovníctva a obsahuje záväzky signatárov, ako konkrétne prispejú k dosiahnutiu prijatých opatrení. Dôležitým znakom memoranda o spolupráci je presadzovanie nevyhnutnosti intenzívneho zásahu do populácií raticovej zveri, presadzovanie princípu prevencie pred represiou, princípu súčasného a rovnovážneho posudzovania škôd spôsobených zverou aj na zveri a princípu revitalizácie stavov malej zveri v ťažko skúšaných revíroch najmä južného, juhovýchodného a juhozápadného Slovenska.
Školenie hodnotiteľov poľovníckych trofejí, Nitra 2. 12. 2015
V Bruseli silnie volanie po obmedzeniach držania strelných zbraní, ktoré by mali dopad aj na výkon práva poľovníctva. Aké sú šance európskych poľovníkov proti tejto iniciatíve?
Áno, žiaľ v Bruseli silnie v poslednom čase volanie aj po iných obmedzeniach, ktoré by mali dopad na výkon práve poľovníctva. Čo sa týka zbraní, po novembrových teroristických útokoch v Paríži Európska komisia obratom predložila „návrh na riešenie terorizmu“ vo forme návrhu novely Smernice Rady 91/447/ES o kontrole, nadobúdaní a držaní zbraní. Ak by tento návrh prešiel, znamenalo by to napríklad zákaz samonabíjacích poľovníckych zbraní, skrátenie platnosti zbrojného preukazu z 10 na 5 rokov, povinnosť byť držiteľom zbrojného preukazu aj pre vzduchovky a makety zbraní, ba dokonca aj zákaz bežných poľovníckych zbraní s vojenskými kalibrami (30-06 Sprg., 308 Win., 8×57 atď.) O náraste byrokracie a nákladov sprevádzajúcich tieto opatrenia radšej pomlčím. K ďalším sprísňujúcim návrhom pristúpilo holandské predsedníctvo EU po útokoch v apríli v Bruseli. Nech si každý vytvorí svoj vlastný názor na postup bruselských úradníkov, zdá sa ale, že ak chcú reálne bojovať s terorizmom, začali od úplne nesprávneho konca. Považovať držiteľov civilných (poľovníckych) palných zbraní za potenciálnych teroristov je na hranici akejkoľvek akceptovateľnosti, najmä keď je z verejne dostupných zdrojov známe, ako ťažko sa vo svete bojuje proti obchodovaniu s vojenskými zbraňami všetkých druhov. Zástupcovia národných poľovníckych samospráv sa prostredníctvom svojho členstva vo FACE (Federácia združení pre lov a ochranu EÚ) aktívne osobne i prostredníctvom europoslancov zúčastňujú pripomienkovania a rozporovania týchto návrhov, ale na konečný výsledok si musíme ešte počkať. Ako by toho nebolo dosť Európska agentúra pre chemické látky (ECHA) oznámila, že má v pláne úplne zakázať olovené strelivo.
Bodovanie trofejí pred výstavou Poľovníctvo a príroda 2016
Možno povedať, že Slovensko je príkladom správneho manažmentu veľkých šeliem. Vnímajú to tak aj poľovníci v krajinách, kde sú veľké šelmy iba v ZOO?
Na manažment veľkých šeliem vo voľnej prírode je nesmierne široké spektrum názorov. Medzi základné environmentálne priority hospodárenia v urbanizovanej krajine tretieho tisícročia, akou slovenský vidiek bezpochyby je, patrí zachovanie biodiverzity. Z tohto aspektu medveď do našej krajiny určite patrí. Do úvahy je ale potrebné zobrať aj ostatné funkcie, ktoré rozvoj vidieka zabezpečuje, najmä sociálne (napr. pracovné príležitosti) a spoločenské (napr. turizmus). Slovensko je vidiecka krajina, kde je na rozvoj vidieka odkázaná značná časť obyvateľstva, preto nájsť kompromis medzi záujmami vlastníkov a užívateľov pôdy a prísnou ochranou predátorov nie je jednoduchý proces. Na Slovensku sa tento proces zavŕšil vypracovaním Programu starostlivosti o medveďa hnedého v rámci projektu „Výskum a monitoring populácií veľkých šeliem a mačky divej na Slovensku“. Odpoveď na otázku, či je manažment podľa tohto projektu príkladný a či sa s jeho výsledkami stotožnia aj tí, čo videli medveďa iba v ZOO, prinesú až poznatky z praxe jeho uplatňovania. Isté však je, že táto otázka sa týka čoraz širšieho okruhu ľudí a na Slovensku je tempo rastu počtu tých, čo medveďa videli nielen v ZOO preukázateľne klesajúce.
XV. ročník Memoriálu F. Konráda, Zvolen 16. 10. 2014
Aký je osud petície za zníženie stavov medveďa hnedého v lokalitách, kde ohrozuje bezpečnosť a majetok ľudí?
Program starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku tento problém identifikuje, analyzuje a rieši jednotným postupom vo forme opatrení a vo svojich prílohách predkladá aj metodiku zisťovania škôd a výpočet náhrady za spôsobené škody na majetku. Bezpečnosť ľudí je závislá nielen od početnosti populácie, ale aj od úrovne ich environmentálneho vedomia a konania v prírode. Horšie to je, ak stav prerastie do podoby, keď sa medvede stávajú našimi „spoluobčanmi“ a stretávame ich na uliciach a pri svojich príbytkoch v intraviláne obcí. Zodpovedné inštitúcie by takúto petíciu mali zobrať naozaj vážne, lebo ak dôjde niekde ku tragédii so smrteľným následkom, regionálny petičný problém môže veľmi rýchlo prerásť do celospoločenského a nebojím sa povedať i politického problému. Riskovať bezpečnosť civilného obyvateľstva v záujme druhovej ochrany akéhokoľvek voľne žijúceho živočícha je nebezpečným precedensom a môže sa za určitých okolností stať predmetom politického zápasu, výsledkom ktorého môže byť druhý extrém, čo by tiež nebolo správne.
Fotografie: PETER ŠOMEK A ARCHÍV